Najvyšší súd
7So/172/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky K. B., r. č. X., bytom X., N., zastúpenej JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom 010 01 Žilina,
Námestie M. R. Štefánika č. 1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní účastníkov proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline z 11. októbra 2012 č. k. 24 Sd/19/2011-136, a o odvolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. januára 2013, č. k. 25 Sd/167/2012-52, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 9. januára
2013, č. k. 25Sd/167/2012-52, p o t v r d z u j e.
Odvolanie účastníkov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 11. októbra 2012, č. k.
24Sd/19/2011-136, o d m i e t a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline uznesením z 11. októbra 2012, č.k. 24Sd/19/2011-136, zaviazal
odporkyňu nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 198,96 € na základe rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 12. septembra 2012, č.k. 24Sd/19/2011-116 na účet JUDr.
Mgr. Štefana Buchu, advokáta so sídlom Námestie M. R. Štefánika č. 1, 010 01 Žilina,
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Trovy pozostávali z troch úkonov právnej
pomoci, vykonaných v roku 2012, a to : prevzatie a prvá porada s klientom 10. januára 2012,
písomné podanie na súd z 9. júla 2012 a z 13. augusta 2012 po 58,69 € + 3 x po 7,63 €
režijný paušál, 176,07 + 22,89 = 198,96 €.
Proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie obidvaja účastníci a žiadali ho zrušiť,
lebo vyčíslenie trov považovali za nesprávne.
Krajský súd v Žiline uznesením z 9. januára 2013, č. k. 25Sd/167/2012-52
(na odvolacom Najvyššom súde Slovenskej republiky vedené pôvodne pod sp. zn.
(4So/24/2013) zastavil konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 23. mája
2012 číslo X. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Takto
rozhodol s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie odporkyne bolo predmetom konania,
vedeného na krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 24Sd/19/2011, ktoré už tento súd rozsudkom
z 12. septembra 2012, č. k. 24Sd/19/2011-116, podľa § 250j ods. 3 OSP s použitím § 250l
ods. 2 SP a § 250q ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Týmto
rozhodnutím súdu je správny orgán viazaný (§ 250s OSP). Predmetný rozsudok krajského
súdu tak považoval za právoplatný a s poukazom na § 159 ods. 3 OSP konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka včas odvolanie, navrhla ho zrušiť
a priznať trovy odvolacieho konania za 1 úkon. Poukázala na skutočnosť, že predmetom
súdnych konaní, vedených na Krajskom súde v Žiline pod č.k. 24Sd/19/2011-116
a č.k. 25Sd/167/2012-52, boli dve rozdielne rozhodnutia odporkyne, ktoré sa síce zaoberajú
invalidným dôchodkom navrhovateľky, ale v oboch prípadoch sú tam uvádzané
a posudzované dve rôzne diagnózy, v oboch prípadoch začína ich preskúmanie krajským
súdom na základe návrhu, ktorý je opravným prostriedkom proti rozhodnutiu a v oboch
prípadoch je dátum ich začatia rozdielny. V prvom prípade bol návrh krajskému súdu
doručený v roku 2010 a v druhom prípade mu bol doručený 9. júla 2012.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenia ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniam
účastníkov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 11. októbra 2012, č. k. 24Sd/19/2011-
136, nemožno vyhovieť a ani odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline z 9. januára 2013, č. k. 25Sd/167/2012-52, nie je dôvodné.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky
konania podľa § 112 ods. 1 OSP vedené na odvolacom súde pod sp. zn. 7So/172/2012
a 4So/24/2013, spojil na spoločné konanie, ktoré sa bude viesť na odvolacom súde pod sp.
zn. 7So/172/2012 preto, že sa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo spolu súvisia.
Podľa § 151 ods. 1 až 3 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na
návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.
Ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Z rozsudku Krajský súd v Žiline z 12. septembra 2012, č. k. 24Sd/19/2011-116
odvolací súd zistil, že o trovách konania v danej veci rozhodne samostatným uznesením
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výpočet trov konania a rozhodnutie o ich výške je
obsiahnuté v písomnom vyhotovení jeho uznesenia z 11. októbra 2012 č. k. 24Sd 19/2011-
136. Uvedený rozsudok aj na jeho základe vypracované uznesenie obsahovali nesprávne
právne poučenie o možnosti podať odvolanie. Proti rozsudku súdu vo veci samej nebolo
odvolanie prípustné, lebo súd zrušil preskúmavané rozhodnutie odporkyne podľa § 250j
ods. 3 s použitím § 250lods. 2 a § 250q ods. 2 OSP.
V dôsledku skutočnosti, že odvolanie vo veci samej nie je prípustné, nemôže byť
prípustné ani v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, že súd
prvého stupňa účastníkov o práve podať odvolanie nesprávne právne poučil.
Odvolací súd preto musel odvolanie obidvoch účastníkov proti uzneseniu Krajského
súdu v Žiline z 11. októbra 2012 č. k. 24 Sd/19/2011-136 odmietol ako neprípustné podľa
§ 250s OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol vyhovieť ani odvolaniu navrhovateľky
proti uzneseniu z 9. januára 2013, č. k. 25Sd/167/2012-52, lebo navrhovateľka nesprávne
podala 6. júla 2012 osobitný návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 23. mája 2012
číslo X., keď vo veci jej invalidného dôchodku už prebiehalo na Krajskom súde v Žiline pod
č. k. 24Sd/19/2011-116, v ktorom tiež 9. júla 2012 podala písomné podanie „Doplnenie
návrhu...“. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď konanie vo veci zastavil a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania
potvrdil.
Účastníci v odvolacom konaní neboli úspešní, preto nemajú právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júna 2013 JUDr. Elena Závadská, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová