Najvyšší súd

Slovenskej republiky   7So/ 143/201 1

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľky M. K., nar. X., bytom H. O. ul. č. X. zastúpená JUDr. Jánom

Vaškom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Prievidza, Podjavorinskej ul. č. 3,

proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o zvýšenie

invalidného dôchodku, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu   v Trenčíne

z 26. mája 2011, č. k. 12 Sd/51/2011-32, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. mája

2011, č. k. 12 Sd/51/2011-32,   p o t v r d z u j e.

  Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania

v sume 64,41 € do rúk jej právneho zástupcu JUDr. Jána Vaška, do troch dní  

od právoplatnosti tohto rozsudku.

  O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom z 26. mája 2011, č. k. 12 Sd/51/2011-

32,   zrušil   rozhodnutie z 25. januára 2011 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a

§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/ priznala navrhovateľke od 9. februára 2009 invalidný

dôchodok v sume 122,00 € mesačne a od 1. januára 2010 zvýšila navrhovateľke tento

invalidný dôchodok na sumu 125,80 € mesačne. Tento výpočet výšky dôchodku zodpovedal

záverom posudku príslušného posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

pobočky v Prievidzi z   24. augusta 2009, ktorým bola stanovená miera poklesu schopnosti

navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na  

60 %. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke do rúk jej právneho zástupcu JUDr. Jána

Vašku náhradu trov konania vo výške 304,51 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.  

  V odôvodnení uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky opakovane posúdili posudkoví

lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky v Prievidzi 23. marca 2011

a Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Trenčíne 7. apríla 2011 a zhodne dospeli k záveru,

že je potrebné od 13. augusta 2010 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

pre rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky osteoporózu (60 %) navýšiť za iné

ochorenia o 10 %, a to za dorzalgiu s radikulárnym syndrómom L 5, depresívnu chorobu

stredne ťažkú a inkontinenciu moču, t. j. spolu na mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v rozsahu 70 %. V dôsledku navýšenej miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky žiadala o nové zmenové rozhodnutie podaniami  

z 18. apríla 2011 a   z 10. mája 2011. S poukazom na záver nového lekárskeho posudku  

zo 7. apríla 2011 krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a uložil jej vo veci

znova rozhodnúť.  

  Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že právny

zástupca žiadal zaznamenať (zrejme na pojednávaní krajského súdu), že po podaní opravného

prostriedku bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky  

od 13. augusta 2010 zmenená na základe lekárskych správ z psychiatrie, kde bola

hospitalizovaná, od ktorého dňa má stanovenú mieru poklesu 75 % (správne 70 %). Tvrdila,

že pred rozhodnutím bola povinná presne a úplne zistiť skutkový stav veci, čo aj urobila.

Namietala, že vo veci stanovenia miery   poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať

zárobkovú činnosť ž bol jeden spor ukončený. V konaní, vedenom na súde prvého stupňa pod

sp. zn. 12Sd/154/2009 bolo konanie zastavené, lebo navrhovateľka bola spokojná  

so zvýšením miery poklesu zo 45 % na 60 %. Po rozhodnutí odporkyne o zvýšení invalidného

dôchodku sa navrhovateľka opätovne domáhala zvýšenia miery poklesu, ako aj dátumu vzniku invalidity. Až v priebehu druhého preskúmavacieho konania predložila nové lekárske

správy, na základe ktorých bola zmenená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Na

základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyňa nerozhodla o zvýšenej

miere schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, lebo dávkový spis nemala k dispozícii.

Odporkyňa poukázala na hospodárnosť konania, lebo podľa jej názoru v predchádzajúcom

konaní sp. zn. 12Sd/154/2009 predčasne krajský súd zastavil konanie, a to napriek

skutočnosti, že navrhovateľka nebola so zmenovým rozhodnutím spokojná, čím

navrhovateľke umožnil prostredníctvom svojho zástupcu opätovne napadnúť nové

rozhodnutie odporkyne z 25. januára 2011 a predčasne rozhodol aj v tomto konaní, lebo

nepreskúmal spoľahlivo skutkový stav. Z týchto dôvodov namietala aj správnosť rozhodnutia

o náhrade trov konania za opätovné prevzatie veci a prípravu zastúpenia, ako aj za spísanie

návrhu na preskúmanie rozhodnutia (bez uvedenia konkrétnych námietok), ktoré by nevznikli

pri dôslednom rozhodovaní súdu. Súčasne poukázala na priznanú neprimeranú náhradu za

premeškaný čas na cestu na pojednávanie a späť (6 pol hodín) čo nezodpovedá časovej dĺžke

cesty z Prievidze do Trenčína ak sa do premeškaného času započíta aj doba pojednávania,

ktorá bola posunutá na skorší čas na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky.  

  Navrhovateľka vo vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok ako správny

potvrdiť. Uviedla, že cestu motorovým vozidlom Prievidza – Trenčín nie je možné vykonať

rýchlejšie, než cca za 70 minút, vzhľadom na hustotu premávky a stav vozovky v danom

úseku, teda za tri polhodiny a za cestu späť za ďalšie tri polhodiny, teda spolu šesť polhodín.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací   (§ 250s OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolaniu odporkyne v danom prípade nemožno vyhovieť.

  Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej

schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej

fyzickej osoby.

  Podľa   § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej

poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav

veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

  V konaní o   preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového

zabezpečenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku   je nevyhnutnou

požiadavkou dôsledne zistený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery

poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

  Vzhľadom na skutočnosť, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stav  

a   jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné

lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie tejto skutočnosti zverené

posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5

zákona o sociálnom poistení).

  Zo spisov vyplýva, že konanie na Krajskom súde v Trenčíne sa začalo na základe

návrhu navrhovateľky z 9. februára 2011, ktorým sa domáhala preskúmania zákonnosti

rozhodnutia odporkyne z 25. januára 2011 číslo X.. V návrhu namietala, že jej rozhodujúce

invalidizujúce ochorenie bolo vyhodnotené na spodnej hranici bodového ohodnotenia 60 %,

ale správne malo byť hodnotené v rozsahu 80 % a podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom

poistení malo byť hodnotenie zvýšené o 10 % za jej ostatné ochorenia, predovšetkým za postihnutie v psychickej oblasti.

  Zo záverov posudku MUDr. M. Š., posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, pobočky so sídlom v Prievidzi z 23. marca 2011, ako aj z posudku MUDr. L. T.,

posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne

vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je osteoporóza s mierou

poklesu 60 % podľa kap. XV, odd. B, bodu 1c prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení.

Návrhu navrhovateľky bolo vyhovené činnosť v tom, že posudkoví lekári ustálil 10 %

zvýšenie za iné zdravotné postihnutie, a to: dorzalgiu s radikulárnym syndrómom L 5,

depresívnu poruchu stredne ťažkú   a inkontinenciu moču, spolu 70 %. Správnosť týchto

záverov posudkových orgánov nespochybnila v konaní ani odporkyňa.

  Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bolo preto preskúmavané rozhodnutie

odporkyne z 25. januára 2011 číslo X.X. zrušené v súlade so zákonom, lebo nezodpovedá

aktuálnemu zdravotnému stavu navrhovateľky, ktorý jej   spôsobuje   70 % mieru poklesu

zárobkovej schopnosti od 13. augusta 2010.

Nemožno súhlasiť s názorom odporkyne, že spor o dávku podmienenú nepriaznivým

zdravotným stavom má skončiť v jednom konaní po spoľahlivom a úplnom preskúmaní

napadnutého rozhodnutia, ak pre takýto postup nie sú splnené podmienky. Námietky

o nehospodárnosti konania by mala skúmať predovšetkým odporkyňa, ktorá rozhodla bez

toho, aby riadne zistila skutočný stav veci. V prípade, ak by jej postup zodpovedal zákonu,

neprichádzalo by do úvahy zrušenie jej rozhodnutia a ani navrhovateľka by nemala nárok na

náhradu trov konania. Odporkyňa však rozhodla na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu o zistení rozsahu zdravotného postihnutia navrhovateľky, ktoré má za

následok jej invaliditu, preto jej výhrady k hospodárnosti konania by mali byť predovšetkým

dôvodom na posúdenie zákonnosti jej vlastného konania.

  Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu  

v Trenčíne z 26. mája 2011, č. k. 12Sd/51/2011-32, podľa § 219 OSP potvrdil.

  Náhradu trov odvolacieho konania za napísanie vyjadrenia k odvolaniu priznal odvolací

súd s poukazom na § 11 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon, t. j. 57,00 € + 7, 41 € režijný

paušál, spolu 64,41 €, lebo námietku, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov konania za prevzatie zastupovania a za spísanie návrhu nemohol súd zohľadniť, v dôsledku

skutočnosti, že odporkyni nebránili žiadne prekážky rozhodnúť vo veci až po riadnom zistení

skutočného stavu veci. lebo odporkyňa mohla rozhodnúť až po riadne zistenom skutočnom

stave veci. Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie pri zisťovaní náhrady za stratu času,

lebo doba cesty z Prievidze do Trenčína a späť bola určená primerane.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová