7 So 26/2009

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky D. S. bytom v N., zastúpenej JUDr. M. C. advokátom v N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. novembra 2008, č. k. 13Sd/55/2007-68   takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. novembra 2008,   č. k. 13Sd/55/2007-68, p o t v r d z u j e.  

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 26. novembra 2008, č. k. 13Sd/55/2007-68, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 16. januára 2007 č. X., ktorým   podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára zo 14. októbra 2008 nie je invalidná, podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale len 20%.

Po doplnení dokazovania krajský súd dospel k záveru, že postup ako aj rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné. Podľa jeho názoru zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený v súlade so zákonom, posudky lekárov sú úplné a presvedčivé a na ich základe boli skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľky dostatočne preukázané.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Namietala, že v konaní nebol riadne zistený jej zdravotný stav a tvrdila, že neboli zohľadnené závery klinického psychológa PhDr. K. z jej psychologického vyšetrenia 15. augusta 2008 z ktorých vyplýva, že jej zdravotný stav sa oproti predchádzajúcemu vyšetreniu zhoršil. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.  

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72   a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1, 2, 4, 6 a 8 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný,   ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia   a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac   o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky preskúmaval posudkový lekár odporkyne niekoľkokrát.

Zo záverov posudku MUDr. Z. posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Nitre vypracovaného 9. mája 2007 v prítomnosti navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka, trpí na ľahkú organickú poruchu zmiešanej etiológie. Nejde o závažné duševné ochorenie, na teréne premorbídne akcentovanej osobnosti sa pod vplyvom negatívnej udalosti (napadnutia) vystupňovali poruchy osobnosti a ľahké organické postihnutie. Táto porucha neznižuje podstatným spôsobom schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a neodôvodňuje invaliditu, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 20%, čo je horná hranica rozmedzia percentuálneho hodnotenia pre tento druh zdravotného postihnutia, uvedená v Prílohe č.4 k zákonu o sociálnom zabezpečení, kapitola V., pol. 4 písm. a).

Tento záver potvrdil MUDr. Z. aj v posudku z 28. augusta 2007, v ktorom zhodnotil novšie lekárske vyšetrenie z infektologickej ambulancie, podľa ktorého bola navrhovateľka v liečbe pre toxoplazmózu a opuch pravého členka v dôsledku uštipnutia hmyzom a dospel k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 20%, nakoľko uvedené ochorenia nie sú závažné a neodôvodňujú navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa predložila navrhovateľka nové lekárske správy a nálezy, krajský súd nariadil opätovné posúdenie jej zdravotného stavu, ktoré vykonal znovu MUDr. Z.. Zhodnotil viac krát realizované vyšetrenie navrhovateľky magnetickou rezonanciou, správu z hospitalizácie z 25. apríla 2008, ako aj vyšetrenie psychológom z 15. augusta 2008 a z dôvodu, že novo doložené lekárske správy neobsahovali žiadne podstatné posudkovo závažné údaje (naopak sa vyskytli veľké rozdiely medzi minimálnym objektívnym nálezom a veľkými subjektívnymi ťažkosťami ktoré uvádza navrhovateľka) v posudku zo 14. októbra 2008 zotrval na závere, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 20%.

Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní uvádzala, že odporkyňa ani krajský súd sa nevysporiadali s rozdielnymi závermi uvedenými v posudku MUDr. Z. a PhDr. K., odvolací súd uvádza, že medzi týmito posudkami je určitá nezrovnalosť a bolo povinnosťou odporkyne resp. krajského súdu sa s touto skutočnosťou vysporiadať.

V posudku psychológa PhDr. K. z 15. augusta 2008 sa v záveroch uvádza, že:“ V psychodiagnostickom materiáli priekazné známky organického poškodenia CNS ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Oproti predchádzajúcemu vyšetreniu badať pokles výkonnosti krátkodobej logickej pamäti a schopnosti asociačného učenia“, kým v posudku   zo 14. októbra 2008 MUDr. Z. uviedol, že psychiatrické vyšetrenie z 15. augusta 2008 potvrdilo ľahké poškodenie CNS.

Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že posudkový lekár odporkyne za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky určil zmiešanú poruchu osobnosti u premorbidne akcentovanej osobnosti podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení kapitola V., bod 4. písm. a).V tejto položke sú zaradené neurotické, stresové a somatomorfné poruchy stredne ťažkej formy umožňujúce priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre zdravotné ťažkosti ktorými navrhovateľka   trpí, v rozsahu od 15 %   do 20%.  

Z uvedeného vyplýva, že nezrovnalosť medzi posudkom posudkového lekára a psychológom nemohla mať za následok zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko napriek konštatovaniu ľahkého stupňa poškodenia CNS posudkový lekár hodnotil zdravotné ťažkosti navrhovateľky ako stredne ťažké formy.

Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % až 70 % by bolo možné len podľa písm. b) tejto položky, ktorá však uvádza ťažké formy neurotických, stresových a somatomorfných porúch, ktoré u navrhovateľky zistené neboli.

Pokiaľ sa navrhovateľka v odvolaní domáhala zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľky by takéto navýšenie odôvodňovali a opätovne konštatuje, že aj keby k takémuto navýšeniu došlo, ani potom by navrhovateľka nesplnila zdravotnú podmienku priznania invalidity, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by bola len 30 %.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, a to napriek zisteným nedostatkom, nakoľko tieto nemali vplyv na vecnú správnosť výroku rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.  

V Bratislave 20. augusta 2009   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová