Najvyšší súd
7So/147/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: J. I., narodená X., bytom Z. H. č. X zastúpená JUDr. Ľubomírom Mϋllerom, advokátom, Praha 5, Symfonická
č. 1496/9, Česká republika proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul.
29. augusta č. 8, o príplatok k vdovskému dôchodku, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 20. januára 2009, č.k. 5Sd/66/2007-35, na základe nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.ÚS 454/2010-26 zo 7. júna 2011, ktorý zrušil
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/61/2009 z 11. augusta 2010, v
znení opravného uznesenia z 11. marca 2011, v časti výroku o náhrade trov konania, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. januára 2009, č.k. 5Sd/66/2007-35, zrušil
rozhodnutie odporkyne zo 7. marca 2007, č. X., ktorým bol navrhovateľke zvýšený vdovský
dôchodok od 25. októbra 2001 a starobný dôchodok podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. (ďalej len „zákon o súdnej rehabilitácii“) a vec jej
vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 102,83
€.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa 13. marca 2009 odvolanie, ktoré podaním,
doručeným odvolaciemu súdu 31. júna 2010 vzala späť s odôvodnením, že rozhodne o nároku
navrhovateľky na príplatok k dôchodku podľa § 25 ods. 7 zákona o súdnej rehabilitácii, za
celé obdobie väzby a výkonu trestu odňatia slobody zomretého manžela od 10. novembra 2 7So/147/2011
1948 do 7. júla 1949, teda za 7 mesiacov a 28 dní, nie len za celé mesiace, ale v alikvotnej
časti aj za dni výkonu väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7 So/61/2009 odvolacie konanie
podľa § 207 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zastavil a žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov tohto konania s poukazom na ustanovenia § 224 ods. 1
a § 146 ods. 1 písm. c) OSP lebo dôvody na postup podľa § 146 ods. 2 OSP nezistil.
Na základe sťažnosti navrhovateľky o porušení je základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo
17. júna 2011, sp. zn. III. ÚS 454/2010-26, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 11. augusta 2010, sp. zn. 7So/61/2009 v znení opravného uznesenia z 11. marca 2011,
sp. zn. 7So/61/2009, v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v tejto časti vrátil
najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky vo výroku o náhrade
trov konania najvyššieho súdu v tom, že odôvodnenie nepovažoval za dostatočné, čím podľa
jeho názoru najvyšší súd sťažovateľke neposkytol náležitú ochranu základných práv a slobôd.
Uložil preto najvyššiemu súdu v tejto časti vec opätovne prerokovať a rozhodnúť
s preskúmaním zavinenia zastavenia konania v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety OSP.
Podľa § 146 ods. 2 OSP vety prvej OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
zo 7. marca 2007 č. 335 720 8170 0, ktorým bol zvýšený vdovský a starobný dôchodok
podľa § 25 ods. 8 zákona o súdnej rehabilitácii a § 259, § 112 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Dostatočne bolo preukázané, že zomrelý manžel navrhovateľky bol vo väzbe a výkone
trestu odňatia slobody, hodnoteného na účely zákona o súdnej rehabilitácii od 10. novembra
1948 do 7. júla 1949 teda 7 mesiacov a 28 dní.
3 7So/147/2011
Pre rozhodnutie vo veci samej bolo potrebné vyriešiť použitie § 25 ods. 7 písm. b)
zákona o súdnej rehabilitácii, podľa ktorého poškodený môže žiadať, aby sa mu namiesto
nárokov vyplývajúcich z ustanovení predchádzajúcich odsekov poskytli mesačné príplatky
k dôchodku v sume 15 Kčs za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody.
Odporkyňa mala za to, že príplatok 15 Sk patrí len za každý celý mesiac, teda za 7 mesiacov
a za časť mesiaca (28 dní) nepatrí, kým navrhovateľka sa domáhala priznania alikvotnej časti
zo sumy 15 Sk aj za zvyšných 28 dní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci v rozsudku z 28. októbra 2009,
sp. zn. 9So/218/2008 prijal právny názor, že zo znenia ustanovenia § 25 ods. 7 zákona
o súdnej rehabilitácii nevyplýva výslovné obmedzenie príplatku len za celé mesiace výkonu
väzby a trestu odňatia slobody, a preto nie je dôvod, aby príplatok nebol priznaný aj
za alikvotnú časť dní v mesiaci. Odvolací súd vychádzal z účelu tzv. rehabilitačných
zákonov, ktorým je nahradiť poškodeným občanom čiastočne krivdy, majetkové či iné ujmy,
ktoré utrpeli v dôsledku väznenia alebo prenasledovania v rokoch 1945 až 1989.
V intenciách uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo
Krajským súdom v Košiciach rozsudkom z 20. januára 2009, sp. zn. 5Sd/66/2007, zrušené
a vrátené na ďalšie konanie preskúmavané rozhodnutie odporkyne, proti ktorému rozsudku
podala odporkyňa odvolanie.
Odporkyňa odvolanie z 10. marca 2009 proti rozsudku krajského súdu vzala 16. júna
2010 späť s nasledovným odôvodnením:"... v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, obsiahnutým v rozsudku sp. zn. 9So/218/2008 z 28. októbra 2009
a rozsudku, sp. zn. 4So/143/2008 z 20. augusta 2009, rozhodneme o nároku navrhovateľky
na príplatok k dôchodku podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, za
celé obdobie väzby a výkonu trestu odňatia slobody zomretého manžela od 10. novembra
1948 do 7. júla 1949, t.j. za 7 mesiacov a 28 dní, teda nielen za celé mesiace, ale v alikvotnej
časti aj za dni výkonu väzby".
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa vzala späť opravný prostriedok až potom, ako
jej bol doručený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, ktorý
obsahoval iný právny názor o výške príspevku k dôchodku politickým väzňom. Odporkyňa
právny názor uvedeného súdu rešpektovala, odvolanie vzala späť v príčinnej súvislosti 4 7So/147/2011
s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, a preto nie je možné odporkyni
pripisovať zavinenie na zastavení konania, keď svoje odvolanie vzala späť a oznámila súdu,
že o výške príspevku znova rozhodne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z toho dôvodu nepriznal navrhovateľke náhradu
trov konania za právne zastupovanie v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová