Najvyšší súd  

7So/20/2012

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci

navrhovateľa J. M., bytom V., N. č.X, zastúpeného JUDr. Jánom Véghom, advokátom, so

sídlom v Dunajskej Strede,   Alžbetínske námestie č. 1203, proti odporkyni Sociálnej

poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o zvýšenie invalidného dôchodku, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 22. novembra 2011,   č. k.

38Sd/12/2011-32, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. novembra

2011 č. k. 38Sd/12/2011-32,   p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

  O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 22. novembra 2011, č. k. 38Sd/12/2011-32,

potvrdil rozhodnutie z 30. marca 2011 číslo X., ktorým odporkyňa zvýšila   invalidný

dôchodok navrhovateľa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003   Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na sumu 178,

90 € mesačne s účinnosťou od 10. februára 2011. V odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní

invalidity nezistil nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu

navrhovateľa neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie dokazovania. Posudkové lekárky po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa

a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, týkajúcich sa zdravotných problémov

navrhovateľa svoje posudky aj riadne zdôvodnili.

  Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že jeho

zdravotný stav nebol posúdený správne, lebo nie je schopný vykonávať žiadnu pracovnú

činnosť.  

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne

správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca,

ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa

určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia

získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie  

od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej

dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca,

ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,  

sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť,

priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu

vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na

invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty;  

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na

závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Z dávkových spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne  

z 30. marca 2011 číslo X. zvýšený invalidný dôchodok podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona

o sociálnom poistení na sumu 178, 90 € mesačne s účinnosťou od 10. februára 2011, pričom

miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou bola určená na 55 %.

Podkladom pre toto rozhodnutie bol posudok MUDr. M.M., posudkovej lekárky

sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky v Dunajskej Strede z 8. júna 2011, podľa

ktorého navrhovateľ má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 % od

10. februára 2011. Podľa záverov tohto posudku navrhovateľ trpí na artrózu ľavého

kolenného kĺbu III. b štádia, úžinový syndróm pravej ruky a stav po jednostrannej

endoprotéze ľavého kolena, v dôsledku ktorého sú jeho rozhodujúcim zdravotným

postihnutím v rozsahu 45 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť choroby

podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín pri jednostrannej endoprotéze ľavého

kolena, zaradené v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení v kap. odd. G/ položka 44.1. Za

iné zdravotné postihnutie rozhodujúce zdravotné postihnutie určila posudková lekárka

choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín stav po zlomenine pravej

lakťovej kosti, zaradené v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení v kap. XV. odd. G/

položka 16 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľovi navýšila

o 10 %.

Navrhovateľ nesúhlasil s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť, preto jeho zdravotný stav 10. augusta 2011 posúdila MUDr. M.M., posudková

lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave s rovnakým záverom,

ako posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. M.M., posudková lekárka sociálneho

poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky v Dunajskej Strede v posudku z 8. júna 2011. Za

ostatné zdravotné postihnutia (aj cukrovka typu 2) posudková lekárka navýšila percentuálnu

mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa tiež o 10 %, teda celkom na 55 %.

Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporkyne musel súd   zistiť, či sa zmenili

skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu dávky a jej sumu, a teda či v danom prípade

došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa oproti miere, uvedenej

v posudkoch.

Zdravotný stav navrhovateľa posudzovala MUDr. M.M. posudková lekárka

sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky v Dunajskej Strede a MUDr. M.M.,

posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave, ktoré po

vlastnom vyšetrení navrhovateľky a zhodnotení predložených lekárskych správ o vyšetrení

zdravotného stavu predložil navrhovateľ súdu nezistili také zhoršenie zdravotného stavu

navrhovateľa, ktoré by podmieňovalo zmenu percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Závery ich posudkov sú v zásade zhodné a zodpovedajú

obsahu spisov a kritériám, uvedeným v zákone, preto vykonanie ďalšieho dokazovania nebolo

potrebné.

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich

odbornej úrovni a osobnej nezaujatosti nemal súd dôvody pochybovať. Navrhovateľ ani  

v odvolacom konaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov a ani zo zisteného skutkového

stavu nevyplýva nesprávnosť predmetných posudkových záverov.

K námietke navrhovateľa, že podľa jeho zdravotného postihnutia nie je schopný

vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť treba uviesť, že posúdenie rozsahu zdravotného

poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, je  

vo veciach sociálneho zabezpečenia zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to

tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení). Zo zákona o sociálnom poistení tiež vyplýva, že pri posudzovaní nároku na

invalidný dôchodok a jeho výšku, posudkoví lekári neskúmajú, či osoba je alebo nie je

schopná vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť, ale v súlade s príslušnými ustanoveniami

zákona o sociálnom poistení určujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

ktorá je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Vzhľadom na uvedené, nebolo v tomto konaní preukázané, že by u navrhovateľa došlo

k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zmenu skutočností

rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu, lebo v oboch

posudkoch posudkových lekárov bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť navrhovateľa naďalej 55 %.

Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku

jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie zdravotného

stavu a o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o zvýšenie

invalidného dôchodku.

  Odvolací súd preto rovnako, ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že uznaná miera

poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou,

zodpovedajúcou zákonu. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd považoval

závery krajského súdu za správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, preto

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.

Odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP neúspešnému

navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a odporkyňa nárok na ich

náhradu nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e   prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2012   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Králová