Najvyšší súd  

7 So /131/2010

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Ľ., nar. X.., bytom H. H. č. X., zastúpeného J., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., D. ul. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. septembra 2010, č. k. 26Sd/267/2009-36, takto r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici   zo 16. septembra 2010, č. k. 26Sd/267/2009-36,   p o t v r d z u j e.  

  Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania   vo výške 62,70 € k rukám právneho zástupcu J. na jeho účet vedený vo VÚB a. s. pobočka B. číslo X., do troch dní.    

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16. septembra 2010, č. k. 26Sd/267/2009

-36, podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie z 29. októbra 2009 číslo X.X.X. v znení rozhodnutia zo16. apríla 2010 totožného čísla, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 5. septembra 2009, kedy dovŕšil vek 55 rokov s odôvodnením, že nespĺňa podmienky uvedené v   7So/131/2010

§ 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení   (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), pretože v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení získal iba 4 791 dní, t.j. 13 rokov a 46 dní, čím mu podľa uvedených podmienok nárok na starobný dôchodok ku dňu   5. septembra 2009 nevznikol. Odporkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 344,06 € k rukám jeho právneho zástupcu   J. na jeho účet vedený vo VÚB a.s. pobočka B. číslo X., do 3 dní.

  V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že odporkyňa zamestnanie navrhovateľa v R., závod H. – H., počas ktorého vykonával prácu baníka v hlbinnej rudnej bani v období od 5. apríla 1982 do 31. júla 1991, t.j. 9 rokov a 44 dní, považovala za zamestnanie porovnateľné s prácou baníka v uránových baniach a z toho dôvodu túto dobu   započítala navrhovateľovi pre účely vzniku nároku na jeho starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Výkon baníckej práce v podzemí na úseku Bane R. v období od 3. apríla 1978 do 3. apríla 1982, ktorá patrí do pracovísk H. – H. nepovažovala za výkon práce porovnateľný z hľadiska rizika ionizujúceho žiarenia s prácou v uránovej bani napriek tomu, že z potvrdenia akciovej spoločnosti S. a.s. vyplynulo, že na tomto pracovisku odpracoval v riziku ionizujúceho žiarenia   858 smien. K uvedenému záveru dospela i napriek tomu, že Baňa R. patrí do pracovísk H. – H. a   preto sa i na ňu vzťahuje citované odborné vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva z 11. februára 2010. Uvedené bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.

  Ďalším dôvodom pre jeho zrušenie bol právny záver odporkyne, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok s ohľadom na ustanovenie § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jeho zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999. Uvedené ustanovenie je rozširujúcim ustanovením základnej právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a pokiaľ boli v prípade navrhovateľa naplnené skutkové predpoklady na aplikáciu základného ustanovenia, nebol dôvod aplikovať ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Rovnako za nenáležitú považoval argumentáciu odporkyne v neprospech navrhovateľa nariadením vlády č. 557/1990 Zb. s ohľadom na predmet úpravy uvedený v § 1 tohto nariadenia z ktorého vyplýva, že sa dotýka občanov, ktorí dosiahli vek 50 rokov   do 31. decembra 2000, čo u navrhovateľa naplnené nebolo.  

  7So/131/2010

  Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa a žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a jej rozhodnutia z 29. októbra 2009 a 16. apríla 2010 číslo X. X. ako vecne správne potvrdiť s tým, že nie je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Zotrvala na stanovisku, že navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení nezískal najmenej 15 rokov zamestnania, ale len 4 791 dní, čo je 13 rokov a 46 dní a preto mu nárok ku dňu 5. septembra 2009, kedy dosiahol vek 55 rokov na starobný dôchodok   nevznikol. Tento   nárok mu nevznikol ani odpracovaním 10 rokov zamestnania v uránovej bani, pretože v R., závod H. – H., ktorú baňu možno považovať za baňu postavenú na roveň uránovej bani bol zamestnaný od 5. apríla 1982 do 31. júla 1991, t.j. 3 329 dní, čo je iba 9 rokov a 44 dní. Súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko zamestnanie zaradené do I pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1991. Podľa súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením 62 rokov veku, t. j. 5.septembra 2016. V dobe od 3.4.1978 do 3.4.1982 bol zamestnaný v I. AA pracovnej kategórii ako robotník u zamestnávateľa B. P., ktoré zamestnanie nie je vykonávané v ionizujúcom žiarení radónu a z toho dôvodu nie je postavené na roveň uránovej bani. Ďalej poukázala na to, že podľa výpisov z obchodného registra a.s. S. nie je právnym nástupcom zamestnávateľa navrhovateľa R. B., závod H. – H. Podľa pracovnej zmluvy na obdobie od 3. apríla 1981 do 3. apríla 1982 je miesto výkonu práce navrhovateľa v pracovnom pomere u n. p. B. P., závod 300 us. R. „dľa potreby závodu“ v súvislosti so stavebnou činnosťou. Z uvedeného vyplýva, že pracoviská n.p. B. P., nie sú totožné, s pracoviskami R. B., závod H. – H. a preto nie je automaticky možné považovať zamestnanie vykonávané na pracoviskách n. p. B. P., za pracoviská v ionizujúcom prostredí.  

  Navrhovateľ v písomnom vyjadrení na odvolanie odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení   s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2   v   spojení   s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok   je potrebné potvrdiť.

  7So/131/2010

Podľa § 21 ods. 1   zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach.

Podľa § 14 ods. 2 písm. a/   uvedeného zákona do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania v baníctve   so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

  Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne z 29. októbra 2008 v znení rozhodnutia   zo 16. apríla 2010 obidve pod číslom X.X.X., ktorými podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení   bola žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 5. septembra 2009, t.j. od dovŕšenia svojho veku 55 rokov, zamietnutá.

  V priebehu celého konania navrhovateľ namietal, že odporkyňa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení nesprávne použila. Zdôrazňoval, že bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek 55 rokov a pracoval najmenej 10 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v podmienkach ionizujúceho žiarenia, ktoré je rovnaké ako v uránovej bani.

  Názor odporkyne, že nedovŕšil dôchodkový vek dosiahnutím 55 rokov, t.j. 5. septembra 2009, pretože nebol zamestnaný najmenej 15 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, označoval navrhovateľ za nesprávny.

  Vzhľadom na uvedené skutočnosti musel odvolací súd riešiť otázku, kedy, v akom veku navrhovateľ splnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok. Pre posúdenie nároku   7So/131/2010

navrhovateľa treba považovať za rozhodujúce zistenie, či vykonával zamestnanie zodpovedajúce práci v uránovej bani, resp. či vykonával zamestnanie postavené na roveň uránovej bani, v ktorom prípade by bolo potrebné vychádzať z toho, že podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšil dosiahnutím veku 55 rokov.

  Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci správne zistil skutkový stav a na správne dôvody odôvodnenia jeho rozsudku odvolací súd poukazuje. Predovšetkým je treba uviesť, že medzi účastníkmi nie je sporné, že zamestnanie navrhovateľa v R., závod H. – H., kde navrhovateľ pracoval v období od 5. apríla 1982 do 31. júla 1991, počas ktorého zamestnania vykonával prácu baníka v hlbinnej bani, odporkyňa považovala za zamestnanie porovnateľné s prácou baníka v uránových baniach, z ktorého dôvodu započítala navrhovateľovi uvedenú dobu v trvaní 9 rokov a 44 dní   pre účely vzniku nároku na jeho starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Odporkyňa nepovažovala pre priznanie uplatneného nároku navrhovateľa jeho výkon baníckej práce v riziku ionizujúceho žiarenia v podzemí na úseku Bane R. v období od 3. apríla 1978 do 3. apríla 1982, ktorá patrí do pracovísk H. – H., za výkon práce porovnateľný z hľadiska rizika ionizujúceho žiarenia s prácou v uránovej bani napriek tomu, že z potvrdenia zo dňa 8. júna 2010 akciovej spoločnosti S. a.s. K. X B. vyplýva, že navrhovateľ v tejto organizácii pracoval v uvedenej dobe. Nastúpil do zamestnania ako baník na úsek R., ktorý patrí do pracovísk H. – H.. V riziku ionizujúceho žiarenia v podzemí hlbinnej bane odpracoval 858 zmien, čím by splnil podmienku odpracovaných viac ako 10 rokov zamestnania v takomto prostredí.  

  Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že tvrdenie odporkyne v odvolaní, že a.s. S. nie je právnym nástupcom zamestnávateľa navrhovateľa R., závod H. – H. zodpovedá skutočnosti, pretože   je právnym nástupcom B., š.p., čo bola samostatná právnická osoba. Išlo o špecializovanú stavebnú organizáciu vykonávajúcu stavebné práce v podzemí, predovšetkým v podzemí hlbinných baní. Pracovníci tohto zamestnávateľa pracovali v rovnakom prostredí, v tej istej bani ako pracovníci R. š. p. Jediný rozdiel medzi nimi bol v tom, že pracovníci banských stavieb baňu stavali, razili banské dielo, v ktorom následne pracovníci rudných   baní ťažili rudu. Navrhovateľ pracoval v tom istom prostredí, za tých istých zdraviu škodlivých podmienok na základe pracovnej zmluvy z 26. marca 1981 v období rokov 1978 -1982 na základe ktorej mal miesto výkonu práce B., n.p. závod 300 ús. R., ktorá patrí do pracovísk H. H., čo potvrdila listom z 8. júna 2010 (č. l. 26 súdn. spisu) S. a.s. K. X, B., právny nástupca bývalého zamestnávateľa navrhovateľa B., n. p., ako aj   na   7So/131/2010

základe ďalšej pracovnej zmluvy zo 7. apríla 1982, kedy bol prijatý ako lámač - strelmajster od 5. apríla 1982 pre R., n.p. B., závod H. – H., úsek R. baňa, ako vysvetlil na pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, že najskôr pracoval v bani na jednej strane kopca a potom pracoval pri hĺbení bane z druhej strany kopca.

  Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí uvedené nejasnosti neodstránila a na ich odstránenie nevykonala potrebné dokazovanie, boli splnené podmienky pre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí odporkyne   prvostupňovým súdom a ich vrátenie odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

  Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za vecne správny a podľa § 219 OSP ho potvrdil.

  O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal uplatnenú a vyčíslenú náhradu trov konania za 1 úkon – podanie vyjadrenia k odvolaniu   55, 49 € + 7,21 € režijný paušál, spolu v sume 62,70 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011   JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová