Najvyšší súd  

7So/141/2011

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa : P. G., nar. X., bytom Č. č. X., zastúpený JUDr. Ladislavom Ščúrym, advokátom v Čadci, Mierová 1725, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, Bratislava, UI. 29. augusta č. 8, o mimoriadny starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2011, č. k. 8Sd/15/2010-45, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v   Bratislave z 10. júna 2011, č. k. 8Sd/15/2010-45 z m e ň u j e   tak, že rozhodnutie z 21. októbra 2009 číslo X., ako aj rozhodnutie z 22. júla 2010 číslo X., p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

  O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. júna 2011, č. k. 8Sd/15/2011-45, zrušil

rozhodnutie z 21. októbra 2009 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení   v   znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla navrhovateľovi žiadosť o mimoriadny starobný dôchodok a podľa § 250j ods. 2 písm. a/ b / c/ d/ OSP vec vrátila odporkyni   na ďalšie konanie. Týmto rozsudkom krajský súd zrušil aj rozhodnutie 2   7So/141/2011

z 22. júla 2010 číslo X., ktorým odporkyňa zmenila rozhodnutie z 21. októbra 2009 číslo X. vo výroku a aj v odôvodnení a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o tom, či navrhovateľ má nárok na starobný dôchodok, došlo k porušeniu viacerých hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych predpisov, ktoré majú za následok nezákonné rozhodnutie. Uviedol, že navrhovateľ pracoval   ako baník v OKD a. s. viac ako 15 rokov, počas ktorých dosiahol najvyššiu expozíciu 30. septembra 1992, splnil podmienky poskytovania   mimoriadneho starobného dôchodku podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia vlády č. 557/1990 Zb. Toto nariadenie upravuje podmienky mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku občanom, ktorí vykonávali vybrané zamestnania v baníctve, ktorí boli zamestnaní najmenej 25 rokov a dosiahli vek 50 rokov do 31. decembra 2000. Súd uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza   z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, na základe ktorého odporkyňa rozhodla, je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V novom konaní uložil správnemu orgánu opätovne preskúmať nárok navrhovateľa v zmysle námietok, ktoré uviedol jeho právny

zástupca vo svojom opravnom prostriedku a po dôslednom preskúmaní a použití správneho právneho predpisu vo veci opätovne rozhodnúť v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 250l ods. 2 OSP za použitia § 250k ods. 1 OSP zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 1 073,46 € trov právneho zastúpenia do 3 dní.

  Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a jej rozhodnutia z 21. októbra 2009 číslo X. a z 22. júla 2010 číslo X. ako vecne správne potvrdiť s tým, že nebude povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Poukázala na to, že v zmysle § 1 ods. 2 a 3, § 2 ods. 1 nariadenia vlády Českej a Slovenskej federatívnej republiky je potrebné na vznik nároku na starobný dôchodok, aby všetky podmienky v ňom uvedené boli splnené, čo sa v danom prípade nestalo, pretože vek 50 rokov navrhovateľ dosiahol až po 31. decembri 2000, a to 28. marca 2009, a preto mu nárok na mimoriadne poskytovaný starobný dôchodok nevznikol. Uviedla, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  

  Navrhovateľ vo vyjadrení na odvolanie odporkyne navrhol prvostupňový rozsudok ako správny potvrdiť.

3   7So/141/2011

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 a § 250s OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne treba vyhovieť.

  Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky   č. 557/1990 Zb. toto nariadenie upravuje podmienky mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku občanom, ktorí   vykonávali vybrané zamestnania v baníctve, boli zamestnaní najmenej 25 rokov a dosiahli vek 50 rokov do 31. decembra 2000.

  Podľa § 2 ods. 1 tohto nariadenia vlády, občan uvedený v § 1 ods. 1 má nárok na starobný dôchodok, ak :  

a) bol zamestnaný najmenej 15 rokov vo vybraných zamestnaniach v baníctve,

b) dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu,

c) skončil výkon vybraného zamestnania v baníctve do 31. marca 1991.

  Podľa § 2 ods. 2 tohto nariadenia vlády občan, uvedený v § 1 ods. 1 má nárok na starobný dôchodok tiež, ak :

a) bol zamestnaný najmenej 10 rokov vo vybraných zamestnaniach v baníctve v uránových baniach,

b) prekročil najvyššiu prípustnú expozíciu,

c) skončil výkon vybraného zamestnania v baníctve v uránových baniach do 31. decembra 1990 v súvislosti so znížením najvyššej prípustnej expozície.  

  Podľa § 3 uvedeného nariadenia vlády občan, uvedený v § 1 ods. 1, ktorý do 31.marca 1991 nesplnil podmienku ustanovenú v § 2 ods. 1 písm. a) alebo b), má nárok na starobný dôchodok, ak splnil chýbajúcu podmienku a skončil výkon vybraného zamestnania v baníctve do 31. decembra 1992.

  Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou z   1. apríla 2009 požiadal o priznanie nároku na mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku k 28. marcu 2009, kedy dosiahol 50 rokov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že z celkového počtu odpracovaných rokov zamestnania navrhovateľ pre nárok na starobný dôchodok   vykonával prácu baníka v OKD a.s. D. v období od 25. júna 1977 do 31. októbra 1992 s počtom odpracovaných dní 5 569 4   7So/141/2011

v I. AA pracovnej kategórii, t. j. 15 rokov a 94 dní a vo všeobecnej I. pracovnej kategórii 21 dní. Najvyššiu prípustnú expozíciu navrhovateľ dosiahol 30. septembra 1992.  

  Dostatočne bolo preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku od 28. marca 2009, lebo napriek skutočnosti, že splnil prvé dve podmienky, uvedené v   § 2 ods. 1 písm. a) a b) citovaného nariadenia vlády, nesplnil tretiu podmienku, uvedenú v § 1 nariadenia vlády č. 557/1990 Zb., lebo vek 50 rokov nedosiahol do 31. decembra 2000, ale až 28. marca 2009.

  Vzhľadom na to, že pre priznanie mimoriadneho starobného dôchodku podľa ustanovení   § 1 a § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 557/1990 Zb. je potrebné splniť všetky tri podmienky súčasne, bolo potrebné napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 220 OSP zmeniť a preskúmavané rozhodnutie odporkyne z 21. októbra 2009 číslo X. v spojení s rozhodnutím z 22. júla 2010 číslo X. ako vecne správne potvrdiť.

  O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá právo na náhradu trov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová