Najvyšší súd

7So/139/2007

Slovenskej republiky  

znak

  R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Ing. R. K., bytom v D. V., C. I., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 5.apríla 2007, č.k.   12 Sd /314/2006-72, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne   z 5. apríla 2007, č.k. 12 Sd/ 314/2006-72,   p o t v r d z u j e.

  Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

  Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 5. apríla 2007, č.k. 12Sd/314/2006-72, potvrdil rozhodnutie z 24. októbra 2005 číslo X., ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/ a podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) číslo 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia pre zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, pohybujúcich sa v rámci spoločenstva starobný dôchodok v sume 4 272 Sk mesačne s účinnosťou od 7. mája 2005, zvýšený podľa § 293e zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z.z. od výplatného termínu dôchodku v júli 2005 na sumu 4 651 Sk mesačne. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľovi na základe jeho žiadosti o starobný dôchodok z 13.júna 2005 bola zhodnotená doba sociálneho zabezpečenia (poistenia) pre nárok na starobný dôchodok, získaná v Slovenskej republike po 1. januári 1993, t.j. od 1.februára 1993 do 6. mája 2005, ku dňu uplatnenia nároku a výplaty starobného dôchodku od 7.mája 2005 v súlade s ustanovením§ 65 zákona o sociálnom poistení v súlade s článkom 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71. Krajský súd tak dospel k rovnakému skutkovému a právnemu záveru ako odporkyňa, z ktorého dôvodu nepovažoval námietky navrhovateľa za opodstatnené a rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.  

  Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol napadnutý rozsudok krajskému súdu pre nedostatočné zistenie skutkového potrebného pre posúdenie veci, pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a tiež pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že z rozsudku sa nedá zistiť, či krajský súd sa nesprávnym postupom Sociálnej poisťovne, na ktorý poukázal listom z 27. decembra 2006 pri stanovovaní výšky jeho starobného dôchodku pred jeho vydaním vôbec zaoberal. Táto skutočnosť vzbudzuje u neho pochybnosti o úplnosti zistenia skutkových okolností. Navrhovateľ vytkol krajskému súdu, že Sociálna poisťovňa a ani on v konaní a rozhodovaní neskúmal, či bola alebo nebola v posudzovanej veci podaná spoločná žiadosť zamestnanca a jeho zamestnávateľa /čl. 10 ods. 1 zmluvy/ a či o nej bolo príslušnými úradmi rozhodnuté, ale bez preskúmania rozhodli a uplatnili čl. 11 a 20 zmluvy. Je toho názoru navrhovateľ, že až po zistení a zhodnotení skutkových okolností z pohľadu čl. 7   a čl. 10 zmluvy bola Sociálna poisťovňa oprávnená určiť v ktorom zmluvnom štáte a aký rozsah dôb mal získaný. Až potom bolo možné pristúpiť k uplatneniu čl. 11 v spojení s čl. 20 zmluvy.  

  Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhovateľa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

  Podľa čl.20 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, uvedeného v bode III. nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, sa doby zabezpečenia (poistenia) získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky považujú za doby zabezpečenia (poistenia) toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom, t.j.   k 31. decembru 1992.

  Podľa čl. 11 ods. 1 uvedenej zmluvy, rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali.

  Z obsahu súdneho ale aj administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou z 13. júna 2006 požiadal o priznanie starobného dôchodku s účinnosťou od 7. mája 2005. Preskúmavaným rozhodnutím z 24. októbra 2005 číslo X. X. odporkyňa priznala navrhovateľovi od 7. mája 2005 požadovaný starobný dôchodok vo výške 4 272 Sk mesačne, zvýšený podľa § 293e zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z.z. od výplatného termínu v júli 2005 na sumu 4 651 Sk mesačne, pričom zhodnotila dobu zabezpečenia (poistenia) získanú v Slovenskej republike po 1. januári 1993, resp. od 1. februára 1993 do 6. mája 2005, t.j. ku dňu uplatnenia nároku a výplaty starobného dôchodku od 7.mája 2005 podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a č. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71.

  V žiadosti z 13.júna 2005 a vôbec v konaní navrhovateľ preukázal, že v dobe od 1. decembra 1992 do 31. januára 1993 bol v pracovnom pomere v Českej sporiteľni, a.s. Brno, t.j. u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky dňom 31. decembra 1992 na území Českej republiky. Preto doba zabezpečenia (poistenia), získaná od 1.septembra 1958   do 31.januára 1993 je považovaná u navrhovateľa za dobu zabezpečenia (poistenia) získanú v Českej republike za ktorú dobu získal na základe rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe z 27. júna 2006 č. X. /428 od 7. februára 2006 starobný dôchodok v sume 7 958 Sk mesačne v súlade s platnými predpismi sociálneho zabezpečenia Českej republiky.  

  Dobu, získanú po 1. januári 1992, resp. od 1. februára 1993 do 6.mája 2005 má navrhovateľ zhodnotenú ako dobu zabezpečenia (poistenia) získanú v Slovenskej republike a na základe žiadosti mu bol priznaný starobný dôchodok počnúc od 7. mája 2005 preskúmavaným rozhodnutím z 24. októbra 2005 číslo X. vo výške 4 272 Sk mesačne. Požiadavke navrhovateľa o vypustenie doby zamestnania od 1. decembra 1992 do 31.januára 1993 v Českej republike a priznať mu starobný dôchodok len podľa predpisov platných v Slovenskej republike, nebolo možné vyhovieť. V samotnom čl. 10 ods. 1 zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení účinnej od 1.januára 1993 sa presne hovorí, že „Na spoločnú žiadosť zamestnanca a jeho zamestnávateľa môžu príslušné úrady zmluvných štátov po dohode určiť výnimky z čl. 7 až 9.“ Samotný navrhovateľ nepredložil žiadnu takúto žiadosť a orgány sociálneho zabezpečenia, resp. poistenia jednotlivých štátov na také konanie nemajú právomoc.

  Slovenská republika je od 1.mája 2004 členským štátom Európskej únie a posudzovanie nárokov žiadateľov o priznanie dôchodkových dávok je preto potrebné vykonávať v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Prílohy III nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa naďalej uplatňujú čl. 12, čl. 20 a čl. 33 zmluvy. Ostatné ustanovenia zmluvy, vrátane čl. 7 a 4l. 10, ktorých aplikovania sa navrhovateľ domáha, sa od1.mája 2004 v súlade s čl. 6 nariadenia Rady (EHS)   č. 1408/71 už neuplatňujú.

  Vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd postupoval správne pri svojom rozhodovaní v súlade s platnými právnymi predpismi. Vec posúdil správne, keď rozhodnutie z 24.októbra 2005 č. X. o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi napadnutým rozsudkom potvrdil. Preto odvolací súd jeho rozsudok podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.

  Odvolací súd navrhovateľovi v súlade s § 250k od 1 OSP trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní nemal úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2008   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová