Najvyšší súd Slovenskej republiky  

7So 22/2009

 

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa L. V. bytom v T., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave 1. decembra 2008, č. k. 42Sd/103/2008 – 26,   takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 1. decembra 2008, č. k. 42Sd/103/2008 – 26   m e n í   tak, že rozhodnutia odporkyne zo 14. februára 2008 číslo X., z 12. mája 2008 číslo X. a z 9. mája 2008 číslo X.   z r u š u j e a vec jej vracia   na ďalšie konanie a rozhodnutie.  

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 1. decembra 2008, č. k. 42Sd/103/2008 – 26   potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 14. februára 2008 číslo X., ktorým bola podľa § 70 v spojení s § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietnutá žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok, v spojení s rozhodnutím odporkyne z 12. mája 2008 číslo X., zrušujúcim rozhodnutie odporkyne zo 14. februára 2008 číslo X.. Súčasne potvrdil rozhodnutie odporkyne z 9. mája 2008 číslo X., ktorým bol navrhovateľovi podľa § 70 v spojení s § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s účinnosťou od 30. októbra 2004 priznaný invalidný dôchodok vo výške 2 772 Sk mesačne z dôvodu, že podľa záverov posudkov posudkových lekárov odporkyne bola jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená o 45% v dôsledku strednej slabozrakosti, ktorou navrhovateľ dlhodobo trpí. Súčasne mu bol invalidný dôchodok zvýšený s účinnosťou od 1. decembra 2004 na 2 876 Sk mesačne, s účinnosťou od 30. júla 2005 na 3 160 Sk mesačne, s účinnosťou od 1. júla 2006 na 3 349 Sk mesačne a s účinnosťou od 1. júla 2007 na sumu 3 559 Sk, mesačne po zvýšeniach podľa príslušných právnych predpisov o zvyšovaní dôchodkov. Po preskúmaní zákonnosti uvedených rozhodnutí a po doplnení dokazovania krajský súd dospel k záveru, že sú vecne správne.  

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil   so zhodnotením svojho zdravotného stavu tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí krajského súdu. Tvrdil, že jeho ochorenie je potrebné hodnotiť ako ťažkú slabozrakosť a predložil dôkaz – lekársku správu z očného vyšetrenia zo 16. januára 2009. Namietal tiež procesný postup krajského súdu, ktorý mu podľa jeho názoru odňal právo konať pred súdom.

Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť z jeho správnych dôvodov. Podľa jej názoru všetky navrhovateľom uvádzané skutočnosti boli posudkovými lekármi v lekárskych posudkoch zohľadnené.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72   a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1, 2, 4 a 6 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia   a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa posúdila 15. apríla 2008   MUDr. Z., posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave a zistila, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a mieru jeho poklesu vykonávať zárobkovú činnosť určila na 45%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa považovala strednú slabozrakosť, ktorej zodpovedá miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% tak, ako je uvedená v Prílohe č. 4 kap. VII, odd. A, pol. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom od 1.augusta 2006, ktorá umožňuje priznať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre zdravotné postihnutie ktorým trpí navrhovateľ od 35% do45%. Rovnaký záver vyplýva aj z posudku MUDr. L. T., posudkového lekára Sociálnej poisťovne – ústredie so sídlom v Trenčíne z 29. apríla 2008.

  V konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľ predložil lekárske správy z očných vyšetrení zo 16. novembra 2007 a 12. februára 2008, v záveroch ktorých sa uvádza ako diagnóza ochorenia, ktorým navrhovateľ trpí ťažká krátkozrakosť s poškodením sietnice,   a v doplňujúcom posudku z 23. októbra 2008 MUDr. T. uviedol, že obidva diagnostické závery posudkového lekára ako aj ošetrujúceho lekára navrhovateľa sú správne, avšak pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúci funkčný stav, t. j. výsledná schopnosť videnia s okuliarmi. V danom prípade navrhovateľ vidí s hodnotami 0,1 až 0,166, čo zodpovedá stanovenej položke Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, t. j. strednej slabozrakosti.

  Navrhovateľ však k odvolaniu priložil lekársku správu zo 16. januára 2009   z kontrolného vyšetrenia a vyšetrenia perimetrom, z ktorej vyplýva že okrem ochorenia myopia gravis cum degeneratio retinae myopica (na ktorom sa zhodli tak posudkoví ako aj ošetrujúci lekári navrhovateľa) trpí navrhovateľ ešte na nystagmus horizontalis a v závere správy je ochorenie navrhovateľa hodnotené ako praktická nevidomosť.  

  Z administratívneho spisu vyplýva, že posudkoví lekári nevykonali vyšetrenie perimetrom a nemali výsledky takéhoto vyšetrenia k dispozícii, preto podľa názoru odvolacieho súdu nebol zdravotný stav navrhovateľa hodnotený a posudzovaný komplexne a na základe dostatočne vykonaného dokazovania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval rozhodnutie krajského súdu za dostatočne doložené vykonaným dokazovaním.

Súčasne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie odporkyne   zo 14. februára 2008 číslo X. nemohlo byť predmetom súdneho preskúmania, lebo bolo rozhodnutím odporkyne z 12. mája 2008 číslo X. zrušené a predmetom konania sa stalo práve uvedené rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa z 21. januára 2008 nahradené.  

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že mu postupom krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd po preskúmaní procesného postupu prvostupňového súdu dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná.

Zo zápisnice o pojednávaní z 20. októbra 2008 odvolací súd zistil, že pri odročení pojednávania na 1. december 2008 o 9,00 hodine prítomní účastníci (aj navrhovateľ) vzali tento termín na vedomie a zaviazali sa na tento ďalší termín dostaviť bez osobitného predvolania.

Krajský súd preto nepochybil, keď 1. decembra 2008 pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol riadne o tomto termíne upovedomený a napriek tomu na pojednávanie neprišiel, ani svoju neprítomnosť neospravedlnil.

Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebol dostatočne zistený skutočný stav veci podľa § 250ja ods. 4 OSP rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nenahrádza ich činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutia žalovaného z 12. mája 2008 číslo X. a z 9. mája 2008 číslo X. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko odporkyňa v konaní nebola úspešná, a navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. septembra 2009   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová