UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Igora Badoniča, narodeného XX. K. XXXX, bytom X., Y. ul. č. XXX/X, zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom advokátskej kancelárie v Košiciach, Žižkova ul. č. 6, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. novembra 2012, č.k. 2Sd/54/2012-16, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. novembra 2012, č.k. 2Sd/54/2012-16 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. novembra 2012, č.k. 2Sd/54/2012-16, podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") potvrdil rozhodnutie zo 16. mája 2012 číslo XXX XXX XXXX, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 179,70 € mesačne s účinnosťou od 9. septembra 2011 a s účinnosťou od 1. januára 2012 so zvýšením v sume 185,70 € mesačne, lebo podľa záverov lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne z 23. apríla 2012, mal v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %.
Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nepreukázal, že jeho súčasný zdravotný stav podmieňuje vyššiu mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou než ako zistili posudkoví lekári. Navrhovateľ sa na pojednávaní bez ospravedlnenia nezúčastnil a nepredložil súdu ani žiadne ďalšie listinné dôkazy, ktoré by prípadne mohli spochybniť alebo vyvrátiť rovnaké posudkové závery posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, preto dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom.
Krajský súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyni právo na náhradu trov konania nepatrí.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Rozsudok označil za nepreskúmateľný s tým, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že krajský súd vec prejednal bez jeho prítomnosti, hoci predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ ďalej namietal, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v lekárskych posudkoch neodôvodnili priznanie 5 % navýšenia miery poklesu za iné zdravotné postihnutie z možného 10% navýšenia. Žiadal, aby krajský súd vo veci nariadil znalecké posúdenie jeho zdravotného stavu, lebo odporkyňa a ani súd nie sú odborne spôsobilí, aby sa relevantným a odborným spôsobom mohli vyjadriť k jeho zdravotnému stavu. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 153 ods. 3 písm. a) ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár") a aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca.
Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že posudkoví lekári posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a ústredia pri zisťovaní zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok vykonávajú posudkovú činnosť na základe úplnej zdravotnej dokumentácie zdravotnej dokumentácie, a po zohľadnení výsledkov zdravotných vyšetrení, ktoré im žiadateľ predložil. Vykonávajú odbornú lekársku prehliadku žiadateľa ale spolupracujú s ošetrujúcim lekárom žiadateľa a môžu posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca aj v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods. 8 cit. zákona).
Odvolací súd preto nemôže pokladať za dôvodné námietky uvedené navrhovateľom v odvolaní týkajúce oprávnenia posudkových lekárov sociálneho poistenia vykonávať posudkovú činnosť.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ podal 24. augusta 2011 žiadosť o invalidný dôchodok.
Na základe tejto žiadosti zdravotný stav navrhovateľa hodnotil naposledy 1. augusta 2012 MUDr. H. X., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach. V lekárskom posudku po zhodnotení zdravotnej dokumentácie aj na základe záznamov o vyšetreniach, predložených navrhovateľom (z neurologického vyšetrenia v dňoch 9. septembra 2011, 14. septembra2011, a 19. marca 2012 a z vyšetrenia v ambulancii pre demyelizačné ochorenie 13. marca 2012 a 24. júla 2012, z kardiologického vyšetrenia 30. júla 2012, z MR mozgu 27. septembra 2010 a MR zo 16.marca 2011, a z očného vyšetrenia 22. augusta 2011 a 26. júla 2012) dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby nervového systému zaradené v kapitole VI., oddiel A, položka 7, písm. c) prílohy 4 zákona o sociálnom poistení, ktorému postihnutiu zodpovedá miera poklesu 60 % (z možného rozpätia 50 % - 60 %).
Z dôvodu iného zdravotného postihnutia (roztrúsená skleróza, atrofia pravého zrakového nervu, choroba vysokého krvného tlaku) posudkový lekár sociálneho poistenia navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
Posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. H. X. presvedčivo odôvodnil stanovenú mieru poklesu pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Nedostatočne však v zmysle § 71 ods. 8 zákon o sociálnom poistení vyhodnotil závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, kde bolo možné zvýšiť mieru poklesu najviac o 10%. Posudkový lekár sociálneho poistenia z možného navýšenia odôvodnil 5 % navýšenie len z dôvodu diagnózy vysokého krvného tlaku hoci zistil aj iné zdravotné postihnutia navrhovateľa. Napriek tomu, že navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal nedostatočné navýšenie miery poklesu, súd prvého stupňa sa s námietkami navrhovateľa v rozsudku nezaoberal.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa sa bude zaoberať aj námietkou navrhovateľa vyslovenou v opravnom prostriedku o nedostatočnom navýšení percenta miery poklesu schopnosti za iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení a po odstránení nejasnosti v lekárskom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia krajský súd vo veci znovu rozhodne. Súd prvého stupňa považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné napriek tomu, že lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia nebol dostatočne presvedčivý a úplný, preto odvolací súd pokladal rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný.
Odvolací súd ešte uvádza, že navrhovateľovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Zo spisov vyplýva, že krajský súd nariadil pojednávanie na deň 20. novembra 2012 o 9,10 hodine. V spise sa nachádza obálka s nedoručeným predvolaním navrhovateľa na pojednávanie (v tom čase ešte nesplnomocnil na zastupovanie advokáta). Z údajov uvedených na obálke je zrejmé, že na adresu navrhovateľa bola odoslaná poštou 18. októbra 2012 doporučene podaná listová zásielka s predvolaním na pojednávanie a s poučením o povinnosti navrhovateľa vyplývajúcej z § 120 ods. 1 a ods. 4 OSP. Na obálke je zaznačený deň uloženia zásielky, ktorým je 22. október 2011 a na rube obálky je vyznačený 10. november 2012, ako deň vrátenia zásielky súdu s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a ďalej je na doručenke odtlačok pečiatky krajského súdu o prijatí vrátenej zásielky 14. novembra 2012. Skutočnosť, že navrhovateľ uloženú zásielku neprevzal v odbernej lehote a súdu nepredložil spolu s odvolaním dôkaz o tom, že sa v čase doručovania zásielky zdržoval v meste svojho bydliska má za následok, že neúčasť navrhovateľa na pojednávaní nezavinil súd a jeho postupom mu preto nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 221 ods. 1 písm. f) ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa súčasne rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.