7 So 175/2007

 

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky T. K., bytom v K. proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. júla 2007, č. k. 21Sd 97/2007 – 12, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v   Banskej Bystrici   zo 4. júla 2007, č. k. 21Sd 97/2007 – 12,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 4. júla 2007, č. k. 21Sd 97/2007 – 12, zrušil rozhodnutie odporkyne z 19. februára 2007 číslo X. ktorým bola podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nesplňuje zdravotnú podmienku pre vznik nároku na túto dávku, lebo nie je invalidná, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Krajský súd zistil, že rozhodnutie odporkyne je treba zrušiť, lebo pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť je nepreskúmateľné.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie odporkyňa. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia nárokov navrhovateľky aj rozhodnutia odporkyne, a preto žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.  

Navrhovateľka žiadala, aby bol jej zdravotný stav znovu preskúmaný, lebo jej bráni vykonávať sústavné zamestnanie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.  

Podľa § 195 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo   v neprospech účastníka konania.

Z uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť odporkyne pred rozhodnutím úplne a presne zistiť skutkový stav a vykonať všetky navrhované,   či nenavrhované dôkazy, ktoré sú pre jeho zistenie nevyhnutné. Jej rozhodnutie musí okrem iného obsahovať odôvodnenie, pokiaľ sa účastníkom nevyhovuje v celom rozsahu, z ktorého bude zrejmé, na základe akých dôkazov odporkyňa dospela k záveru vyslovenému vo výroku rozhodnutia.  

Z predložených dávkových spisov bolo zistené, že odporkyňa sa uvedenými ustanovenia zákona o sociálnom poistení dôsledne neriadila, lebo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len uviedla, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky   je 30% a poukázala na bližšie neurčený posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky v Ž. bez toho, aby bolo možné zistiť, závery ktorých posudkových lekárov boli podkladom pre jeho rozhodnutie.

Hoci odporkyňa namietala, že súčasťou jej rozhodnutia je lekárska správa – posudok z 26. januára 2007, s obsahom ktorej bola navrhovateľka oboznámená, rovnako ako s obsahom lekárskych nálezov, a s určením celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nemali jej tvrdenia vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa.

Zodpovedá obsahu dávkových spisov, že odporkyňa rozhodla na základe posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu jej rozhodnutia.

Napriek tejto skutočnosti nemožno preskúmavané rozhodnutie považovať za preskúmateľné z hľadiska jeho obsahu.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že navrhovateľka má právo poznať svoj zdravotný stav, nemá však takú povinnosť. Treba tiež pripomenúť, že obsah správ o zdravotnom stave navrhovateľky je chránený ako lekárske tajomstvo aj podľa zákona o ochrane osobných údajov, a preto nemôže byť obsiahnutý v rozhodnutí odporkyne, ktoré je verejnou listinou a slúži účastníkovi konania, aby jeho obsahom preukazoval určité skutočnosti aj tretím osobám. Bez ohľadu na tieto zákonné požiadavky musí byť účastníkovi z rozhodnutia nad akúkoľvek pochybnosť nezameniteľným spôsobom zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne. Mohlo sa tak stať napr. presným označením posudkového orgánu a dátumu spracovania správy, resp. posudku o zdravotnom stave navrhovateľky. Uvedená špecifikácia podkladu pre rozhodnutie z jeho obsahu nie je zrejmá a pripojenie lekárskej správy k uvedenému rozhodnutiu predpísané zákonné požiadavky nesplňuje, lebo lekárska správa sa ani pripojením k rozhodnutiu nestala jeho súčasťou.  

Lekársky posudok, na ktorý sa odporkyňa odvoláva, však musí byť v rozhodnutí nepochybne identifikovateľný.

V danej veci však rozhodnutie odporkyne neobsahovalo ani dátum vydania lekárskeho posudku, na základe ktorého odporkyňa rozhodovala, ani označenie právneho predpisu, na základe ktorého posudkoví lekári určili 30% mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, ani odôvodnenie určeného percenta miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.

Navyše od posledného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky uplynula doba viac ako jeden rok, preto je potrebné jej zdravotný stav opätovne posúdiť a vo veci rozhodnúť s prihliadnutím aj na jej aktuálne zdravotné ťažkosti.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporkyne nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.

V novom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní.  

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo odporkyňa v konaní nebola úspešná, a navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová