7So/24/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa S. bytom X. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.29.augusta č.8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. novembra 2014, č.k. 2Sd/4/2014 - 57, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25. novembra 2014, č.k. 2Sd/4/2014 - 57 p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd Košiciach rozsudkom z 25. novembra 2014, č.k. 2Sd/4/2014-57, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 29. októbra 2013 č. XXX XXX XXXX X (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidný, lebo nemá viac ako 40% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej aj „miera poklesu“).

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia odporkyne a lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia (z 3. októbra 2013, zo 16. januára 2014, zo 17. júla 2014 a z 27. októbra 2014) zistil, že posudkoví lekári sociálneho poistenia pri vyhotovovaní posudku a posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa vychádzali z odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v jeho zdravotnej dokumentácii. Posudkový lekár, ktorý vyhotovil posudok pre potreby súdu, svoj záver o miere poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou riadne a podrobne odôvodnil so záverom, že celkový zdravotný stav u navrhovateľa naďalej nezdôvodňuje invaliditu. Pretože aj po opakovanom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa bolo zistené rovnako, ako posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach, že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá kritériám invalidity. Preto krajský súd preskúmavané rozhodnutie a postup odporkyne pokladal za súladné so zákonom. Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. l O.s.p. s použitím § 2501 ods.2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním s odôvodnením, že so závermi posudkového lekára sociálneho poistenia nesúhlasí. Uviedol, že je po operácii pre chronickú pankreatitídu, má opakované zdravotné problémy, je slabý, má zvýšené potenie a nevládze vykonávať práce, ktoré mu uloží zamestnávateľ. Súčasne k odvolaniu predložil nové lekárske správy, ktoré podľa navrhovateľa preukazujú jeho súčasný zdravotný stav a odôvodňujú vyššiu mieru poklesu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Dôvody odvolania nepokladala za opodstatnené, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Uviedla, že pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súd a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Základným predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je v zmysle § 70 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“) invalidita poistenca.

Podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods.2 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 71 ods.6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods.7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

V prejednávanej veci navrhovateľ nesúhlasil s 30% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú určili posudkoví lekári sociálneho poistenia.

Z obsahu súdneho aj dávkového spisu vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa z 3. októbra 2013 zdravotný stav navrhovateľa hodnotil naposledy MUDr. H. posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Košiciach, a to na požiadanie krajského súdu vzhľadom na obsah nových lekárskych správ predložených navrhovateľom. Vo výroku posudku konštatoval, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 30 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil aj v predchádzajúcich lekárskych posudkoch z 18. januára 2014 a zo 17. júla 2014 choroby tráviacej sústavy zaradené v kapitole X, oddiel D, položke 9, písm. c/ prílohy 4 zákona o sociálnom poistení s možným percentuálnych rozpätím 30 %

- 50 %.

Z obsahu lekárskych správ je ďalej zrejmé, že navrhovateľ trpí aj ďalšími zdravotnými postihnutiami a to iná chronická pankreatitída, gastroezofageálny reflux, bolesti chrbtice, choroba vysokého krvného tlaku. V lekárskych posudkoch j e v dostatočnom rozsahu zdôvodnené, prečo rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa odôvodňuje invaliditu len na dolnej hranici percentuálneho rozpätia - 30 %.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu, že zákonné podmienky pre vyššiu mieru poklesu schopnosti navrhovateľom novo predložené lekárske nálezy neodôvodňovali.

Navrhovateľ súčasne s odvolaním predložil nové lekárske správy odborných lekárov, a to USB brucha z 5. decembra 2014, gastroenterológa z 10. decembra 2014, z ambulancie vnútorného lekárstva zo 16. decembra 2014 a z príjmovej internej ambulancie zo 7. decembra 2014. V nich odborní lekári konštatujú stav hypoechogénna formácia v pankrease - pseudocysta, hypertenzia 2. st. ESC/ESH, nízke KVR, chronická pankreatitída, stav po operácii pankreasu. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú zaznamená výraznejšie zmeny na zdravotnom stave navrhovateľa, ktoré sa týkajú rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Choroby tráviacej sústavy ako aj krvného tlaku boli v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia náležite zhodnotené.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil dôkazy svedčiace o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než je uvedená v lekárskych posudkoch. Posudková činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia zodpovedala ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, pretože ich posudky sú logické a presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej 30% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Aj odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ (zatiaľ) nespĺňa podmienku invalidity pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 cit. zákona a rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ môže opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 246c ods.1, § 250l ods.2 a § 250k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporkyni náhrada trov tohto konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.