Najvyšší súd Slovenskej republiky  

7 So 225/2007

 

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. K. H., bytom V., N. č. X., Č., trvale bytom v N., T. V. č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v   Nitre   z 11. júla 2007, č. k. 23Sd /85/2007 – 22,   takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. júla 2007, č. k. 23Sd /85/2007 – 22,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 11. júla 2007. č. k. 23Sd /85/2007 – 22.   potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 1 z 1. februára 2007 číslo X., ktorým bol navrhovateľovi podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 priznaný invalidný dôchodok vo výške 4 036.- Sk mesačne s účinnosťou od 20. júla 2005 a rozhodnutie odporkyne č. 2 z 1. februára 2007 číslo X., ktorým bol invalidný dôchodok navrhovateľa zvýšený podľa § 82 zákona o sociálnom poistení na sumu 4 277 Sk mesačne s účinnosťou od 1. júla 2006. Zistil, že navrhovateľ splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, lebo jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je 45%. Ku dňu vzniku invalidity, teda do 20. júla 2005 získal navrhovateľ 15 270 dní dôchodkového poistenia vrátane pripočítanej doby (teda 44, 7398 rokov poistenia) z toho 13 401 dní v Slovenskej republike), aktuálna dôchodková hodnota, splatná k 20. júlu 2005 bola 195, 31 Sk a osobný mzdový bod navrhovateľa 21.6651 bol vyjadrený ako úhrn osobných mzdových bodov za rozhodujúce obdobie rokov 1984 až 2004. Po vykonaní čiastkovania dôchodku navrhovateľa mu patril invalidný dôchodok vo výške 4 036 Sk mesačne, od 1.júla 2006 zvýšený na sumu 4 277 Sk mesačne.  

Krajský súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie odporkyne je vecne správne. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadne novšie lekárske správy a nálezy, ktoré by posudkovým orgánom odporkyne neboli známe, preto krajský súd nepovažoval za potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie o miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil   so zhodnotením svojho zdravotného stavu a namietal, že posudkoví lekári na Slovensku   ho osobne nevyšetrili a zdôraznil, že určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45% je nesprávne, lebo v Čechách mu bola určená takáto miera na 66%. Namietal, že rovnaké závery musia platiť aj na Slovensku, v Štrasburgu aj v Nitre.

Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72   a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1, 2, 4, 6 a 8 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac   o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Zo záverov posudku MUDr. J. B., posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne – pobočky v Bratislave z 24. januára 2006 vyplýva, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 45%. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek – často recidivujúce prejavy nervovo svalového dráždenia, podľa kap. XV., odd. E, pol. 4. b) Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 1. augusta 2006. Toto ochorenie predpokladá určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre zdravotné postihnutie, ktorým trpí navrhovateľ v rozpätí od 35% do 45%.  

Z posudku vyplýva, že hoci bol vypracovaný v neprítomnosti navrhovateľa, bol vyhotovený na základe zdravotných záznamov navrhovateľa - vyšetrenia rajónneho lekára a záverov prepúšťacích správ, a to: prepúšťacej správy z kúpeľnej liečby   v období   3. novembra – 14. decembra 2005, prepúšťacej správy z neurochirurgie po hospitalizácii   2. – 7. novembra 2004, prepúšťacej správy z interného oddelenia   v období 2. – 6. mája 2005, výsledkov neurochirurgického vyšetrenia z 25. mája 2005 a neurologického vyšetrenia z 30. mája 2005.

  V doplňujúcom posudku z 22. mája 2007 posudková lekárka zotrvala na svojich záveroch, uvedených v posudku z 24. januára 2006, lebo navrhovateľ nepredložil žiadne novšie lekárske správy a nálezy, ktoré by odôvodňovali ich zmenu a uviedla, že kritériá na posúdenie invalidity na Slovensku sú odlišné od posudkových kritérií v Čechách.

  K rovnakým záverom dospela aj MUDr. D. K., posudková lekárka Sociálnej poisťovne ústredia v Bratislave, so sídlom v Bratislave v posudku zo 14. júna 2007, ktorá zistila, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 45%.

Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú aj podľa tohto posudku choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stav po operácii krčnej chrbtice, podľa kap. XV., odd. E, pol. 4. b) Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení platnom od 1. augusta 2006. Toto ochorenie predpokladá určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre zdravotné postihnutie, ktorým trpí navrhovateľ v rozpätí od 35% do 45%. Závery posudku boli doložené výsledkami jeho odborných vyšetrení a za osobnej účasti na zasadnutí posudkovej komisie Okresnej správy sociálneho zabezpečenia V. z 19. decembra 2006 aj obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, doručenej z Českej republiky.  

  Odvolací súd nemohol zohľadniť tvrdenie navrhovateľa, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť rovnaká v Čechách aj na Slovensku, prípadne aj v iných krajinách, lebo odporkyňa bola povinná rešpektovať závery posudkových orgánov, ktoré zodpovedajú slovenským právnym predpisom.

  Miera poklesu schopnosti   vykonávať zárobkovú činnosť je určená príslušným vnútroštátnym právnym predpisom toho štátu, ktorý o nároku na dávku dôchodkového poistenia rozhoduje.

  Súčasne však možno uviesť, že v posúdení zdravotného stavu navrhovateľa rôznymi lekármi nemôžu existovať zásadné rozpory v diagnostických záveroch. Takéto rozpory v danej veci zistené neboli.

  Z administratívneho spisu vyplýva, že českí aj slovenskí lekári sa zhodli v závere, že navrhovateľove zdravotné ťažkosti vyplývajú z pooperačných stavov chrbtice a medzistavcových platničiek, pričom obidve skupiny lekárov vychádzali z tej istej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a z tých istých lekárskych správ a nálezov.

  Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že podľa „Záznamu o jednání“ z 19. decembra 2006 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť českým posudkovým lekárom určená na 66%, podľa kap. XV, odd. F pol. 3 písm. d) prílohy č. 2 vyhlášky č. 284/1995 Sb. v platnom znení možno podotknúť, že podľa právnych predpisov Českej republiky sú pod touto položkou uvedené stavy v perioperačnom období a rekonvalescencii spravidla po dobu jedného roku. Z uvedeného je zrejmé, že táto položka je určená na posúdenie zdravotného stavu bezprostredne po operácii a v nasledujúcom období spravidla jedného roka.

  Novší lekársky posudok, ktorý by potvrdzoval komplikácie navrhovateľa na rovnakej úrovni po uplynutí doby jedného roka navrhovateľ nepredložil. Podľa posudkov posudkových lekárov odporkyne, ktoré boli vypracované neskôr, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci rozpätia uvedeného v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení, pre zdravotné ťažkosti ktorými navrhovateľ trpí, určená v hornej hranici vzhľadom na predchádzajúce pracovné zaradenie navrhovateľa, pričom bolo uvedené, že ostatné diagnózy nie sú posudkovo natoľko závažné, aby odôvodňovali percentuálne navýšenie.  

  Na základe vyššie uvedených skutočností bolo dostatočne preukázané, že posudky posudkových lekárov sú dostatočne doložené závermi odborných lekárskych nálezov a zohľadňujú navrhovateľom namietané zdravotné ťažkosti, sú úplné a presvedčivé a námietky navrhovateľa v odvolacom konaní ich nespochybnili, lebo navrhovateľ poukazoval len na odlišné určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách a ani nenamietal, že sa jeho zdravotný stav zhoršil, ani nepredložil žiadne novšie lekárske správy a nálezy, ktoré by odôvodňovali opakované posúdenie jeho zdravotného stavu. Nebolo preto potrebné dopĺňať dokazovanie novým vyšetrením a posúdením zdravotného stavu navrhovateľa.  

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a odporkyni žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 16. apríla 2009   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová