7So/159/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky H. R., nar. X. E. XXXX, bytom J., ul. J. F.. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. septembra 2012, č. k. 15Sd/36/2012-42, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 10. septembra 2012, č. k. 15Sd/36/2012-42 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 10. septembra 2012, č. k. 15Sd/36/2012-42, potvrdil rozhodnutie z 12. decembra 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že navrhovateľka nesplnila zdravotnú podmienku pre vznik nároku na uvedenú dávku. Krajský súd nepriznal odporkyni náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky posudzoval 21. novembra 2011 MUDr. K. C., posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka v Topoľčanoch, ale 8. februára 2012 a 25. apríla 2012 aj MUDr. H. B. posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, s vysunutým pracoviskom v Nitre, pričom podľa zhodných záverov posudkov navrhovateľka nie je invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Aj po vyhodnotení novo predložených lekárskych správ a nálezov MUDr. B. 25. apríla 2012 konštatoval, že skutkový a zdravotný stav navrhovateľky je objektívne zdokumentovaný, že nie sú rozdiely medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením a že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky je naďalej 35 %. Krajský súd preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie. Žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že pre krajský súd bol rozhodujúci dôkaz posudokposudkového lekára odporkyne, ktorý je v právnom vzťahu s odporkyňou, ktorá ho finančne odmeňuje, a teda v spravodlivom súdnom konaní nemôže poskytnúť objektívny dôkaz, objektívny posudok. V odvolaní poukázala na rozpory a protirečenia v záveroch posudku, vypracovanom MUDr. B. z 8. februára 2012, ako aj v doplnení posudku z 25. apríla 2012 a považovala ich za neobjektívne. Konštatovala, že už v roku 2001 trpela na závažné zdravotné postihnutia (chondróza, deformačné zmeny) a o cca 11 rokov posudkový lekár konštatoval ešte len tzv. počínajúce deformačné zmeny a aj zmeny v bedrových kĺboch. V mnohých lekárskych správach je uvedená, tzv. statodynamická porucha LS chrbtice a ďalšie závažné a významné zdravotné postihnutie - obmedzené pohyby v ľavom ramennom kĺbe a toto taktiež nebolo zohľadnené posudkovým lekárom. Navrhovateľka tvrdila, že v súdnom konaní preukázala nové skutočnosti o jej zdravotnom stave a jeho zhoršení a podľa jej názoru je nesprávny nielen záver o výslednej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ale aj nezohľadňovanie potreby navýšiť bodové ohodnotenie za iné zdravotné postihnutia. Navrhovala vykonať dokazovanie súdno-znaleckým posudkom, ktorý môže poskytnúť objektívny záver o jej zdravotnom postihnutí. Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky preskúmal 21. novembra 2011 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch MUDr. K. C.. Podľa záverov jeho posudku sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky dorzalgie - choroby podporného a pohybového aparátu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kap. XV, odd. E, pol. 3, písm. b) s 35 % poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V posudku posudkový lekár uviedol, že navrhovateľka bola opakovane liečená a hospitalizovaná pre polytopný vertebrogénny syndróm. Napriek liečbe pretrváva porucha rozvíjania v LS úseku. Zistil, že radikulárne dráždenie u navrhovateľky, nie je prítomné. Na podklade tohto posudku odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Zdravotný stav navrhovateľky podľa hľadísk pre uznanie invalidity preskúmal posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre 8. februára 2012 a tiež v doplnku posudku z 25. apríla 2012. Dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je cervikalgia, dorzalgia, bez radikulopathie, so zhodným zaradením podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tiež 35 % s tým, že zistený zdravotný stav poukazuje na pretrvávajúce bolesti v celej chrbtici, ktoré sú spôsobené degeneratívnymi zmenami.

Námietku navrhovateľky, že posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom odporkyne bolo neobjektívne z dôvodu, že je v právnom vzťahu s odporkyňou a aj finančne je na nej závislý, nemohol súd bez ďalších dôkazov akceptovať, lebo vykonávanie posudkovej činnosti posudkovými lekármi sociálneho poistenia upravuje § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľka však na pojednávaní krajskému súdu pripojila do spisu lekárske správy a nálezy (č. l. 34 až 41), ktoré posudkoví lekári z hľadiska uplatneného nároku nemohli posúdiť.

V odvolaní tiež poukázala na rozpory v hodnotení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom v doplnku posudku z 25. apríla 2012 v tom, že najskôr uviedol, že „nález na chrbtici je negatívny, žiadna radikulopathia ani závažná porucha funkcie chrbtice“ a neskôr konštatoval, že „Rtg. C chrbtice potvrdilo chondrózu C 5-6 a blok v úseku C 5-7“.

V priebehu odvolacieho konania navrhovateľka podaniami z 9. júla 2013 a zo 16. októbra 2013 doložila množstvo lekárskych správ z jej vyšetrení odbornými lekármi. Vzhľadom na už uvedené rozpory vhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, ako aj na skutočnosť, že od posledného posúdenia jej zdravotného stavu v doplnku posudku z 25. apríla 2012 uplynula doba viac ako 1,5 roka je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne zistenia jej zdravotného stavu z hľadiska posúdenia jej nároku na invalidný dôchodok.

Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie zadovážením nového odborného posudku vyhodnotením predložených lekárskych správ navrhovateľkou na pojednávaní 10. septembra 2012, ako aj po podaní odvolania v priebehu odvolacieho konania, ktorým bude určený rozsah zdravotného poškodenia navrhovateľky pre potreby rozhodnutia o ňou uplatnenom nároku, či už vydaním nového zmenového rozhodnutia odporkyňou alebo pre potreby rozhodnutia v tomto súdnom konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci po doplnení dokazovania, rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke nepriznal a odporkyňa na ich priznanie nemá právny nárok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.