7So/17/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 7. decembra 2015, č.k. 38Sd/19/2015-20, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 7. decembra 2015, č.k. 38Sd/19/2015-20, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom č.k. 38Sd/19/2015-20 zo dňa 7. decembra 2015 Krajský súd v Trnave (ďalej len ako „krajský súd“) potvrdil rozhodnutie z 3. októbra 2014, č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 11. septembra 2014.

Podľa názoru krajského súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená choroba zaradená do kapitoly XII. Položka 1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s 20% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú posudkoví lekári sociálneho poistenia zvýšili pre iné zdravotné postihnutie - kŕčové žily o 10%. 2. Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu včas odvolal. Namietal posúdenie zdravotného stavu, lebo sa viac rokov lieči pre viacero závažných ochorení, pre ktoré žiadal byť uznaný za invalidného dôchodcu.

3.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Trvala na správnosti posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorý podľa tretej haly piatej časti O.s.p. preskúmal na základe podaného opravného prostriedku neprávoplatné rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 zákona).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Konanie na krajskom súde sa v predmetnej veci začalo dňa 16. februára 2015 na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľom označeného ako „Odvolanie proti rozhodnutiu“. Krajský súd v odstavci 1 na strane 2 rozsudku konštatuje, že: „z opravného prostriedku navrhovateľa nie je zrejmé, čoho sa konkrétne navrhovateľ domáha“.

Navrhovateľ bol k podanému opravnému prostriedku krajským súdom vypočutý na pojednávaní dňa 7. decembra 2015. Zo zápisnice zo súdneho pojednávania odvolací súd zistil, že navrhovateľ poukázal na zdravotné problémy.

Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 43 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Výklad a používanie § 43 O.s.p. musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenie § 43 O.s.p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného predpokladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktorésa vykonali.

Pod pojmom „procesné podmienky konania“ treba aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. augusta 2011, sp.zn. 3 Co 3/2011 predovšetkým rozumieť také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie.

Po preskúmaní veci najvyšší súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd atrahoval na seba právomoc v predmetnej veci rozhodnúť bez toho, aby vôbec tieto procesné podmienky skúmal, procesne pochybil. Pokiaľ v odôvodnení rozsudku uvádza, že z opravného prostriedku navrhovateľa nie je zrejmé, čoho sa konkrétne domáhal, postup krajského súdu musel odvolací súd v konečnom dôsledku hodnotiť ako príliš formalistický, nesprávny a nezákonný porušujúci základné práva účastníka konania.

Dokazovaním v správnom súdnictve nie je hodnotenie obsahu spisu administratívneho orgánu správnym súdom (I.US 35/97).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že bez splnenia zákonných podmienok na konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporkyne, vyplývajúcich z ust. § 250l a nasl. O.s.p., krajský súd rozhodol predčasne a jeho rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p..

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu opäť posúdiť podmienky konania. Za tým účelom postupom podľa § 25 a § 30 O.s.p. poučí navrhovateľa o možnosti sa dať zastúpiť advokátom. V prípade, ak sú u navrhovateľa predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd navrhovateľa odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd navrhovateľa poučí. V súvislosti s uvedeným postupom odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že podľa § 27 ods. 3 O.s.p. v konaní podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. (t.j. aj daný prípad) sa zastúpenie ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony nepripúšťa.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.