7So/15/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky Y. F., bytom v F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2012, č. k. 25Sd/35/2012-53, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2012, č. k. 25Sd/35/2012-53, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. októbra 2012, č. k. 25Sd/35/2012-53, potvrdil rozhodnutie z 8. decembra 2011 číslo XXX XXX/XXX, ktorým odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok od 1. januára 2012 o 3,3 % mesačnej sumy dôchodku, t. j. o 8,80 € mesač ne na 272,60 € mesačne. Súčasne zastavil konanie o žiadosti navrhovateľky o pridelenie obligatórneho zástupcu z radov advokátov ústavného súdu a o opätovné preskúmanie rozhodnutí, ktoré boli predmetom konania na Krajského súde v Žiline sp. zn. 25Sp/9/2005 a sp. zn. 26Sp/17/2005. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľky preskúmal zákonnosť rozhodnutia odporkyne z 8. decembra 2011 číslo XXX XXX/XXX. Vychádzajúc z obsahu opravného prostriedku krajský súd konštatoval, že navrhovateľka je nespokojná s výškou jej starobného dôchodku. Z dôvodu, že navrhovateľka nekonkretizovala dôvody nesúhlasu s rozhodnutím z 8. decembra 2011 číslo XXX XXX/XXX o zvýšení í starobného dôchodku, zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľky o 8,80 € mesačne, t. j. o 3,3 % mesačnej sumy dôchodku, ktorú navrhovateľka poberala do 31. decembra 2011, krajský súd nezistil pochybenie v rozhodovaní odporkyne. Súčasne uviedol, že rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať v konaniach sp. zn. 25Sp/9/2005 a sp. zn. 26Sp/14/2005 sú právoplatné, preto konanie o nich zastavil z dôvodu prekážkyveci právoplatne skončenej podľa § 104 OSP. S poukazom na túto skutočnosť musel zataviť aj konanie o pridelenie právneho zástupcu v uvedených veciach.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, ktoré riadne nezdôvodnila a v ktorom poukázala len na svoje dedičské a reštitučné pohľadávky.

Odporkyňa sa na odvolanie navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 250s v spojení s § 246c OSP), preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z., dôchodkové dávky v roku 2012 sa zvyšujú o 3,3%.

Odvolací súd zo spisu krajského súdu zistil, že krajský súd napadnutým rozsudkom preskúmal na základe všetkých zákonných hľadísk rozhodnutie odporkyne z 8. decembra 2011 číslo XXX XXX/XXX o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľky o 3,3 % mesačnej sumy dôchodku, t. j. o 8,80 € mesačne na sumu 272,60 € mesačne s účinnosťou od 1. januára 2012 s tým, že odporkyňa postupovala pri zvyšovaní starobného dôchodku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012. Na výpočet zvýšenia dôchodkovej dávky bola rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky, právoplatne už priznanej vo výške 263,80 € mesačne, vyplácanej ku dňu, od ktorého bol starobný dôchodok zvýšený, t. j. dávky, vyplácanej k 1. januáru 2012. Odvolací súd, rovnako ako krajský súd, vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne z 8. decembra 2011 číslo XXX XXX/XXX je vecne správne, a preto krajský súd nepochybil, keď preskúmavané rozhodnutie potvrdil.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľka žiadala o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu podľa § 30 OSP na ochranu jej zákonných práv v konaniach, ktoré už boli právoplatne skončené, súd prvého stupňa nepochybil, keď konanie o tejto jej žiadosti zastavilo, lebo žiadne úkony vo veci právoplatne skončenej už súd nemohol uskutočniť, a preto o takejto žiadosti nemožno znova konať.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2012, č. k. 25Sd/35/2012-53, podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal s poukazom na § 246c, § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP, lebo navrhovateľka nebola v ňom úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.