Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/ 143/201 1
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľky M. K., nar. X., bytom H. O. ul. č. X. zastúpená JUDr. Jánom
Vaškom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Prievidza, Podjavorinskej ul. č. 3,
proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o zvýšenie
invalidného dôchodku, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 26. mája 2011, č. k. 12 Sd/51/2011-32, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. mája
2011, č. k. 12 Sd/51/2011-32, p o t v r d z u j e.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania
v sume 64,41 € do rúk jej právneho zástupcu JUDr. Jána Vaška, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom z 26. mája 2011, č. k. 12 Sd/51/2011-
32, zrušil rozhodnutie z 25. januára 2011 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a
§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/ priznala navrhovateľke od 9. februára 2009 invalidný
dôchodok v sume 122,00 € mesačne a od 1. januára 2010 zvýšila navrhovateľke tento
invalidný dôchodok na sumu 125,80 € mesačne. Tento výpočet výšky dôchodku zodpovedal
záverom posudku príslušného posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky v Prievidzi z 24. augusta 2009, ktorým bola stanovená miera poklesu schopnosti
navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na
60 %. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke do rúk jej právneho zástupcu JUDr. Jána
Vašku náhradu trov konania vo výške 304,51 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky opakovane posúdili posudkoví
lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky v Prievidzi 23. marca 2011
a Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Trenčíne 7. apríla 2011 a zhodne dospeli k záveru,
že je potrebné od 13. augusta 2010 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
pre rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky osteoporózu (60 %) navýšiť za iné
ochorenia o 10 %, a to za dorzalgiu s radikulárnym syndrómom L 5, depresívnu chorobu
stredne ťažkú a inkontinenciu moču, t. j. spolu na mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 70 %. V dôsledku navýšenej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky žiadala o nové zmenové rozhodnutie podaniami
z 18. apríla 2011 a z 10. mája 2011. S poukazom na záver nového lekárskeho posudku
zo 7. apríla 2011 krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a uložil jej vo veci
znova rozhodnúť.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že právny
zástupca žiadal zaznamenať (zrejme na pojednávaní krajského súdu), že po podaní opravného
prostriedku bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky
od 13. augusta 2010 zmenená na základe lekárskych správ z psychiatrie, kde bola
hospitalizovaná, od ktorého dňa má stanovenú mieru poklesu 75 % (správne 70 %). Tvrdila,
že pred rozhodnutím bola povinná presne a úplne zistiť skutkový stav veci, čo aj urobila.
Namietala, že vo veci stanovenia miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať
zárobkovú činnosť ž bol jeden spor ukončený. V konaní, vedenom na súde prvého stupňa pod
sp. zn. 12Sd/154/2009 bolo konanie zastavené, lebo navrhovateľka bola spokojná
so zvýšením miery poklesu zo 45 % na 60 %. Po rozhodnutí odporkyne o zvýšení invalidného
dôchodku sa navrhovateľka opätovne domáhala zvýšenia miery poklesu, ako aj dátumu vzniku invalidity. Až v priebehu druhého preskúmavacieho konania predložila nové lekárske
správy, na základe ktorých bola zmenená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Na
základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyňa nerozhodla o zvýšenej
miere schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, lebo dávkový spis nemala k dispozícii.
Odporkyňa poukázala na hospodárnosť konania, lebo podľa jej názoru v predchádzajúcom
konaní sp. zn. 12Sd/154/2009 predčasne krajský súd zastavil konanie, a to napriek
skutočnosti, že navrhovateľka nebola so zmenovým rozhodnutím spokojná, čím
navrhovateľke umožnil prostredníctvom svojho zástupcu opätovne napadnúť nové
rozhodnutie odporkyne z 25. januára 2011 a predčasne rozhodol aj v tomto konaní, lebo
nepreskúmal spoľahlivo skutkový stav. Z týchto dôvodov namietala aj správnosť rozhodnutia
o náhrade trov konania za opätovné prevzatie veci a prípravu zastúpenia, ako aj za spísanie
návrhu na preskúmanie rozhodnutia (bez uvedenia konkrétnych námietok), ktoré by nevznikli
pri dôslednom rozhodovaní súdu. Súčasne poukázala na priznanú neprimeranú náhradu za
premeškaný čas na cestu na pojednávanie a späť (6 pol hodín) čo nezodpovedá časovej dĺžke
cesty z Prievidze do Trenčína ak sa do premeškaného času započíta aj doba pojednávania,
ktorá bola posunutá na skorší čas na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky.
Navrhovateľka vo vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok ako správny
potvrdiť. Uviedla, že cestu motorovým vozidlom Prievidza – Trenčín nie je možné vykonať
rýchlejšie, než cca za 70 minút, vzhľadom na hustotu premávky a stav vozovky v danom
úseku, teda za tri polhodiny a za cestu späť za ďalšie tri polhodiny, teda spolu šesť polhodín.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolaniu odporkyne v danom prípade nemožno vyhovieť.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej
schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej
fyzickej osoby.
Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav
veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového
zabezpečenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku je nevyhnutnou
požiadavkou dôsledne zistený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery
poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na skutočnosť, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stav
a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné
lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie tejto skutočnosti zverené
posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5
zákona o sociálnom poistení).
Zo spisov vyplýva, že konanie na Krajskom súde v Trenčíne sa začalo na základe
návrhu navrhovateľky z 9. februára 2011, ktorým sa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia odporkyne z 25. januára 2011 číslo X.. V návrhu namietala, že jej rozhodujúce
invalidizujúce ochorenie bolo vyhodnotené na spodnej hranici bodového ohodnotenia 60 %,
ale správne malo byť hodnotené v rozsahu 80 % a podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení malo byť hodnotenie zvýšené o 10 % za jej ostatné ochorenia, predovšetkým za postihnutie v psychickej oblasti.
Zo záverov posudku MUDr. M. Š., posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky so sídlom v Prievidzi z 23. marca 2011, ako aj z posudku MUDr. L. T.,
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne
vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je osteoporóza s mierou
poklesu 60 % podľa kap. XV, odd. B, bodu 1c prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení.
Návrhu navrhovateľky bolo vyhovené činnosť v tom, že posudkoví lekári ustálil 10 %
zvýšenie za iné zdravotné postihnutie, a to: dorzalgiu s radikulárnym syndrómom L 5,
depresívnu poruchu stredne ťažkú a inkontinenciu moču, spolu 70 %. Správnosť týchto
záverov posudkových orgánov nespochybnila v konaní ani odporkyňa.
Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bolo preto preskúmavané rozhodnutie
odporkyne z 25. januára 2011 číslo X.X. zrušené v súlade so zákonom, lebo nezodpovedá
aktuálnemu zdravotnému stavu navrhovateľky, ktorý jej spôsobuje 70 % mieru poklesu
zárobkovej schopnosti od 13. augusta 2010.
Nemožno súhlasiť s názorom odporkyne, že spor o dávku podmienenú nepriaznivým
zdravotným stavom má skončiť v jednom konaní po spoľahlivom a úplnom preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, ak pre takýto postup nie sú splnené podmienky. Námietky
o nehospodárnosti konania by mala skúmať predovšetkým odporkyňa, ktorá rozhodla bez
toho, aby riadne zistila skutočný stav veci. V prípade, ak by jej postup zodpovedal zákonu,
neprichádzalo by do úvahy zrušenie jej rozhodnutia a ani navrhovateľka by nemala nárok na
náhradu trov konania. Odporkyňa však rozhodla na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu o zistení rozsahu zdravotného postihnutia navrhovateľky, ktoré má za
následok jej invaliditu, preto jej výhrady k hospodárnosti konania by mali byť predovšetkým
dôvodom na posúdenie zákonnosti jej vlastného konania.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne z 26. mája 2011, č. k. 12Sd/51/2011-32, podľa § 219 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania za napísanie vyjadrenia k odvolaniu priznal odvolací
súd s poukazom na § 11 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon, t. j. 57,00 € + 7, 41 € režijný
paušál, spolu 64,41 €, lebo námietku, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov konania za prevzatie zastupovania a za spísanie návrhu nemohol súd zohľadniť, v dôsledku
skutočnosti, že odporkyni nebránili žiadne prekážky rozhodnúť vo veci až po riadnom zistení
skutočného stavu veci. lebo odporkyňa mohla rozhodnúť až po riadne zistenom skutočnom
stave veci. Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie pri zisťovaní náhrady za stratu času,
lebo doba cesty z Prievidze do Trenčína a späť bola určená primerane.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová