7So/20/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F., bytom v G. proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. decembra 2012, č. k. 9Sd/72/2011-23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. decembra 2012, č. k. 9Sd/72/2011-23 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. decembra 2012, č. k. 9Sd/72/2011-23, potvrdil rozhodnutie z 29. júna 2011, číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 13. septembra 2010. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že v jeho veci nejde o nárok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ale o nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, na ktorý sa nevzťahuje § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov žiadny nárok na starobný dôchodok nezískal. Súčasne poberaný výsluhový dôchodok zo sociálneho zabezpečenia vojakov mu bol priznaný ako príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Podľa názoru navrhovateľa pri splnení podmienky 15 rokov dôchodkovo poistenej doby pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení musí byť zohľadnené aj ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo v inom systéme dôchodkového zabezpečenia sa zachovanie nárokov vyplývajúcich z výkonu zamestnania I. a II. kategórie neuplatňuje a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje na systém dôchodkového poistenia podľa tohto zákona. Zachovanie vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok získaný výkonom kategorizovaného zamestnania je podľa jeho názoru bezvýnimočné a vzťahuje sa na každého poistenca odporkyne, pričom mu uvedený nárok nemôže byť odmietnutý len s odkazom na to, že je zabezpečený výsluhovým dôchodkom zo sociálneho zabezpečeniapolicajtov a vojakov, lebo v tomto systéme sa zachovanie výhod z výkonu zamestnaní I. a II. kategórie neuplatňuje.

Odporkyňa na odvolanie navrhovateľa navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa a zistil, že ho treba zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia rozhoduje o zákonnom nároku na dávku dôchodkového poistenia na základe skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 v spojení s § 246c OSP). Ak v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie rozhodnutie týkajúce sa nároku na niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je zrejmé, že sa stalo už len samo predmetom konania a nahradilo v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie. O takomto novom rozhodnutí treba rozhodnúť popri predošlom a pokiaľ ho zmeňuje v spojení s ním, lebo sa týka takisto nároku vyplývajúceho zo spoločného základu a ohľadne ktorého bol podaný opravný prostriedok. Obdobne treba postupovať aj v prípade, keď odporkyňa v priebehu konania o nároku na niektorú z dávok vydá viacero rozhodnutí.

Zo spisov vyplýva, že odporkyňa v priebehu konania rozhodnutím z 12. februára 2014 číslo XXX XXX XXXX X, podľa § 65, § 274, § 293z a § 82 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 342,80 € mesačne s účinnosťou od 13. septembra 2010, aj s príslušnými zákonnými zvýšeniami. Odvolací súd zistil, že s ohľadom na dvojinštančnosť konania nepostačuje, aby krajský súd preskúmal len rozhodnutie odporkyne z 29. júna 2011, číslo XXX XXX XXXX X, ale je treba rozhodnúť a preskúmať zo všetkých zákonných hľadísk aj ďalšie nové rozhodnutie odporkyne, a to rozhodnutie z 12. februára 2014 číslo XXX XXX XXXX X, prípadne ďalšie a vysporiadať sa so všetkými okolnosťami, významnými pre posúdenie ich vecnej stránky.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 OSP ).

V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok