Najvyšší súd  

7So/19/2010

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. M. Š., bytom P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave,   Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného

dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5.

novembra 2009, č. k. 26 Sd /159/2009-17, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 5. novembra 2009, č. k. 26 Sd/159/2009-17 z r u š u j e   a   vec mu   vracia   na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 5. novembra 2009, č.k.  

26 Sd/159/2009-17, potvrdil rozhodnutie z 19. januára 2009 číslo X., ktorým   podľa § 293a

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z. (ďalej

len „zákon o sociálnom poistení“) odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok

v sume 3 703 Sk mesačne s účinnosťou od 17. novembra 2008, ktorý k 1. januáru 2009

prepočítala na eurá (123 €). Podľa § 82 citovaného zákona odporkyňa navrhovateľovi od 1.

januára 2009 zvýšila tento invalidný dôchodok na celkovú sumu 131,60 € mesačne.  

  V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že prešetrením zdravotného stavu

navrhovateľa posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne pobočky v Banskej Bystrici, ale aj

kontrolným Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Banskej Bystrici bola stanovená 50 %

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe komplexného vyšetrenia

navrhovateľa. U navrhovateľa po tom, čo prekonal v decembri 2007 náhlu cievnu mozgovú

príhodu s   ľavostranným postihnutím, po následnom komplexnom prešetrení, bola zistená

porucha krvných doštičiek a záchvatovité zrýchlenie činnosti srdcových predsiení, ktoré

poruchy si vyžadovali pravidelnú liečbu a kontroly, hematologická liečba bola ovplyvňovaná antikoagulačnou účinnou kontrolovanou liečbou. Kardiologická liečba bola taktiež

uspokojivá. Pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo

rozhodujúce postihnutie centrálneho nervového systému s reziduálnym motorickým

a psychickým postihnutím. Krajský súd zistil zo zdravotnej dokumentácie, že po stránke

motorickej pretrváva u navrhovateľa len naznačená ľavostranná hemiparéza prevažne

brachiálneho typu, ovplyvňujúca jemnú motoriku ľavej hornej   končatiny bez úchopovej

schopnosti   u praváka, neistota je pri stoji a chôdzi so zavretými očami. Psychologickým

vyšetrením bola zdokumentovaná organická patológia CNS stredne ťažkého stupňa,

prejavujúca sa spomalením psychomotorického tempa, s rýchlejšou unaviteľnosťou a rýchlym

poklesom výkonnosti. U navrhovateľa sa prejavuje úzkostná symptomatika, bez odporúčania

ďalšej odbornej liečby u psychiatra.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo nesúhlasil so stanovenou

mierou poklesu pracovnej schopnosti. Trpí na zriedkavú kombináciu ochorení a aj

podávaných liekov, ktoré mu znemožňujú vykonávať akúkoľvek prácu. Namietal, že pri

akejkoľvek záťaži (psychickej aj fyzickej) sa mu zdravotný stav prudko zhoršuje, v dôsledku

čoho môže dôjsť k recidíve mozgovej príhody, prípadne k iným komplikáciám. Magnetická

rezonancia ukazuje množstvo ischemických ložísk, t.j. ide o   recidívy. O uvedených

skutočnostiach svedčí správa ošetrujúceho neurológa MUDr. I., ako aj prepúšťacia správa

z nemocnice po náhlom zhoršení zdravotného stavu, ktoré doklady predložil v odvolacom

konaní.

  Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP a § 10 ods. 2 OSP)

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru,  

že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

  Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda rozhodujúcou otázka vplyvu

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71   pritom

nemôže pozostávať len z podradenia zdravotného postihnutia, ktoré je podľa posudkového

lekára rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pod niektoré

zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5), ale je treba brať aj zreteľ na

závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6). Pokles sa pritom posudzuje (§ 71

ods. 4) na základe

lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia

a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho

vývoja a liečby,  

komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu

schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,

možnosti pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie.

Treba zdôrazniť, že odporkyňa má povinnosť rozhodovať na základe skutočného stavu

veci. Za tejto situácie musí sama z úradnej povinnosti vykonať všetky dôkazy smerujúce

k jeho riadnemu zisteniu. Dôkazy, ktoré sú podkladom jej rozhodnutí musia mať taký

charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení

skutočného stavu veci. Dôkazom v konaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom sú odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská.

Z dávkového spisu a z pripojenej zdravotnej dokumentácie (najmä z lekárskych správ

posudkových lekárov Sociálnej poisťovne pobočky v Banskej Bystrici z 1. decembra 2008  

a 15. mája 2009, ale aj z 3. februára 2010, ako aj z lekárskej správy Sociálnej poisťovne

ústredia so sídlom v Banskej Bystrici z 24. júna 2009 a z 21. júla 2009) považoval krajský

súd za preukázané, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby

nervového systému, ktoré od 17. novembra 2008 znižujú jeho schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Toto uvedené zdravotné

postihnutie bolo podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení podradené v kapitole VI.,

oddiel A, pol. 9, písm. b). Navrhovateľ prekonal v novembri 2007 náhlu cievnu mozgovú

príhodu s ľavostranným postihnutím. Po následnom prešetrení boli zistené poruchy krvných doštičiek a záchvatovité zrýchlenie činnosti srdcových predsiení, takže je

najpravdepodobnejšia kardioembolizačná príčina uvedeného stavu. Pre hodnotenie miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je však rozhodujúce postihnutie

centrálneho nervového systému s reziduálnym motorickým a psychickým postihnutím, teda

nie spomínaná porucha krvnej zrážanlivosti a srdcového rytmu. Po stránke motorickej

pretrváva len naznačená ľavostranná hemiparéza prevažne brachiálneho typu (ovplyvňujúca

jemnú motoriku ľavej hornej končatiny, bez poruchy úchopovej schopnosti u praváka,

neistota je pri chôdzi so zavretými očami. V popredí sú psychické poruchy, je dokumentovaná

organická patológia CNS stredne ťažkého stupňa, prejavujúca sa spomalením

psychomotorického tempa, s rýchlejšou unaviteľnosťou a rýchlym poklesom výkonnosti.  

Závery posudkových lekárov boli doložené obsahom predložených lekárskych správ

z   vyšetrení navrhovateľa, ale aj z vlastného vyšetrenia, preto o ich odbornej úrovni nebolo

dôvodu pochybovať.

  V odvolacom konaní však navrhovateľ pripojil obsah novšej prepúšťacej správy z jeho

hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Brezne, n. o. Branisko,

za čas od 28. augusta 2009 do 3. septembra 2009 a   z   neurologického vyšetrenia  

z 3. novembra 2009 tejto nemocnice. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené

doklady nemožno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola doteraz správne stanovená.

Navrhovateľ bol na hospitalizáciu akútne prijatý pre bolestivé stŕpnutie tváre, ľavej hornej

končatiny a závraty. Objektívne bola neurologicky prítomná frustná ataktická ľavostranná

hemiparéza, ľavostranná monohypestéza na hornej končatine. Po prepustení z nemocnice sa

mal vyhýbať priamemu slnku a nadmernej telesnej námahe. Po vyšetrení v neurologickej

ambulancii Nemocnice s poliklinikou v B., n. o. B. MUDr. I. konštatoval, že ide o stav po

recidívach ložiskovej ischémie mozgu s reziduom ľavostrannej ataktickej hemiparézy,

syndrómom parietálneho laloka, organickým poškodením mozgu verifikovaným

psychologickým vyšetrením. V závere tohto vyšetrenia uviedol, že klinický priebeh a vývoj

častých recidív CMP ischemickej, s MR obrazom mnohopočetného poškodenia mozgu, ťažký

neurologický deficit a súčasné pridružené kardiologické komplikácie sú pre navrhovateľa

výrazne limitujúce z hľadiska akejkoľvek pracovnej záťaže.  

Úlohou prvostupňového súdu bude v   ďalšom konaní vypočuť navrhovateľa ako

účastníka konania. V prípade, ak v konaní už vypracované posudky nezodpovedajú

aktuálnemu zdravotnému stavu navrhovateľa, a to prípadne i s ohľadom na nové skutočnosti,

ktoré medzičasom nastali a ktorých vplyv na posúdenie vecnej správnosti preskúmavaného

rozhodnutia súd nemôže vylúčiť, bude povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie

po doložení najaktuálnejších lekárskych správ z vyšetrení navrhovateľa zadovážením nového

odborného posudku príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý vyhodnotí

aj obsah prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľa a neurologického vyšetrenia, ktoré

priložil k odvolaniu.

V záujme vylúčenia pochybností o objektívnosti záverov posudkov posudkových

lekárov, ktoré sú podkladom v konaniach o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom, ako aj preto, že navrhovateľ nebol v súdnom konaní vypočutý ako

účastník konania a aj vzhľadom na odstup času (1,5 roka) od ich vypracovania, je potrebné

doplniť dokazovanie výsluchom navrhovateľa ohľadne poškodenia jeho zdravia

s prihliadnutím na novšie lekárske nálezy, ako aj najaktuálnejšie, ktoré pre ďalšie konanie

doloží a navrhovateľom namietané okolnosti a   posúdenia jeho zostávajúceho pracovného

potenciálu, treba, aby zdravotný stav navrhovateľa bol opätovne posúdený.  

Možno pripomenúť, že prvostupňový súd vo veci nesprávne postupoval, keď rozhodol

na jedinom pojednávaní, na ktorom nebol zúčastnený navrhovateľ, a teda rozhodol bez jeho

výsluchu, bez oboznámenia sa s názorom a stanoviskom navrhovateľa na zistené poškodenie

jeho zdravotného stavu, mieru poklesu jeho zárobkovej schopnosti a tiež nezisťoval, či sa  

od posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom jeho zdravotný stav nezmenil.

Takýmto postupom súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného

skutočného stavu veci, lebo nemal postačujúce skutkové podklady pre hodnotenie vecnej

správnosti preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.

  V novom rozhodnutí prvostupňový súd po doplnení dokazovania v naznačenom smere

a zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v zmysle zásad § 132 OSP zároveň rozhodne aj

o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. februára 2011   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová