Najvyšší súd

7So/133/2011

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľa J. B. bytom M. č. X.,

pošta VrábleV., zastúpeného Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom Vráble, Hlavná

ul. č. 1221, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o

invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30.

mája 2011, č. k. 23Sd/48/2008-159, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. mája 2011,  

č. k. 23Sd/48/2008-159 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Nitre rozsudkom z   30. mája 2011,   č. k. 23Sd/48/2008-159, potvrdil

rozhodnutie z 9. januára 2008 číslo X. v spojení s rozhodnutím z 19. mája 2008 (v rozsudku

nesprávne uvedené 19. januára 2008) číslo X.. V rozhodnutí z 9. januára 2008 číslo X.

odporkyňa vo výroku uviedla, že podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)

navrhovateľovi aj po preskúmaní zdravotného stavu naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný

dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a nárok na výplatu čiastočného

invalidného dôchodku v sume, určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím z 19. mája 2008 číslo

X.   odporkyňa zmenila rozhodnutie   z 9. januára 2008 číslo X.   v časti odôvodnenia, ktoré

doplnila o ďalší odsek „Posúdenie Vášho zdravotného stavu...“

  Krajský súd uvedeným rozsudkom potvrdil aj rozhodnutie z   24. marca 2009 číslo X.

v spojení s rozhodnutím z 3. apríla 2009 číslo X. ktorými odporkyňa podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2, 6 a 9 zákona o sociálnom poistení a § 55 zákona o sociálnom zabezpečení

rozhodla, že navrhovateľovi   patrí s účinnosťou od 21. januára 2009 na výplatu invalidný

dôchodok a súčasne mu s účinnosťou od 6. júna 2009 odňala čiastočný invalidný dôchodok.

  V odôvodnení tohto rozsudku krajský súd uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 27. októbra 2010 č. k. 7 So 171/2009 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre  

z 9. septembra 2009, č. k. 23Sd/48/2008-77, pre nedostatočné zistenie skutočného stavu veci.

Súd prvého stupňa preto doplnil dokazovanie nariadením znaleckého vyšetrenia navrhovateľa

znalcom MUDr. F. J., ako aj   závermi posudkového lekára sociálneho poistenia.   Týmito

dôkazmi bol podľa názoru súdu preukázaný dátum vzniku invalidity tak, ako ho stanovil

posudkový lekár, a to 21. januára 2009, teda od nálezu EMG. Krajský súd konštatoval, že

tvrdenie zástupcu navrhovateľa o zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa už v r. 2002-2004

sa nebolo preukázané, lebo navrhovateľ v tom čase podával žiadosti o invalidný dôchodok

o čom svedčia súdne konania, ktoré prebiehali na jeho súde a zdravotný stav preskúmavaný

posudkovými lekármi na základe lekárskych nálezov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

v konaniach sp. zn. 23S /51/2000 a sp. zn. 23S/292/2002, ktoré bolo potvrdené rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   z 30. januára 2003, č. k. 2So/296/2002-18, pričom

nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by bolo v tom čase odôvodňovalo priznanie invalidity.  

  Proti tomuto rozsudku   podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 221

ods. 1 písm. h/ a ods. 2 OSP (v odvolaní nesprávne uvedený § 219 ods. 1 písm. h/ ). Rozsudok

súdu prvého stupňa označil za predčasný, lebo rozhodnutia odporkyne vychádzajú

z nesprávneho záveru posudkového lekára o dátume vzniku jeho invalidity. Namietal, že jeho

invalidita nevznikla až od 21. januára 2009, ale vznikla už skôr za obdobie, kedy vzhľadom

na svoj zdravotný stav nebol schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Uviedol,

že dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa podľa záverov

odvolacieho súdu bola skutočnosť, že z dovtedy vykonaného dokazovania nebolo možné

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, od ktorého dátumu

navrhovateľ spĺňa podmienky zmeny čiastočnej invalidity na invaliditu. Zistenie dátumu

vzniku invalidity od 29. januára 2009 podľa záverov posudkových orgánov sociálneho

poistenia bolo nedostatočné a súd prvého stupňa ani odporkyňa nevenovali dostatočnú

pozornosť zdravotnému stavu navrhovateľa, resp. zisteniu, odkedy nastalo také jeho zhoršenie, ktoré zodpovedalo zmene čiastočnej invalidity na invaliditu. Odvolací súd nariadil

doplnenie dokazovania o určenie dátumu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa

a posúdenie, ktoré ochorenie spôsobilo vznik jeho invalidity už predtým menovaným

znalcom. V doplnení svojho znaleckého posudku zo 7. januára 2011 MUDr. F. J. uviedol, že

ako znalec z odboru choroby z povolania, resp. z odboru vnútorné choroby nie je

kompetentný sa vyjadriť k invalidite navrhovateľa. Zdôraznil, že pre rozhodnutie vo veci

samej je nevyhnutné posúdiť vznik invalidity navrhovateľa iným ako posudkovým lekárom,

ktorý je v zmluvnom vzťahu s odporkyňou, t. j. nezávislým znaleckým subjektom.

V dôsledku skutočnosti, že uvedený znalec na dané otázky neodpovedal, do konania mal byť

pribratý iný znalec, resp. znalecká organizácia, čo právny zástupca navrhovateľa požadoval,

a to taký znalec, ktorý bude kompetentný sa k vzniku invalidity navrhovateľa vyjadriť  

vo všetkých smeroch, teda bude vedieť určiť dátum zhoršenia zdravotného stavu

navrhovateľa na úroveň invalidity, posúdiť jeho zdravotný stav a príp. invaliditu podľa

hľadísk vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov a zaujať stanovisko k tomu, ktoré

ochorenia navrhovateľa a kedy spôsobili vznik jeho invalidity. Závery posudkového lekára

odporkyne preto nie sú a nemôžu byť jediné relevantné pre posudzovanie vzniku invalidity,

nie sú a nemôžu byť nespochybniteľné, resp. nadradené nad závery iných lekárov o zdravotnom stave posudzovanej osoby. Požadované doplnenie dokazovania je v danom

prípade nevyhnutné aj a najmä vzhľadom k tomu, že medzi záverom posudkového lekára o čase vzniku invalidity u navrhovateľa a   záverom znaleckého posudku, resp. závermi

predchádzajúcich lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľa existujú významné

rozpory.

  Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhla rozsudok krajského súdu ako správny

potvrdiť.

  Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)   preskúmal

napadnutý rozsudok a   konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

  Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok a čiastočný

invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa

považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených

predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

  Podľa § 263a ods. 1 písm. c) uvedeného zákona poistencovi, ktorému bolo preskúmané

trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma

trvanie invalidity a čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,  

ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne o trvaní nároku na výplatu invalidného

dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia   dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného

od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca   po preskúmaní trvania invalidity

podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.

  Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený (okrem iného)

invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona).

Pre posúdenie dátumu vzniku invalidity aj vzniku nároku na invalidný dôchodok je teda

rozhodujúcou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť

navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona pritom nemôže pozostávať len z podradenia

zdravotného postihnutia, ktoré je podľa posudkového lekára rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu pod niektoré zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4  

(§ 71 ods. 5 ), ale je treba brať aj zreteľ na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí  

(§ 71 ods. 6 ). Pokles sa pritom posudzuje (§ 71 ods. 4) na základe lekárskych správ a údajov

zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením

diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby, komplexných

funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti pracovnej

rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

  Zo spisov a pripojenej zdravotnej dokumentácie nemožno nad akúkoľvek pochybnosť

zistiť, kedy vznikla invalidita navrhovateľa. Navrhovateľ už na pojednávaní 29. apríla 2009 s priznaním invalidného dôchodku súhlasil, ale namietal, že jeho invalidita nevznikla až  

21. januára 2009 ale skôr, lebo jeho zdravotný stav sa nezhoršil až od tohto dátumu, ale bol

zhoršený od odňatia invalidného dôchodku. Uviedol, že s týmto rozhodnutím nesúhlasil ani

v predchádzajúcom konaní, ktoré prebiehalo na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn.  

13Sd/41/2007.

  Podľa názoru odvolacieho súdu ani z doteraz vykonaného dokazovania nemožno

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, od ktorého dátumu

navrhovateľ spĺňa podmienky zmeny čiastočnej invalidity na invaliditu. Zistenie dátumu

vzniku invalidity od 29. januára 2009 podľa záverov posudkových orgánov sociálneho

poistenia je nedostatočné. Krajský súd a ani odporkyňa nevenovali náležitú pozornosť

zdravotnému stavu navrhovateľa, resp. jeho zisteniu, odkedy nastalo také zhoršenie, ktoré

zodpovedalo zmene čiastočnej invalidity na invaliditu.

  Treba zdôrazniť, že odporkyňa má povinnosť rozhodovať na základe skutočného stavu

veci. Za tejto situácie musí sama z úradnej povinnosti vykonať všetky dôkazy smerujúce

k jeho riadnemu zisteniu. Dôkazy, ktoré sú podkladom jej rozhodnutí musia mať taký

charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazom v konaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom sú odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská.

  V posudzovanej veci z obsahu administratívneho, súdneho a posudkového spisu

vyplýva, že navrhovateľ je od r. 1987 liečený na cukrovku od začiatku dávkami inzulínu.  

Od roku 1993 poberal čiastočný invalidný dôchodok pre ochorenie chrbtice. Po pridružení

zápalu podžalúdkovej žľazy došlo k zhoršeniu metabolických pomerov a k dekompenzácii

cukrovky, čo malo za následok priznanie invalidného dôchodku od 14. februára 1996

v dôsledku pridruženia choroby ciev na dolných končatinách s príznakmi únavy, slabosti

(objektivizovanej), čo pri progredujúcej kachexii zhoršoval zdravotný stav navrhovateľa

natoľko, že aj pri vtedajšom diabete, radikulárnom syndróme diskogénnom, nebol schopný

žiadnej zárobkovej činnosti, ani ľahkých prác (napr. práce vrátnika) pre odpadávanie

a kolapsové stavy, čo dokladá ešte zápisnica Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia

(ďalej len „PKSZ“) č. IX Sociálnej poisťovne, pobočky v Nitre z 26. marca 1996.

Navrhovateľ bol invalidný do 6. mája 2000, kedy sa mu príznaky ochorenia

podžalúdkovej žľazy zmiernili a zostal naďalej čiastočne invalidný.

  Navrhovateľ 23. novembra 2006 požiadal o invalidný dôchodok v dôsledku zhoršeného

zdravotného stavu.

Rozhodnutím z 9. januára 2009 číslo X. odporkyňa iba konštatovala, že

navrhovateľovi aj po preskúmaní zdravotného stavu naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný

dôchodok podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení a uvedeným rozhodnutím realizovala

rozsudok Krajského súdu v Nitre z 23. júla 2007, č.k. 13Sd/41/2007-26, ktorým krajský súd

rozhodnutie odporkyne z 1. marca 2007   číslo X. podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil

a vec jej vrátil na ďalšie konanie preto, že preskúmaním uvedeného rozhodnutia nebolo

možné zistiť, na základe akých posudkových kritérií a akých skutkových okolností rozhodla

odporkyňa o trvaní čiastočnej invalidity.

Odvolací súd však z obsahu dávkového spisu a z pripojenej zdravotnej dokumentácie

zistil, že ani rozhodnutie z 9. januára 2008 číslo X. požiadavkám na riadne zistenie

skutočného stavu veci nezodpovedá. Navrhovateľ už v návrhu na jeho preskúmanie tvrdil, že

vzhľadom na svoj skutočný zdravotný stav nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné

zamestnanie, ani také, v ktorom sa vykonávajú menej náročné práce, napr. v sklade alebo na

vrátnici. Uviedol, že dlhodobo trpí viacerými ochoreniami – diabetes mellitus 1 typ na

intenzifikovanom inzulínovom režime v štádiu chronických orgánových komplikácií,

polyneuropathia diabetika, radikulárnym algickým syndrómom pri hernii L4-5,

mediokalcinózou, kachekciou, chronickou pankreatitídou, chronickou vertebrogénnou

lumbalgiou, ťažkou poruchou statiky a dynamiky Thl chrbtice.

  Znalecký posudok MUDr. F. J., CSc., zo 6. februára 2009, znalca z odboru

zdravotníctva obsahuje zistenie, že navrhovateľovi sa po roku 2000 zhoršilo základné

ochorenie, a to cukrovka, ako to vyplýva už z lekárskej správy diabetologičky MUDr. D. G.

z 26. marca 2004. V tejto správe odborná lekárka konštatuje zhoršenie cukrovky   do štádia

nie dostatočne kompenzovaného s chronickými org. komplikáciami, pričom k zhoršeniu

základného ochorenia sa pridružili viaceré komplikácie – senzomotorická polyneuropathia,

angioneuropathia, chronická pankreatitída s výraznou samptomatológiou a s tým spojené

opakujúce sa dyspeptické ťažkosti (lekárske správy gastroenterológa MUDr. I. F.), vertebrogénne ťažkosti, chronickávertebrogénna lumbalgia, chronický LIS Sy bilat. Susp.,

hernia intervert. dicku L5/S1 ( podľa lekárskej správy MUDr. E. B. z 15. februára 2002),

ťažká porucha statiky a dynamiky ThL chrbtice (lekárska správa neurológa MUDr. D. O.

z 21. augusta 2006).

  Posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom

v Nitre vo svojich posudkoch z 10. marca 2009, z 8. júla 2009, z 25. januára 2011 súhlasili

s tým, že od roku 2000 došlo k zhoršeniu základnej choroby navrhovateľa, a to cukrovky,

ktorú sa nepodarilo uspokojivo kompenzovať. Preukázané bolo aj zhoršenie poškodenia

periférnych nervov (neuropathia), ktoré podľa EMG nálezu z 21. januára 2009 je už ťažkého

stupňa. Rovnako bola   zhoršená aj choroba periférnych tepien – angiopathia, ktorá

z počínajúceho poškodenia v r. 2002 je podľa vyšetrenia z 22. januára 2009 už v I. až II.

štádiu postihnutia. Nesúhlasili s vyjadrením znalca o významnom zhoršovaní zažívacích

ťažkostí a najmä s tým, že navrhovateľ pri svojej výške 186 cm, a hmotnosti 61 kg  

je kachektický, hoci o progredujúcej kachexii hovorí už posudok PKSZ č. IX Sociálnej

poisťovne, pobočky v Nitre z 26. marca 1996. Jednoznačne posudkové orgány v konaní

zotrvali na stanovisku, že zdravotný stav navrhovateľa od roku 2000 do 21. januára 2009,

podmieňoval len čiastočnú invaliditu.  

  Znalec MUDr. F. J., CSc. však v doplnku svojho znaleckého posudku  

č. 8/2008, ktorý vypracoval 7. januára 2011 ohľadne zdravotného stavu navrhovateľa

nezodpovedal na otázky, ktoré ochorenia navrhovateľa, od ktorého dátumu, od ktorého

zhoršenia zdravotného stavu od roku 2000 do 21. januára 2009 mali prípadne   za následok

zmenu jeho čiastočnej invalidity na invaliditu, preto (ako sám uviedol), že nie je na takú

odpoveď kompetentný. Závery posudkového lekára ohľadne uvedených otázok sú v rozpore

so závermi podaného znaleckého posudku a jeho doplnku menovaným znalcom, navyše

navrhovateľ nesúhlasil s doplnením dokazovania posudkovým lekárom, ktorý je v zmluvnom

vzťahu s odporkyňou. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť v ďalšom konaní kompetentný

znalecký orgán, príp. znaleckú organizáciu, ktorá po objektívnom posúdení výsledkov

vyšetrení navrhovateľa zodpovie uvedené otázky ohľadne invalidity navrhovateľa.

  Doteraz vykonané dokazovanie vo veci preto nie je vyčerpávajúce a dostatočné.

Požiadavku, aby boli vylúčené pochybnosti o objektívnosti záverov posudkových orgánov

(teda posudkových komisií a posudkových lekárov), ktoré sú podkladom v konaniach o dávkach, podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom možno splniť len

v prípade, ak posudok alebo odborné posúdenie či záver, vypracujú subjekty, ktoré sú

nezávislé na odporkyni. Žiadny z posudkov alebo posudkových nálezov, ktoré boli v konaní

zadovážené (s výnimkou znaleckého posudku MUDr. F. J.), takejto zákonnej požiadavke

nevyhovuje, lebo posudkové komisie sociálneho zabezpečenia boli posudkovými orgánmi

buď pobočky alebo ústredia odporkyne. Posudkoví lekári sú v zmluvnom vzťahu

s odporkyňou, preto o ich objektivite a nezaujatosti možno mať vážne pochybnosti. Už

samotná uvedená skutočnosť môže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odporkyne, ak

rozhodnutiu nepredchádzalo riadne znalecké dokazovanie alebo posúdenie, vykonané

nezávislým subjektom. Nemožno preto ponechať bez povšimnutia výhradu navrhovateľa, že

dokazovanie vykonané posudkovým lekárom alebo posudkovou komisiou niektorej z jej

zložiek, nepovažuje za dostatočne objektívne ( pozri R-62/2006).  

  Iba po doplnení dokazovania krajským súdom v naznačenom smere a po riadnom

zistení, ktoré rozhodnutia odporkyne sú predmetom konania, bude možné vo veci opätovne

rozhodnúť o tom, ktoré z preskúmavaných rozhodnutí je vecne správne, prípadne,  

či odporkyňa o podaných žiadostiach navrhovateľa na priznanie invalidného dôchodku  

(podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení alebo podľa § 70 ods. 1   zákona o sociálnom poistení),   má s poukazom na § 259 a 2 § 263a ods. 5 zákona o sociálnom

poistení, opätovne rozhodnúť.

  Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods.1 písm. h/ OSP). V novom rozhodnutí vo veci

rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho a trov štátu  

(§ 224 ods.3 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová