Najvyšší súd Slovenskej republiky
7 So 213/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa V. M. B., bytom v K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 1. augusta 2008 č. k. 7 Sd 66/2008-15, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 1. augusta 2008 č. k. 7 Sd 66/2008-15, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 1. augusta 2008, č. k. 7 Sd/66/2008-15, potvrdil rozhodnutie z 26. februára 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nesplnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na uvedenú dávku, lebo podľa záverov posudku príslušného posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trebišove zo 7. februára 2008 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď v dôsledku jeho zdravotného postihnutia nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale má pokles takejto schopnosti len v rozsahu 25 %. Krajský súd uviedol, že navrhovateľ v roku 1983 pri práci v bani utrpel úraz pravej ruky v rozsahu zistenom posudkovým lekárom. Úraz spôsobil posttraumatickú léziu šliach III. – V. prsta pravej ruky s ťažkým funkčným obmedzením a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %. Rozhodnutie z 26. februára 2008 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok je preto v súlade so zákonom.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať invalidný dôchodok. Poukázal opätovne na svoje zdravotné poškodenie po úraze a uviedol, že podľa vyjadrenia posudkového lekára sa s jeho postihnutím pravej ruky nedá nič robiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posúdenie rozsahu zdravotného posúdenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
Z obsahu súdneho aj dávkového spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa na základe jeho žiadosti posúdila 7. februára 2008 a následne 5. mája 2008 MUDr. J. M., posudková lekárka sociálnej poisťovne – pobočky v Trebišove. Po vyšetrení navrhovateľa a vyhodnotení predložených lekárskych správ uviedla, že v roku 1983 navrhovateľ utrpel pracovný úraz v bani. Následkom úrazu utrpel posttraumatickú léziu šliach III. – V. prsta pravej ruky s ťažkým funkčným postihnutím. V auguste 2007 mal zlomeninu ľavého členka a ľavej päty, následkom zlomeniny sa u navrhovateľa vyvinula artróza ľavého členkového zhybu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovila posttraumatickú léziu šliach III. – V. prsta pravej ruky s ťažkým funkčným obmedzením a poúrazovú artrózu ľavého členka s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % podľa kap. XV., oddielu G, pol. 26, bod. a/ Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.
Pre účely súdneho konania vypracoval 9. júna 2008 posudok MUDr. J. K., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia v Bratislave so sídlom v Košiciach. Aj tento lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa považoval posttraumatickú léziu šliach III., IV. a V. prsta pravej ruky s ťažkým funkčným obmedzením a poúrazovú artrózu ľavého členka s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % podľa rovnakej položky Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s tým, že zvýšiť túto mieru pre ďalšie ochorenia nie je možné, lebo ju výraznejšie neovplyvňujú. Uviedol, že artrotické zmeny na ľavom členku navrhovateľa sú menej významné, a preto navrhovateľovi nezvýšili mieru poklesu zárobkovej činnosti. Posudkový lekár odporkyne preto vo svojom posudku zhodne so závermi predchádzajúcich posudkov dospel k záveru, že navrhovateľ nie je invalidný.
Medzi závermi posudkov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne pobočky a aj ústredia, neboli zistené rozpory. Námietky uvádzané navrhovateľom v priebehu konania, že „so svojim zdravotným postihnutím si nemôže nájsť zamestnanie, že keď podnikateľ zbadá jeho pravú ruku, odmietne ho vziať do zamestnania“, a tvrdenie na pojednávaní pred krajským súdom 1. augusta 2008, v ktorom predniesol, že „jeho pravá ruka vôbec nie je funkčná, že je to tak, ako keby pravú ruku nemal, že čo má robiť s prstami, keď s nimi nemôže dostatočne manipulovať“, uvádzané aj v odvolaní, že „do pravej ruky nechytí nič“, nemohol odvolací súd zohľadniť. Zdravotné problémy navrhovateľa boli posudkovým lekárom známe a vyplývajú aj z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by od posledného posúdenia pred posudkovými lekármi došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Dôvod na doplnenie dokazovania alebo na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľa na odstránenie prípadných pochybností preto odvolací súd nezistil.
V prípade, keby sa v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o priznanie invalidného dôchodku.
Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by závery posudkov posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní spochybnili alebo vyvrátili a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva jeho nesprávnosť.
Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok zodpovedajú zákonu, a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP nepriznal, lebo navrhovateľovi v odvolacom konaní úspešný nebol a odporkyňa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová