Najvyšší súd
7So/19/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. M. Š., bytom P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného
dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5.
novembra 2009, č. k. 26 Sd /159/2009-17, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 5. novembra 2009, č. k. 26 Sd/159/2009-17 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 5. novembra 2009, č.k.
26 Sd/159/2009-17, potvrdil rozhodnutie z 19. januára 2009 číslo X., ktorým podľa § 293a
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z. (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“) odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok
v sume 3 703 Sk mesačne s účinnosťou od 17. novembra 2008, ktorý k 1. januáru 2009
prepočítala na eurá (123 €). Podľa § 82 citovaného zákona odporkyňa navrhovateľovi od 1.
januára 2009 zvýšila tento invalidný dôchodok na celkovú sumu 131,60 € mesačne.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že prešetrením zdravotného stavu
navrhovateľa posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne pobočky v Banskej Bystrici, ale aj
kontrolným Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Banskej Bystrici bola stanovená 50 %
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe komplexného vyšetrenia
navrhovateľa. U navrhovateľa po tom, čo prekonal v decembri 2007 náhlu cievnu mozgovú
príhodu s ľavostranným postihnutím, po následnom komplexnom prešetrení, bola zistená
porucha krvných doštičiek a záchvatovité zrýchlenie činnosti srdcových predsiení, ktoré
poruchy si vyžadovali pravidelnú liečbu a kontroly, hematologická liečba bola ovplyvňovaná antikoagulačnou účinnou kontrolovanou liečbou. Kardiologická liečba bola taktiež
uspokojivá. Pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo
rozhodujúce postihnutie centrálneho nervového systému s reziduálnym motorickým
a psychickým postihnutím. Krajský súd zistil zo zdravotnej dokumentácie, že po stránke
motorickej pretrváva u navrhovateľa len naznačená ľavostranná hemiparéza prevažne
brachiálneho typu, ovplyvňujúca jemnú motoriku ľavej hornej končatiny bez úchopovej
schopnosti u praváka, neistota je pri stoji a chôdzi so zavretými očami. Psychologickým
vyšetrením bola zdokumentovaná organická patológia CNS stredne ťažkého stupňa,
prejavujúca sa spomalením psychomotorického tempa, s rýchlejšou unaviteľnosťou a rýchlym
poklesom výkonnosti. U navrhovateľa sa prejavuje úzkostná symptomatika, bez odporúčania
ďalšej odbornej liečby u psychiatra.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo nesúhlasil so stanovenou
mierou poklesu pracovnej schopnosti. Trpí na zriedkavú kombináciu ochorení a aj
podávaných liekov, ktoré mu znemožňujú vykonávať akúkoľvek prácu. Namietal, že pri
akejkoľvek záťaži (psychickej aj fyzickej) sa mu zdravotný stav prudko zhoršuje, v dôsledku
čoho môže dôjsť k recidíve mozgovej príhody, prípadne k iným komplikáciám. Magnetická
rezonancia ukazuje množstvo ischemických ložísk, t.j. ide o recidívy. O uvedených
skutočnostiach svedčí správa ošetrujúceho neurológa MUDr. I., ako aj prepúšťacia správa
z nemocnice po náhlom zhoršení zdravotného stavu, ktoré doklady predložil v odvolacom
konaní.
Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP a § 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda rozhodujúcou otázka vplyvu
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 pritom
nemôže pozostávať len z podradenia zdravotného postihnutia, ktoré je podľa posudkového
lekára rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pod niektoré
zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5), ale je treba brať aj zreteľ na
závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6). Pokles sa pritom posudzuje (§ 71
ods. 4) na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja a liečby,
komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie.
Treba zdôrazniť, že odporkyňa má povinnosť rozhodovať na základe skutočného stavu
veci. Za tejto situácie musí sama z úradnej povinnosti vykonať všetky dôkazy smerujúce
k jeho riadnemu zisteniu. Dôkazy, ktoré sú podkladom jej rozhodnutí musia mať taký
charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení
skutočného stavu veci. Dôkazom v konaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom sú odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská.
Z dávkového spisu a z pripojenej zdravotnej dokumentácie (najmä z lekárskych správ
posudkových lekárov Sociálnej poisťovne pobočky v Banskej Bystrici z 1. decembra 2008
a 15. mája 2009, ale aj z 3. februára 2010, ako aj z lekárskej správy Sociálnej poisťovne
ústredia so sídlom v Banskej Bystrici z 24. júna 2009 a z 21. júla 2009) považoval krajský
súd za preukázané, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby
nervového systému, ktoré od 17. novembra 2008 znižujú jeho schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Toto uvedené zdravotné
postihnutie bolo podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení podradené v kapitole VI.,
oddiel A, pol. 9, písm. b). Navrhovateľ prekonal v novembri 2007 náhlu cievnu mozgovú
príhodu s ľavostranným postihnutím. Po následnom prešetrení boli zistené poruchy krvných doštičiek a záchvatovité zrýchlenie činnosti srdcových predsiení, takže je
najpravdepodobnejšia kardioembolizačná príčina uvedeného stavu. Pre hodnotenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je však rozhodujúce postihnutie
centrálneho nervového systému s reziduálnym motorickým a psychickým postihnutím, teda
nie spomínaná porucha krvnej zrážanlivosti a srdcového rytmu. Po stránke motorickej
pretrváva len naznačená ľavostranná hemiparéza prevažne brachiálneho typu (ovplyvňujúca
jemnú motoriku ľavej hornej končatiny, bez poruchy úchopovej schopnosti u praváka,
neistota je pri chôdzi so zavretými očami. V popredí sú psychické poruchy, je dokumentovaná
organická patológia CNS stredne ťažkého stupňa, prejavujúca sa spomalením
psychomotorického tempa, s rýchlejšou unaviteľnosťou a rýchlym poklesom výkonnosti.
Závery posudkových lekárov boli doložené obsahom predložených lekárskych správ
z vyšetrení navrhovateľa, ale aj z vlastného vyšetrenia, preto o ich odbornej úrovni nebolo
dôvodu pochybovať.
V odvolacom konaní však navrhovateľ pripojil obsah novšej prepúšťacej správy z jeho
hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Brezne, n. o. Branisko,
za čas od 28. augusta 2009 do 3. septembra 2009 a z neurologického vyšetrenia
z 3. novembra 2009 tejto nemocnice. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené
doklady nemožno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola doteraz správne stanovená.
Navrhovateľ bol na hospitalizáciu akútne prijatý pre bolestivé stŕpnutie tváre, ľavej hornej
končatiny a závraty. Objektívne bola neurologicky prítomná frustná ataktická ľavostranná
hemiparéza, ľavostranná monohypestéza na hornej končatine. Po prepustení z nemocnice sa
mal vyhýbať priamemu slnku a nadmernej telesnej námahe. Po vyšetrení v neurologickej
ambulancii Nemocnice s poliklinikou v B., n. o. B. MUDr. I. konštatoval, že ide o stav po
recidívach ložiskovej ischémie mozgu s reziduom ľavostrannej ataktickej hemiparézy,
syndrómom parietálneho laloka, organickým poškodením mozgu verifikovaným
psychologickým vyšetrením. V závere tohto vyšetrenia uviedol, že klinický priebeh a vývoj
častých recidív CMP ischemickej, s MR obrazom mnohopočetného poškodenia mozgu, ťažký
neurologický deficit a súčasné pridružené kardiologické komplikácie sú pre navrhovateľa
výrazne limitujúce z hľadiska akejkoľvek pracovnej záťaže.
Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní vypočuť navrhovateľa ako
účastníka konania. V prípade, ak v konaní už vypracované posudky nezodpovedajú
aktuálnemu zdravotnému stavu navrhovateľa, a to prípadne i s ohľadom na nové skutočnosti,
ktoré medzičasom nastali a ktorých vplyv na posúdenie vecnej správnosti preskúmavaného
rozhodnutia súd nemôže vylúčiť, bude povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie
po doložení najaktuálnejších lekárskych správ z vyšetrení navrhovateľa zadovážením nového
odborného posudku príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý vyhodnotí
aj obsah prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľa a neurologického vyšetrenia, ktoré
priložil k odvolaniu.
V záujme vylúčenia pochybností o objektívnosti záverov posudkov posudkových
lekárov, ktoré sú podkladom v konaniach o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom, ako aj preto, že navrhovateľ nebol v súdnom konaní vypočutý ako
účastník konania a aj vzhľadom na odstup času (1,5 roka) od ich vypracovania, je potrebné
doplniť dokazovanie výsluchom navrhovateľa ohľadne poškodenia jeho zdravia
s prihliadnutím na novšie lekárske nálezy, ako aj najaktuálnejšie, ktoré pre ďalšie konanie
doloží a navrhovateľom namietané okolnosti a posúdenia jeho zostávajúceho pracovného
potenciálu, treba, aby zdravotný stav navrhovateľa bol opätovne posúdený.
Možno pripomenúť, že prvostupňový súd vo veci nesprávne postupoval, keď rozhodol
na jedinom pojednávaní, na ktorom nebol zúčastnený navrhovateľ, a teda rozhodol bez jeho
výsluchu, bez oboznámenia sa s názorom a stanoviskom navrhovateľa na zistené poškodenie
jeho zdravotného stavu, mieru poklesu jeho zárobkovej schopnosti a tiež nezisťoval, či sa
od posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom jeho zdravotný stav nezmenil.
Takýmto postupom súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutočného stavu veci, lebo nemal postačujúce skutkové podklady pre hodnotenie vecnej
správnosti preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.
V novom rozhodnutí prvostupňový súd po doplnení dokazovania v naznačenom smere
a zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v zmysle zásad § 132 OSP zároveň rozhodne aj
o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. februára 2011 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová