Najvyšší súd
7So/211/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci
navrhovateľa S. F., bytom v K., Š., č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave,
Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. septembra 2011, č. k. 21Sd/150/2011-23,
jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 14. septembra 2011, č. k. 21Sd/150/2011-23, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 14. septembra 2011, č. k. 21Sd/150/2011-
23, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 9. mája 2011, číslo X. v spojení s rozhodnutím z 24.
júna 2011, číslo X., ktorými odporkyňa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z dôvodu, že k 15. aprílu 2011 nebol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, keď získal len 5 237 dní obdobia dôchodkového
poistenia, teda 14 rokov a 127 dní.
Krajský súd považoval za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 15. apríla 2011, teda ku
dňu uplatnenia nároku na priznanie starobného dôchodku získal dobu poistenia 14 rokov
a 127 dní. Uviedol, že pre účely dôchodkového poistenia je možné navrhovateľovi zhodnotiť
ako náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) len obdobie evidencie
občanov hľadajúcich zamestnanie od 9. októbra 1991 do 29. septembra 1992, lebo
30. septembra 1992 navrhovateľ nastúpil na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody v Ilave a z evidenčného listu zaslaného týmto ústavom odporkyni
vyplýva, že počas tohto obdobia nebol dôchodkovo poistený.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu. Namietal nezapočítanie obdobia,
počas ktorého bol vo výkone trestu odňatia slobody, keďže sa o prácu uchádzal. Podľa jeho
názoru ústav na výkon trestu odňatia slobody mal byť platiteľom poistného a žiadal, aby boli
tieto odvody odvedené a jemu priznaný starobný dôchodok. Z obsahu ďalších podaní
zaslaných navrhovateľom odvolaciemu súdu vyplýva, že podľa názoru navrhovateľa má
odpracovaných 16,5 roka.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
OSP a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 58 ods. 1, 5 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí
č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška
č. 149/1988 Zb.“) dôchodkovo zabezpečený je odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia
slobody je zaradený na pravidelný výkon prác; účasť na zabezpečení vzniká dňom zaradenia
na tieto práce a zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých
výkon nezakladá nemocenské poistenie. Dôchodkovo zabezpečený je aj odsúdený, ktorý sa
pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom. Dôchodkovo
zabezpečení podľa odsekov 1 až 4 sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za
podmienok uvedených v odseku 1.
Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o starobný dôchodok, z dôvodu nesplnenia podmienky nároku na starobný
dôchodok, a to dosiahnutia potrebnej doby dôchodkového poistenia minimálne 15 rokov
podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Predovšetkým treba poznamenať, že sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými zisteniami a právnymi závermi krajského súd a tieto dôvody si osvojil ako
svoje vlastné. Preto podľa § 219 ods. 1, 2 prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 58 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb., nebolo možné navrhovateľovi započítať dobu
od 30. septembra 1992 do 31. decembra 2003, lebo v uvedenej dobe bol navrhovateľ
vo výkone trestu odňatia slobody a nebol zaradený na pravidelný výkon prác, nepripravoval
sa na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom. Z uvedeného dôvodu nebol
podľa vtedy platnej právnej úpravy dôchodkovo zabezpečený, a teda uvedené obdobie nie je
možné považovať ani v zmysle § 255 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového
poistenia.
Na uvedenom nemôže nič zmeniť skutočnosť, že navrhovateľ bol v období
od 30. októbra 1992 do 21. apríla 1993 zapísaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, lebo
tým, že bol v tomto období vo výkone trestu odňatia slobody, nevzťahoval sa na navrhovateľa
zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti, ale zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia
slobody v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení je poistenec povinný
príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na
vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej
výplatu a jej sumu. Navrhovateľ však nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal ďalšie doby dôchodkového poistenia, a teda o skutkovom stave zistenom odporkyňou, z ktorého
vychádzala pri rozhodnutí o jeho starobnom dôchodku, nebol dôvod pochybovať.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP nepriznal
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože nebol v konaní úspešný
a odporkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová