7 So133/2008

 

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa J. V., bytom vo V., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. apríla 2008, č.k. 5 Sd/239/2007-10, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18. apríla 2008, č.k. 5 Sd/239/2007-10, p o t v r d z u j e.

  Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 18. apríla 2008, č.k. 5 Sd/239/2007-10, potvrdil rozhodnutie z 25.apríla 2007 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nesplnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na uvedenú dávku. Zo záverov posudku príslušného posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou vyplýva, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu miera jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poklesla len o 20 %, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že jeho zdravotný stav nebol riadne zistený a predložená lekárska dokumentácia nebola dostatočným spôsobom posúdená.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.  

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.

Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa posúdil 2. apríla 2007 a neskôr   27. novembra 2007 MUDr. M. S. posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - pobočky so sídlom Vranov nad Topľou. Po osobnom vyšetrení navrhovateľa a po zohľadnení pripojenej zdravotnej dokumentácie zistil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je mierna fokálna herniácia disku L4-L5 typu protrúzie s miernou imprimáciou ventrálneho povrchu durálneho vaku, prítomná je len mierna koreňová symptomatológia, bez trofických zmien na svalstve dolných končatín, s miernym funkčným postihnutím, s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 20 % podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení (kap. XV, odd. E, položka 3, písm. b/). Ďalšie ochorenia navrhovateľa, a to artériová hypertenzia II. štádia WHO – ľahká hypertenzia a stav po hlbokej flebotrombóze na ľavej nohe neodôvodnili zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.

Zhodný záver vyplýva aj posudku MUDr. K. V., posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne ústredia, so sídlom v Prešove z 12. decembra 2007, ktorá rovnako ako predchádzajúci posudkový lekár zistila, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%, ale miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách predstavuje   20 %.

Aj z posudku tejto posudkovej lekárky súd vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je dorzalgia ( tiež kap. V., odd. E., pol. 3/b prílohy zákona o sociálnom poistení.) s 20 % mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Iné zdravotné postihnutie, a to prítomné počínajúce známky hypertenzie ľavej komory s dobrou jej systolickou funkciou a posledným chirurgickým vyšetrením, bez známok zápalu a trombózy na hlbokom žilovom systéme ľavej nohy, neodôvodnilo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Treba však uviesť, že ani také zvýšenie by nepostačilo na priznanie invalidného dôchodku.

  Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o nesprávnom posúdení a vyhodnotení predloženej lekárskej dokumentácie odvolací súd nezistil. Uvádzané zdravotné problémy navrhovateľa posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že posudková lekárka pri posúdení jeho zdravotného stavu pre účely súdneho konania 12. decembra 2007 neposúdila jeho nový kardiologický nález a myslel ním nález z 28.novembra 2007, tak je potrebné uviesť, že z neho nevyplynul iný záver ako v hodnotenom kardiologickom vyšetrení z 15. novembra 2007. Hoci na pojednávaní krajskému súdu navrhovateľ uviedol, že je v neustálej liečbe, nedoložil na pojednávaní krajského súdu a ani neskôr v odvolacom konaní ďalšie lekárske správy o zhoršenom zdravotnom stave. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľa na odstránenie prípadných pochybností preto odvolací súd nevzhliadol.

  Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  

  Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu.

  Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní spochybnili alebo vyvrátili a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva jeho nesprávnosť.

Odvolací súd preto závery krajského súdu považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, pretože   v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. mája 2009  

JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová