Najvyšší súd

7So/200/2011

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny   Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky B. T., bývajúcej v Č. č. X. proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. augusta 2011, č. k. 5Sd/100/2010-29, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. augusta 2011, č. k. 5Sd/100/2010-29,   p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 19. augusta 2011, č. k. 5Sd/100/2010-29, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 12. augusta 2010 číslo X., ktorým bola zamietnutá   žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení“), lebo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nepoklesla o viac ako 40 %. Rozhodnutie odporkyne považoval za vecne správne.

2   7So/200/2011

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala navrhovateľka odvolanie a namietala v ňom, že jej zdravotný stav odôvodňuje nárok na invalidný dôchodok. Rovnako namietala, že posudkové orgány sa nevysporiadali so skutočnosťou, že pri nepriaznivom zdravotnom stave sa na trhu práce nemôže zamestnať. Žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť z dôvodu, že bol vydaný bez dostatočného vyšetrenia jej zdravotného stavu.

Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky hodnotila naposledy 29. júna 2011 MUDr. G. T., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Košiciach, za spoluúčasti MUDr. J. G., prísediacej lekárky z odboru gastroenterológie. Zo záverov lekárskej správy, vyhotovenej po osobnom vyšetrení navrhovateľky a na základe nálezov z jej odborných vyšetrení, a to gastroenterologického, pľúcneho, kolonoskopického aj   interného (z hospitalizácie v nemocnici), EKG vyšetrenia a príslušných laboratórnych vyšetrení a po zhodnotení zdravotnej dokumentácie a ďalších lekárskych podkladov dospel k záveru, že navrhovateľka nie je invalidná, lebo jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, a to ulcerózna kolitída, zaradené do kapitoly X, odd. C, pol. 2 písm. b. Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, má za následok pokles jej schopnosti vykonávať pracovnú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou len o 30 %, teda nie viac ako o 40 %.

Na základe uvedených okolností posudková lekárka MUDr. G. T. zhodne s MUDr. J. G., prísediacou lekárkou z odboru gastroenterológie, zhodne ako predtým 2. augusta 2010 a 15. novembra 2010 MUDr. D. P., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky vo Vranove nad Topľou, ale aj samotná MUDr. T.   1. decembra 2010 zistili, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Závery ich posudkov, ktoré boli podkladom aj pre rozhodnutie súdu, sú vyčerpávajúce a zhodné so zisteniami doložených lekárskych správ. V zisťovaní zdravotného stavu navrhovateľky preto nebolo potrebné pokračovať a na problémy s hľadaním pracovného 3   7So/200/2011

miesta súd pri posudzovaní rozhodnutia o invalidnom dôchodku navrhovateľky nemohol prihliadať. Pokiaľ navrhovateľka pripojila k odvolaniu lekárske správy z 22. novembra 2010 a 20. decembra 2010, odvolací súd uvádza, že ich obsah bol súčasťou pripojenej zdravotnej dokumentácie a posudok, vypracovaný naposledy 29. júna 2011, ich obsah zohľadňoval. Percentuálne vyjadrenie zhoršenia kvality života navrhovateľky o 75 % podľa vyjadrenia jej ošetrujúceho lekára, ktoré je v nich obsiahnuté, však nie je hodnotením zdravotného stavu navrhovateľky pre potreby invalidity z hľadiska posudkových kritérií, upravujúcich v zákone o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto neboli dôvodom, ktorým by boli spochybnené závery posudkových lekárov o invalidite navrhovateľky s prihliadnutím na pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  

Odvolací súd v doterajšom konaní vykonané dokazovanie považoval za postačujúce pre svoje vlastné rozhodnutie, preto odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 OSP ako vecne správny.

Odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyni zo zákona právo na náhradu trov konania nevzniklo.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová