ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa X. P., narodeného 1X. júla XXXX, bytom B., zastúpeného Mgr. Rastislavom Škultétym, advokátom, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Radlinského č. 678/1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 1. októbra 2012, č.k. 15Sd/35/2012-53, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 1. októbra 2012, č.k. 15Sd/35/2012-53, p o t v r d z u j e.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 1. októbra 2012, č.k. 15Sd/35/2012-53, podľa § 250q ods. 2 vety prvej OSP potvrdil rozhodnutie zo 6. októbra 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o sociálnom poistení") odporkyňa navrhovateľovi znížila sumu invalidného dôchodku na 325,70 € mesačne s účinnosťou od 20. októbra 2010 a zvýšila mu invalidný dôchodok na sumu 334,80 € mesačne s účinnosťou od 1. januára 2011 v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky.
V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne, lebo miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá zákonu. Príslušné posudkové komisie podľa názoru súdu dostatočne posúdili aj na základe vlastných vyšetrení zdravotný stav návrh stav navrhovateľa. Všetky posudky sú náležité po stránke medicínskej zdôvodnené a v zásadných otázkach nie sú v o vzájomnom rozpore. Krajský súd zotrval na názore, že v súčasnosti zdravotný stav navrhovateľa neodôvodňuje iný záver, než vyplýva z posudkov dvoch od seba nezávislých posudkových komisií odporkyne.
Krajský súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 250k ods. 1 OSP, lebo úspešná odporkyňa nárok na ich náhradu nemá a navrhovateľ v konaní nebol úspešný.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného zdravotného stavu, pretože odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovanie o zdravotnom stave súdnym znalcom. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa zmenila u navrhovateľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 75 % na 60 %, vychádzajúc z lekárskej správy svojho posudkového lekára. Namietal, že posudkoví lekári sa zrejme nezaoberali všetkými nálezmi odborných lekárov, ktoré navrhovateľ poskytol, lebo inak nemohli konštatovať zlepšenie klinického nálezu na krčnej chrbtici. Podľa jeho názoru bolo potrebné odborne posúdiť, či EMG vyšetrenie HKK z 27.mája 2011, na ktoré sa v lekárskej správe z 2. augusta 2012 posudkový lekár odvoláva, takéto zlepšenie zdravotného stavu u navrhovateľa potvrdzuje. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z.z).
Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa naposledy hodnotil 2. augusta 2012 MUDr. JR. B., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline. V lekárskom posudku na základe predloženej zdravotnej dokumentácie dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 3. písm. c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorému postihnutiu zodpovedá miera poklesu 50 % (z možného rozpätia 40 % - 50 %).
Z dôvodu iného zdravotného postihnutia, ktorým je stav po operácii chrbtice a medzistavcovýchplatničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu (kapitola XV., odd. E, pol. 4. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení) posudkový lekár navýšil mieru poklesu o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
MUDr. X., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia s vysunutým pracoviskom v Žiline potvrdil v posudku z 2. augusta 2012 závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľa ako aj o miere poklesu pracovnej schopnosti, ktoré boli uvedené v lekárskom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne MUDr. J. zo 7. februára 2012. V lekárske správe tiež odôvodnil, prečo nie je možné navrhovateľovi priznať vyššiu mieru poklesu schopnosti ako bola stanovená v lekárskom posudku.
Odvolací súd pripomína, že posudkoví lekári sociálneho poistenia po vlastnom vyšetrení žiadateľa o invalidný dôchodok posudzujú, či z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplývajú podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok a či ďalšie skúmanie zdravotného stavu navrhovateľa je potrebné. Z prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva všeobecné posudkové hľadisko pre chorobu degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách tak, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určuje podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov musí posudkový lekár prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze, či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie.
Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne ako správneho orgánu o návrhu na invalidný dôchodok, ktoré rozhodnutie má vychádzať z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia a to najmä z hľadiska, či posudkoví lekári postupovali v zmysle zákona o sociálnom poistení.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne vyžiadal doplnenie lekárskeho posudku posudkového lekára ohľadne navrhovateľom namietanej nespokojnosti s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po doplnení posudku v lekárskej správe z 2. augusta 2012 odvolací rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že lekárske posudky zodpovedajú zákonu, pretože zohľadnili zdravotný stav a mieru poklesu zo zdravotnej dokumentácie predloženej navrhovateľom.
Navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo hodnotenie jeho zdravotného stavu, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkových lekárov sociálneho poistenia. O ich odbornej úrovni, objektívnosti a správnosti záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia odvolací súd preto nemal dôvod pochybovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.
Náhradu trov odvolacieho konania súd účastníkom nepriznal, lebo navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.