Najvyšší súd

7So/171/2012

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky K. B., r. č. X., bytom X., N., zastúpenej   JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom 010 01 Žilina,

Námestie M. R. Štefánika č. 1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29.

augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 12. septembra 2012, č. k.   24Sd/19/2011 - 116, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporkyne   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 12. septembra 2012, č. k. 24Sd/19/2011-116, podľa

§ 250j ods. 3 OSP s použitím § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 OSP   zrušil rozhodnutie  

z 8. októbra 2010 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky zo 16.

septembra 2010 o invalidný dôchodok v spojení s rozhodnutím z 23. mája 2012 číslo X.,

ktorým bolo   rozhodnutie odporkyne z 8. októbra 2010 číslo X. zrušené, a v spojení

s rozhodnutím z 23. mája 2012 číslo X., ktorým podľa § 70 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení)

odporkyňa priznala navrhovateľke invalidný dôchodok s účinnosťou od 13. apríla 2011 a vec

vrátil odporkyni na ďalšie konanie s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným

uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

  V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že odporkyňa napriek písomnej žiadosti

súdu prvého stupňa z 26. januára 2011 mu do vyhlásenia rozsudku nepredložila kompletný

administratívny spis, preto jej rozhodnutia uvedené vo výroku rozsudku považoval za

nepreskúmateľné.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Navrhla odvolaciemu súdu

rozsudok krajského súdu zmeniť a jej rozhodnutie z 23. mája 2002 číslo X. ako správne

potvrdiť, lebo ho vydala v rámci autoremedúry a stalo sa predmetom konania na súde.

Uviedla, že dávkový spis krajskému súdu zaslala 15. februára 2011 na základe žiadosti z 26.

januára 2011 a súd jej ho vrátil 29. marca 2012, preto nesúhlasila s tvrdením, že kompletný

administratívny spis nebol na krajskému súdu doručený. V časti odvolania o trovách konania

odporkyňa nesúhlasila s rozhodnutím krajského súdu ponechať rozhodnutie o trovách konania

na samostatné uznesenie z dôvodu, že krajský súd mal o nich rozhodnúť rozsudkom, ktorým

bolo konanie skončené. Tvrdila, že dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods.

3 OSP nezistila.  

  Navrhovateľka navrhla napadnutý rozsudok prvostupňového súdu   z 12. septembra

2012,   č. k. 24Sd/19/2011-116,   potvrdiť a žiadala priznať trovy odvolacieho konania  

za 1 úkon, teda za vyjadrenie k odvolaniu odporkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutia ako i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu

odporkyne nemožno vyhovieť.

  Zo spisov vyplýva, že   rozhodnutie odporkyne z 23. mája 2012 číslo X., ktorým bolo

zrušené rozhodnutie odporkyne z 8. októbra 2010 číslo X. o zamietnutí žiadosti o invalidný

dôchodok a rozhodnutie odporkyne z 23. mája 2012 číslo X. o priznaní invalidného dôchodku

navrhovateľke s účinnosťou od 13. apríla 2011, boli zrušené rozsudkom Krajského súdu

v Žiline z   12. septembra 2012, č.k. 24Sd/19/2011-116,   podľa § 250j ods. 3 OSP. Súčasne

súd prvého stupňa vo výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pred posudzovaním vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa musel odvolací

súd skúmať, či odvolanie proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa je prípustné.

  Zo spisov súdu prvého stupňa zistil, že preskúmavané rozhodnutia odporkyne súd zrušil

s poukazom na § 250j ods. 3 OSP, čo uviedol vo výroku rozsudku. Pre posúdenie prípustnosti

odvolania je záväzný výrok rozsudku. Vecnou správnosťou napadnutého rozsudku a dôvodnosťou podaného odvolania sa preto odvolací súd nemohol zaoberať, lebo

s poukazom na § 250ja ods. 1 OSP, proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolanie žalovanej ako neprípustné

odmietol podľa § 246c v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP.  

V odvolacom konaní účastníkom nárok na náhradu trov konania nevznikol, preto im

odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2013   JUDr. Elena Závadská, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová