7So/138/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa R. H., narodeného X. G. XXXX, bytom F. č. XXX, ako právneho nástupcu X., narodenej X. K. XXXX, zomrelej XX. G. XXXX, naposledy bytom A., F. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. augusta 2012, č.k. 20Sd/133/2012-14, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. augusta 2012, č.k. 20Sd/133/2012-14, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 14. augusta 2012, č.k. 20Sd/133/2012-14, podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 12. apríla 2012 č.XXX XXX XXXX, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení") zamietla žiadosť X. H.j o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná. Krajský súd považoval za preukázané, že lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľkou a závery týchto posudkov vychádzali zo súčasného zdravotného stavu a z poznatkov súčasnej medicíny, podľa ktorého navrhovateľka nie je invalidná. Nespĺňa preto podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka X. nepredložila súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a správnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Preto napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a zákonné.

Krajský súd neúspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka X. odvolanie. Namietala, že zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať akúkoľvek prácu, je fyzicky aj psychicky chorá do takej miery, že potrebuje ako sprievod ďalšiu osobu. K odvolaniu predložila novšiu zdravotnú dokumentáciu a žiadala, aby odvolací súd jej zdravotný stav opäť prehodnotil.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a ich posudkové závery sú podložené odbornými lekárskymi nálezmi a zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka X. podala 28. marca 2012 žiadosť o priznanie invalidného dôchodku.

V priebehu odvolacieho konania odporkyňa oznámila, že navrhovateľka X. zomrela XX. G. XXXX a súčasne predložila oznámenie Matričného úradu F. o jej úmrtí zo X. J. XXXX.

Notárka JUDr. G., ktorá je poverená súdom na dedičské konanie, listom z 3. marca 2014, č.k. Dnot 101/2013 oznámila odvolaciemu súdu, že po predbežnom šetrení 24. februára 2014 zomrela poručiteľka X. ako rozvedená so zanechaním jedného potomka menom R., narodený X. G. XXXX, trvale bytom F. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na povahu prejednávanej veci podľa § 107 ods. 1 OSP konal s právnym nástupcom zomrelej navrhovateľky, ktorým je jej syn R. H..

Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky X. hodnotila naposledy 22. júna 2012 MUDr. D., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici. V lekárskom posudku, po vlastnom vyšetrení navrhovateľky, po zhodnotení zdravotnej dokumentácie a z dokladov, predložených navrhovateľkou (z prepúšťacej správy z hospitalizácie na Internom oddelení VšN v Lučenci od 29. júla 2011 do 10. augusta 2011, z nálezov z gastroenterologických vyšetrení z 5. decembra 2011, z 5. januára 2012, z 5. marca 2012 a z 13. júna 2012, z denzitometrického vyšetrenia zo 4. apríla 2012, z reumatologického vyšetrenia z 27. marca 2012, zo 17. apríla 2012 a z 21. mája 2012, a z laboratórneho vyšetrenia zo 4. júna 2012) dospela kzáveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je choroba tráviacej sústavy, cirhóza pečene stredne ťažkého stupňa, zaradená v kapitole X., oddiel D, položka 13, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Posudková lekárka sociálneho poistenia určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na jej dolnej hranici v rozsahu 30 % z možného rozpätia 30 % - 40 % s odôvodnením, že počas hospitalizácie aj v ďalšej ambulantnej liečbe, pri pravidelných kontrolách sa stav v júli 2011 novo zachytenej pečeňovej cirhózy (na podklade abúzu alkoholu s prejavmi metabolickej a cievnej dekompenzácie) postupne zlepšoval a aktuálne je metabolicky aj vaskulárne kompenzovaný bez krvácajúcich prejavov, opuchov, ascitu, len s pretrvávajúcimi zvýšenými pečeňovými testami. Z dôvodu, že zistila akútny prejav dekompenzácie s postupným zlepšovaním rozhodla o 30 % miere poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pohybové a psychické problémy navrhovateľky neboli preukázané žiadnym odborným vyšetrením, reumatické ochorenie nebolo potvrdené a bolesti chrbtice sú podľa reumatologického vyšetrenia boli na ústupe. Ani po vlastnom vyšetrení posudková lekárka nezistila žiadne pohybové funkčné obmedzenie.

MUDr. D. tým tiež potvrdila záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o miere poklesu v lekárskom posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec MUDr. J. v lekárskom posudku z 28. marca 2012, ktorý bol podkladom pre preskúmavané rozhodnutie odporkyne.

Z posudkovej dokumentácie odporkyne odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že zdravotný stav navrhovateľky ako i miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola vykonaná v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, a to na základe vlastného vyšetrenia navrhovateľky a zo zdravotnej dokumentácie, ktorú odporkyni predložila. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nezistil rozpory medzi zdravotnou dokumentáciou a závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia, ich posudky sú logické a presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ktorý bol podkladom pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka X. k odvolaniu priložila lekársky nález MUDr. R. z jej internej ambulancie z 10. augusta 2011 a z 25. augusta 2011 a lekársky nález MUDr. H. z gastroenterologickej ambulancie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec z 15. augusta 2012 a nález MUDr. F., endokrinoločky na pracovisku Osteomed, s.r.o. Lučenec zo 4. apríla 2012. Odvolací súd zistil, že tieto nálezy súvisia so zdravotným postihnutím navrhovateľky, ktoré boli zhodnotené lekárskymi posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia z 28. marca 2012 a 26. júna 2012. Nález z gastroenterologickej ambulancie z 15. augusta 2012 so záverom hepatálna cirhóza toxická, postupne zlepšovanie stavu, pretrvávajú opuchy intermitentne pri hypalbuminémii súvisí tiež s rozhodujúcim zdravotným postihnutím a tento nález nesvedčí o nepriaznivejšom zdravotnom stave navrhovateľky X. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona, lebo nebolo preukázané, že X. bola invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 219 OSP rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

V prejednávanej veci navrhovateľ nebol úspešný, preto odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.