Najvyšší súd

7So/23/2012

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci navrhovateľa P. K., bytom M., Ul. B. č. X., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia

slobody Ilava, Mierové námestie č. 1, priečinok X,   proti odporkyni Sociálnej poisťovni

v Bratislave, Ul. 29. augusta č.8, o spätné priznanie invalidného dôchodku, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach   z 18. novembra 2011   č. k. 1Sd/48/2011- 25, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18. novembra

2011,   č. k. 1Sd/48/2011- 25,   p o t v r d z u j e.

  Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Košiciach   rozsudkom   z 18. novembra 2011,   č. k. 1Sd/48/2011-25,

potvrdil rozhodnutie zo 4. marca 2011 číslo X., ktorým podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom zabezpečení“), podľa § 263 ods. 1 a § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), odporkyňa uvoľnila výplatu invalidného dôchodku navrhovateľa v sume 3 763 Sk mesačne s

účinnosťou   od 7. októbra 2007 s tým, že v uvedenej sume je zahrnuté aj zvýšenie podľa

zákona č. 154/1997 Z. z., podľa zákona č. 132/1998 Z. z., podľa zákona č. 107/1999 Z. z.,

podľa zákona č. 233/2000 Z. z., podľa zákona č. 385/2001 Z. z. podľa zákona  

č. 306/2002 Z. z., podľa zákona č. 222/2003 Z. z., podľa § 293a zákona o sociálnom poistení,

podľa § 293a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., podľa § 293az  

v   zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z. a podľa § 82 zákona

o sociálnom poistení. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal v žiadosti  

z   5. októbra 2010, doručenej Sociálnej poisťovni, pobočke Trnava 7. októbra 2010

uvoľnenia výplaty čiastočného invalidného dôchodku s účinnosťou od 18. novembra 1997.

Po podaní žiadosti zdravotný stav navrhovateľa hodnotila 24. novembra 2010 posudková

komisia sociálneho zabezpečenia ktorá zistila, že navrhovateľ je čiastočne invalidný podľa  

§ 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení. Ak potom odporkyňa navrhovateľovi

priznala invalidný dôchodok najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na invalidný

dôchodok, postupovala v súlade s § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a napadnutým

rozhodnutím správne uvoľnila výplatu čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľovi  

od 7. októbra 2007, to znamená tri roky spätne od doručenia žiadosti navrhovateľa  

z 5. októbra 2010.

  Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ.

Žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, lebo vo veci krajský súd rozhodol nesprávne,

nakoľko nezistil dostatočne skutkový stav. V odôvodnení uviedol, že 12. apríla 2010 písomne

požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočku v Hlohovci o vyplatenie invalidného dôchodku spätne

od 18. novembra 1997, pretože tento dôchodok mu bol odňatý od 18. novembra 1996

protizákonne. Na túto skutočnosť navrhol vypočuť svedkyňu. Rozhodnutím zo 4. marca 2011

číslo X. mu odporkyňa priznala dôchodok spätne, ale len po dobu troch rokov a nepriznala mu

však dávku od požadovaného dňa, a ani neodôvodnila, prečo tak postupovala. Namietal, že

v zmysle § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na dávku   od 18. novembra 1997

nezanikol, ale výplata dávky spätne od uvedeného dňa nebola realizovaná.

  Odporkyňa v písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250l OSP v spojení s § 10 ods. 2

OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo

sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce

na nárok na výplatu dávky.

  Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok

podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni

za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon

neustanovuje inak.  

  Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa,

od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka

priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia

nároku na dávku.  

  Z dávkových spisov vyplýva, že navrhovateľovi odporkyňa vyplácala čiastočný

invalidný dôchodok v čase od 29. februára 1996 do 18. novembra 1996. Od uvedeného dňa

mu bola výplata čiastočného invalidného dôchodku zastavená z dôvodu, že navrhovateľ aj

podľa jeho vlastného vyjadrenia nespĺňal ekonomickú podmienku pre jeho výplatu.

O uvoľnenie výplaty čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľ požiadal 5. októbra 2010

žiadosťou, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočke Trnava, pracovisko Hlohovec 7. októbra

2010. Na február 1997 bola určená kontrolná lekárska prehliadka, ktorú navrhovateľ

neabsolvoval. Z   lekárskej správy z   24. novembra 2010, ktorú vypracovala posudková

komisia sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Považskej Bystrici, je

navrhovateľ naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom

zabezpečení pre rozhodujúce zdravotné postihnutie obmedzenie hybnosti v ľavom bedrovom

zhybe stredne ťažkého stupňa. Na základe tohto posudku odporkyňa zistila, že navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný a   nárok na čiastočný invalidný dôchodok mu nezanikol.

Odporkyňa preto rozhodnutím zo 4. marca 2011 číslo X., v zmysle § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvoľnila navrhovateľovi výplatu čiastočného invalidného dôchodku od

7. októbra 2007, t. j. tri roky spätne od doručenia žiadosti o uvoľnenie výplaty čiastočného

invalidného dôchodku, lebo splnenie ekonomickej podmienky pre nárok na výplatu

čiastočného invalidného dôchodku už nebolo potrebné.

  I keď navrhovateľ žiadal uvoľniť výplatu jeho čiastočného invalidného dôchodku spätne

už od 18. novembra 1997 a preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo 4. marca 2011 číslo X.

označil za nespravodlivé, nebolo možné žiadosti navrhovateľa o skoršie uvoľnenie výplaty

dávky vyhovieť, lebo zákon o sociálnom poistení umožňuje vrátiť takúto dávku len tri roky

spätne.  

  V odvolacom konaní také skutočnosti, ktoré by správnosť skutkových zistení a právnych

záverov prvostupňového súdu spochybňovali, zistené neboli a v odvolacom konaní ich

nepredložil ani navrhovateľ. Preto odvolací súd vecne správny rozsudok krajského súdu

podľa § 219 OSP potvrdil.  

  Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom

na neúspech v tomto konaní (§ 142 ods.1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2013   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová