7So/2/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa C., bytom D., proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č.8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. septembra 2014, č.k. 3Sd/54/2014-18, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. septembra 2014, č.k. 3Sd/54/2014-18, p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd Prešove rozsudkom z 9. septembra 2014, č.k. 3Sd/54/2014-18, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 14. februára 2014 č. XXX XXX XXXX (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidný, lebo nemá viac ako 40% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou(ďalej aj „miera poklesu“).

Krajský súd zistil, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie vydala na základe posudku vypracovaného posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad MUDr. X. J. zo 17. januára 2014, ktorého sa navrhovateľ zúčastnil osobne. Ako choroba boli konštatované poruchy nervových koreňov a spletí. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli stanovené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s prejavom nervového dráždenia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov so zaradením do kapitoly XV., odd. E, položka 3b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Po podaní opravného prostriedku pre účely súdneho konania bol vypracovaný Sociálnou poisťovňou, ústredím, vysunuté pracovisko v Poprade nový lekársky posudok zo 16. júna 2014 za účasti prísediaceho odborného lekára neurológa MUDr. S..

Krajský súd dospel k záveru, že z lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia sociálnej poisťovne pobočky a ústredia ( zo 17. januára 2014, z 3. apríla 2014 a zo 16. júna 2014) je zrejmé, že zdravotný stav navrhovateľa pre účely invalidity posúdili na základe objektívne zisteného skutkového stavu aj vyšetrením funkčného stavu chrbtice u navrhovateľa odborným lekárom neurológom, pričom postupovali v zmysle všeobecného posudkového hľadiska upraveného v kapitole XV., oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení"). Preto krajský súd preskúmavané rozhodnutie a postup odporkyne pokladal za súladné so zákonom.

Krajský súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ v konaní úspech nemal a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným že prikladá nový výsledok magnetickej rezonancie a lekársku správu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Dôvody odvolania nepokladala za opodstatnené. Uviedla, že navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súd a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Základným predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je v zmysle § 70 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) invalidita poistenca.

Podľa § 71 ods.1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods.2 zákona).

Podľa § 71 ods.6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods.7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Navrhovateľ nesúhlasil s 35% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú určili posudkoví lekári sociálneho poistenia.

Z obsahu súdneho aj dávkového spisu vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa zo 17. januára 2014 zdravotný stav navrhovateľa hodnotil naposledy MUDr. JM., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Poprade s prísediacim odborným lekárom neurológom MUDr. S. Po zhodnotení zdravotnej dokumentácie predloženej navrhovateľom a poosobnom vyšetrení navrhovateľa v lekárskom posudku zo 16. júna 2014 dospel k záveru, že navrhovateľ nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 35 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s prejavmi nervového dráždenia, s oslabením svalového korzetu zaradené v kapitole a XV, oddiel E, položka 3b prílohy 4 zákona o sociálnom poistení.

Z obsahu lekárskej správy zo 16. júna 2014 je ďalej zrejmé, že navrhovateľ trpí aj ďalšími zdravotnými postihnutiami a to syndróm dráždivého kašľa - bez ventilačnej poruchy, steatóza pečene, anxiózne- fobická porucha. V lekárskom posudku je uvedené: „ v súčasnosti má bolesti medzi lopatkami a v driekovej časti, s vyžarovaním do ľavej DK, ale nie sú prítomné poruchy citlivosti, ani hypotrofie svalstva. Iné zdravotné postihnutia tak, ako sú zdokumentované - psychiatrické vyšetrenie len 2-krát, bez výrazných porúch psychiky a správania, interné vyšetrenie dokumentuje len artériovú hypertenziu na úrovni I., pľúcne vyšetrenie dokumentuje syndróm dráždivého kašľa s normálnymi výsledkami v spirometrii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu, že zákonné podmienky pre vyššiu mieru poklesu schopnosti 40 % - 50 %, zaradenú pod položkou 3 písm. c/ v kapitole XV, oddiel E, prílohy 4 zákona o sociálnom poistení (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu) navrhovateľom predložené lekárskej nálezy neodôvodňujú.

Navrhovateľ predložil súčasne s odvolaním správu z neurologickej ambulancie zo 6. októbra 2014, z rádiologického oddelenia, vyšetrenie C chrbtice zo 16. septembra 2014 a z CT pracoviska z 8. októbra 2014. V nich odborní lekári konštatujú stav chronický, miecha v zobrazenom stave nevykazuje zjavné ložiskové zmeny, patologický signál nepozorovať. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú zaznamenané výraznejšie zmeny na zdravotnom stave navrhovateľa, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia o jeho zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedala ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, pretože ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej 35% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil dôkazy svedčiace o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než je uvedená v lekárskych posudkoch. Aj odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ (zatiaľ) nespĺňa podmienku invalidity pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 cit. zákona a rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ môže opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 246c ods.1, § 250l ods.2 a § 250k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania á a odporkyni náhrada trov tohto konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.