UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky MUDr. E. Z., narodenej XX. M. XXXX, bytom P., P. ul. č. XX, zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova ul. č. 20, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 9. októbra 2012 č.k. 2Sd/12/2012-47, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9. októbra 2012 č.k. 2Sd/12/2012-47 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom 9. októbra 2012, č.k. 2Sd/12/2012-47, podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie zo 17. januára 2012 číslo XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím z 3. apríla 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 293bt ods. 3 a 6 a § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") a podľa čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie ES a Rady č. 883/2004") zastavila navrhovateľke výplatu predčasného starobného dôchodku s účinnosťou od 12. marca 2012 s odôvodnením, že podľa zákona o sociálnom poistení účinného do 31. decembra 2010 nedovŕšila do 28. februára 2011 dôchodkový vek, je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec a toto poistenie trvá po 28. februári 2011.
Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka ako poberateľka predčasného starobného dôchodku bola ku dňu 31. decembra 2010 povinne dôchodkovo poistená ako zamestnankyňa neštátneho zdravotníckeho zariadenia na území Českej republiky a toto dôchodkové poistenie trvalo aj po 28. februári 2011. Odporkyňa správne aplikovala článok 5 písm. a), b) nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a pri posudzovaní nároku navrhovateľky (ktorá je považovaná za povinne dôchodkovo poistenú osobu na výplatu predčasného starobného dôchodku. V dôsledku skutočnosti, že toto dôchodkové poistenie trvalo aj po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku jej zanikol od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári2011.
Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal s odôvodnením, že navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyňa právo na náhradu trov konania nemá.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľa odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že odporkyňa nesprávne vyložila článok 5 nariadenia ES a Rady č. 883/2004, lebo slovenský poberateľ predčasného starobného dôchodku je neoprávnene diskriminovaný pred českým alebo iným poberateľom tohto dôchodku, lebo týmto iným poberateľom na základu uvedeného článku nariadenia nárok na predčasný starobný dôchodok nezaniká.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 dospel k záveru, že je potrebné vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia rozhoduje o zákonnom nároku na dávku dôchodkového poistenia na základe skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 v spojení s § 246c OSP). Ak v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie rozhodnutie týkajúce sa nároku na niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je zrejmé, že sa stalo už len samo predmetom konania a nahradilo v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie. O tomto novo vydanom rozhodnutí treba rozhodnúť popri predošlom a pokiaľ ho mení, v spojení s ním, lebo sa týka takisto nároku vyplývajúceho zo spoločného základu a ohľadne ktorého bol podaný opravný prostriedok. Obdobne treba postupovať aj v prípade, keď odporkyňa v priebehu konania o nároku na niektorú z dávok vydá viacero rozhodnutí. V prejednávanej veci odporkyňa v priebehu odvolacieho konania znova rozhodla nasledovne: 1/ rozhodnutím I. zo 6. mája 2013 číslo XXX XXX XXXX X zvýšila navrhovateľke predčasný starobný dôchodok od 1. mája 2010, 2/ rozhodnutím II. zo 6. mája 2013 číslo XXX XXX XXXX X uvoľnila navrhovateľke výplatu starobného dôchodku od 24. novembra 2011, 3/ rozhodnutím III. zo 6. mája 2013 číslo XXX XXX XXXX X zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok od 1. januára 2012, 4/ rozhodnutím IV. zo 6. mája 2013 číslo XXX XXX XXXX X zvýšila starobný dôchodok navrhovateľky od 1. januára 2013, 5/ rozhodnutím V. zo 6. mája 2013 číslo XXX XXX XXXX X zvýšila starobný dôchodok navrhovateľky od 4. marca 2013 a napokon 6/ rozhodnutím z 30. septembra 2013 číslo XXX XXX XXXX X zvýšila starobný dôchodok navrhovateľky od 26. augusta 2013. Všetky rozhodnutia sa týkajú tej istej žiadosti navrhovateľky o predčasný a neskôr o starobný dôchodok.
S ohľadom na dvojinštantnosť súdneho konania bolo potrebné, aby krajský súd preskúmal nielen rozhodnutie odporkyne zo 17. januára 2012 číslo XXX XXX XXXX X a z 3. apríla 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ale aj všetky rozhodnutia zo 6. mája 2013 číslo XXX XXX XXXX X a rozhodnutie z 30. septembra 2013.
Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
V novom rozhodnutí krajský súd súčasne rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 250k OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.