7 So 25/2008

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthothyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky V. H., bytom v Ž., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14. decembra 2007, č. k. 19Sd /119/2007 – 21, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 14. decembra 2007, č. k. 19Sd /119/2007 – 21,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 14. decembra 2007, č. k. 19Sd /119/2007 – 21, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 11. júla 2007 číslo X., ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 112 ods.4 zákona   č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v spojení s § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s odôvodnením, že jej zdravotný sa oproti minulosti nezmenil. Navrhovateľka podľa záverov posudku posudkovej komisie Sociálneho zabezpečenia pobočky v Nitre z 30. marca 2007 nie je invalidná ale je naďalej len čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, preto jej naďalej patrí čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, považovaný za invalidný dôchodok. Krajský súd zistil, že rozhodnutia odporkyne sú vecne správne, lebo boli doložené dostatočne vykonaným dokazovaním a zodpovedajú zákonu.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia jej nárokov lebo jej zdravotný stav nebol posúdený riadne. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil ako vecne nesprávne.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.  

Z dávkových spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky na základe jej žiadosti posúdila posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne – pobočky so sídlom v Nitre 30. marca 2007 a následne 19. septembra 2007. Naposledy skúmala zdravotný stav navrhovateľky posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre na zasadnutí 9. októbra 2007 po odbornom vyšetrení pred posudkovým lekárom, a po zohľadnení výsledkov reumatologického, neurologického a očného, ako aj   po vyšetrení RTG chrbtice. Po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky a z predložených lekárskych správ sa posudkové orgány zhodli v závere, že zdravotný stav navrhovateľky je natoľko trvalo nepriaznivý, že jej umožňuje vykonávať len práce bez väčšej fyzickej námahy, a nárokov na zrak, predovšetkým práce pomocného charakteru. Zhodne zistili, že navrhovateľka je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné a duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností zdravých občanov vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka však nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lebo jej zdravotný stav nie je natoľko nepriaznivý, aby jej bránil vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.

  Medzi závermi posudkov posudkových komisií neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať. Námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní nemohol odvolací súd zohľadniť, lebo uvádzané zdravotné problémy boli posudkovým orgánom známe a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Iné závery nevyplývajú ani z lekárskych správ doložených navrhovateľkou v priebehu konania. Nesvedčia o takom zdravotnom stave navrhovateľky, ktorý by už nebol hodnotený, a ktorý by mohol mať vplyv na iné určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľky preto odvolací súd nezistil.

  V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku zhoršenia ochorení, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie rozsahu jej invalidity a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  

  Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť s dôsledkami na nárok na invalidný dôchodok zodpovedá zákonu.

  Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní spochybnili alebo vyvrátili a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva jeho nesprávnosť. Odvolací súd preto závery krajského súdu považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal, lebo v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2009   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová