ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa W. X., narodeného XX. J. XXXX, bytom X., X. ul. č. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Advokátskej kancelária so sídlom Košice, Zbojničná č. 12, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. augusta 2012, č.k. 7Sd/28/2012-35, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. augusta 2012, č.k. 7Sd/28/2012-35, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24. augusta 2012, č.k. 7Sd/28/2012-35, podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") potvrdil rozhodnutie odporkyne z 19. marca 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok, lebo podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 5. marca 2012 nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
V odôvodnení uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa posudzovali posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach a Sociálnej poisťovne ústredia, vysunuté pracovisko Košice, ktorí došli k zhodnému záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí aj o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %. Krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by vyvracali závery lekárskych posudkov a ani relevantné dôvody spochybňujúce ich zhodné závery pri posudzovaní invalidity navrhovateľa.
Krajský súd neúspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že odporkyňa sa nemala obmedziť pri skúmaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti iba na jednu kapitolu prílohy zákona o sociálnom poistení, ale mala zohľadniť celú šírku zdravotného postihnutia. Odporkyňa neakceptovala jeho názor, že zdravotný stav po operácii a odstránení nádoru z pľúc sa mu výrazne zhoršil a stratil na výkonnosti organizmu, a preto obmedzenie pľúcnych funkcií nemôže byť ľahkého stupňa ale naopak ťažkého stupňa. Navyše z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu od 1. októbra 2012 bude hospitalizovaný za účelom ďalšieho skúmania zdravotného stavu a operačného zákroku. Podotkol, že všetky lekárske správy sa nachádzajú u jeho praktického lekára, ktorý posudkovému lekárovi podáva vyjadrenia a podklady. Z dôvodu nedostatočného a nesprekúmateľného rozhodnutia žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za právne zastupovanie advokátom v sume 79,58 €.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť zo zdravotnej dokumentácie predloženej navrhovateľom bolo dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkovo úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a bez vnútorných rozporov. Navrhovateľ v konaní nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
Podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ požiadal 5. marca 2012 o priznanie invalidného dôchodku s účinnosťou od 11. januára 2012.
Zdravotný stav navrhovateľa hodnotil naposledy 12. júna 2012 MUDr. H. X., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Košiciach. V lekárskom posudku po zhodnotení zdravotnej dokumentácie a podkladov, predložených navrhovateľom (prepúšťacia správa z hospitalizácie na II. Chirurgickej klinike UNLP Košice od 20. júna 2011 do 30. júna 2011, pľúcne vyšetrenie z 27. septembra 2011 a z 20. novembra 2011, spirometria z 20. decembra 2011, interné vyšetrenie z 20. decembra 2011, očné vyšetrenie z 29. septembra 2007 a z 27. júla 1998)dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby dýchacej sústavy zaradené v kapitole VIII., oddiel B, bod E, položka 5, písm. b/ prílohy 4 zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár sociálneho poistenia odôvodnil mieru poklesu 25% s odôvodnením, že funkčne pretrváva kombinovaná ventilačná porucha ľahkého stupňa a takémuto stavu zodpovedá 25 % (z možného rozpätia 20 % - 30 %) miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár v posudku ďalej uviedol, že navrhovateľom namietaný únavový syndróm nemá reálny medicínsky podklad.
Z posudkovej dokumentácie odporkyne odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že zdravotný stav navrhovateľa ako i miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola vykonaná v súlade s § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo také hodnotenie jeho zdravotného stavu, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkových lekárov. Na základe aktuálnych nálezov odborných vyšetrení a nálezov považoval posudky za logické a presvedčivo odôvodňujúce záver o iba 25 % celkovej miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť.
Navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, preto podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona, nesplnil a odporkyni nemožno vytýkať, keď jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla.
K námietkam navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že posudková činnosť je zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí posudzujú zdravotný stav poistenca najmä zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je im predložená. Úlohou súdov je zistiť, či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ktorý je podkladom pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Všetky lekárske posudky, ktoré sa nachádzajú v posudkovom spise každý posudkový lekár sociálneho poistenia podpísal pripojil k nim aj odtlačok svoje pečiatky, preto odvolací súd nemal dôvod spochybniť ich platnosť.
Odvolací súd však uvádza, že navrhovateľ môže opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
V prejednávanej veci navrhovateľ nebol úspešný, preto odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.