ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľky: X. D., narodená XX. O., bytom v D. č. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. januára 2018, č. k. 26Sa/54/2016-38, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. januára 2018, č. k. 26Sa/54/2016-38, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne zo 14. marca 2016, číslo: XXX XXX XXXX 0, v spojení s rozhodnutím z 1. decembra 2017, číslo: XXX XXX XXXX 0, z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 11. januára 2018, č. k. 26Sa/54/2016-38, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 14. marca 2016, číslo: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím z 1. decembra 2017, číslo: XXX XXX XXXX 0, ktorými odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 15. februára 2016 z dôvodu, že podľa príslušných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich posudkoch z 15. februára 2016 a 13. septembra 2016 zhodne ustálili, že u navrhovateľky sa za rozhodujúce zdravotné postihnutie považujú Choroby podporného a pohybového aparátu, zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3., písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bola zhodne stanovená na 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľka v priebehu konania predložila ďalšie odborné lekárske nálezy (psychiatrické, neurologické, ortopedické) z roku 2017, ktoré boli dodatočne posudkovo vyhodnotené posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, v posudku zo 7. novembra 2017. Na základe ich posudkového zhodnotenia došlo k zmene v posudkovom závere v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, za ktoré posudkový lekár označil recidivujúcu depresívnu poruchu, terajšiu stredne ťažkú epizódu, t.j. duševné ochorenie v zmysle kapitoly V, položka 3, písmeno a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pridružené zdravotné ťažkosti ako dorzalgie, adaptačnú poruchu, zmiešanú jednoduchú a hlienovohnisavú chronickú fajčiarsku bronchitídu, či obojstranné plochonožie nepovažoval za posudkovo významné.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky na úrovni 35% prijal vzhľadom na preukázaný vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku zo 7. novembra 2017 na podklade predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností danými platnou právnou úpravou.
Konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i označené rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval aktuálnu mieru poklesu jej pracovnej schopnosti v dôsledku jej zdravotných ťažkostí, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici zo 7. novembra 2017, v ktorom bol zohľadnený objektívne preukázaný vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky. Posudkoví lekári sú podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne preukázaných aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky s ohľadom na stupeň ich závažnosti a mieru funkčnej poruchy, zohľadniac aj ich vývoj v priebehu konania označila odporkyňa správne jej rozhodujúce zdravotné postihnutie (duševné ochorenie), ktoré s ohľadom na jeho závažnosť, priebeh, klinický obraz i aplikovanú liečbu správne zaradila v rámci prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Tiež správne vyjadrila pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľky na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia po zistení, že ku dňu opätovného posudzovania jej zdravotného stavu naplnila liečba uvedeného ochorenia zákonnú požiadavku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a najvyššou percentuálnou mierou sa podieľalo na znížení jej pracovnej schopnosti. Správne posudkovo nezohľadnila jej pridružené zdravotné ťažkosti, pretože s ohľadom na ich závažnosť a funkčné postihnutie nemali posudkový význam, pretože neznižovali pracovnú schopnosť navrhovateľky v zákonom predpokladanom rozsahu.
Uzavrel, že odporkyňa dospela k správnemu skutkovému zisteniu, že invalidita navrhovateľky i napriek navýšeniu percentuálnej miery z 20% na 35% nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nebola v dôsledku jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu znížená o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože ten je podmienený vznikom invalidity poistenca, ktorá u navrhovateľky zistená nebola. Správne preto napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidnéhodôchodku zamietla.
Krajský súd rozhodnutia odporkyne preto ako súladné so zákonom potvrdil.
Náhradu trov konania navrhovateľke s poukazom na 250k ods. 1 v spojení s 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu jej neúspechu v konaní nepriznal.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie.
V podanom odvolaní poukázala na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ako aj nemožnosť sa zamestnať. K odvolaniu doložila lekárske správy z rádio-diagnostického oddelenia z januára 2018, zo psychiatrickej ambulancie z decembra 2017, z neurologickej ambulancie z 12. januára a z 31. januára 2018.
III.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne vyjadrila podaním zo 7. marca 2018.
Dôvody odvolania nepokladala za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to na účely tak správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívneho presvedčenia, čo však nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a tieto sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností, vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Nakoľko rozsudok krajského súdu považovala za vecne správny a závery z neho plynúce za dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním, navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 250l ods. 1, 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 196 ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkazosobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a/ nemocenského poistenia, b/ dôchodkového poistenia, c/ úrazového poistenia.
Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť;
Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
Podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3., písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 20 - 35%.
Podľa kapitoly V, položka 3., písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pri poruchách nálad (manické, depresívne, periodické) stredne ťažké formy je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 35 - 45%.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.
Z obsahu súdneho spisu ako aj pripojeného posudkového spisu odporkyne mal najvyšší súd preukázané, že odporkyňa rozhodnutím zo 14. marca 2016, číslo: XXX XXX XXXX 0 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľke zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z 15. februára 2016. Podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica z 15. februára 2016, podľa ktorej bola u navrhovateľky určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou - 20 % (dolná hranica). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené Choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3., písmeno b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. K zhodnému záveru dospeli posudkový lekári v lekárskych správach z 27. júla 2016 (pobočka) a z 13. septembra 2016 (ústredie).
Najvyšší súd mal tiež preukázané, že u navrhovateľky z dôvodu doloženia nových lekárskych nálezov v priebehu konania (predovšetkým z dvoch psychiatrických vyšetrení - jedno z 1. februára 2017 a druhé bez uvedenia dátumu), ktoré boli dodatočne posudkovo vyhodnotené posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, v posudku zo 7. novembra 2017, došlo ku zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad - periodické, depresívne - stredne ťažké formy zaradené pod kapitolu V, položka 3., písmeno a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou - 35% (dolná hranica). Na podklade predmetnej lekárskej správy zo 7. novembra 2017 odporkyňa vydala v poradí druhé a tu preskúmavané rozhodnutie z 1. decembra 2017, číslo: XXX XXX XXXX 0, ktorým navrhovateľke podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. opätovne zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z 15. februára 2016.
Najvyšší súd uvádza, že pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Potom práve posudok bude predstavovať rozhodujúci dôkaz pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, preto musí spĺňať požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti; tiež sa v ňom musí posudkový lekár vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Podľa názoru najvyššieho súdu posudok zo 7. novembra 2017, na základe ktorého došlo ku zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia tieto podmienky nespĺňa.
U navrhovateľky bolo pôvodne za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené podľa lekárskych správ z 15. februára 2016 (pobočka), z 27. júla 2016 (pobočka) a z 13. septembra 2016 (ústredie) zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV, oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (Choroby podporného a pohybového aparátu) so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia pri ustálení tohto záveru vychádzali z výsledkov predložených neurologických vyšetrení z 1. júna 2015, z 27. januára 2016 a z 24. júna 2016, podľa ktorých tam obsiahnuté závery zodpovedali ľahkej funkčnej poruche driekovej chrbtice v rozsahu 20%. Následne z dôvodu doloženia nových lekárskych nálezov (psychiatrické vyšetrenia), posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, v posudku zo 7. novembra 2017, zmenil pôvodné rozhodujúce zdravotné postihnutie na zdravotné postihnutie zaradené pod Kapitolu V, položka 3., písmeno a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. (Duševné choroby a poruchy správania) s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou - 35% (dolná hranica). V súvislosti tiež s predloženým neurologickým vyšetrením z 1. februára 2017 v posudku uviedol, že sa jedná o ľahkú funkčnú poruchu driekovej chrbtice (reflexy symetrické, Mingazzini bez poklesu, Babinski negat., bez porúch citlivosti, drieková chrbtica poklopovo nebolestivá, Lasseque vľavo pozitívny pri doťahovaní, vpravo negatívny. Syndróm karpálneho kanála nie je objektivizovaný EMG vyšetrením. K zvýšeniu percentuálne miery pre iné zdravotné postihnutie posudkový lekár nepristúpil s konštatovaním, že ďalšie ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že posudok posudkového lekára nie je dostatočný a presvedčivý. Posudkový lekár riadne neodôvodnil posúdenie závažnosti ostatných zdravotných postihnutí navrhovateľky. V lekárskom posudku zo 7. novembra 2017, v ktorom došlo ku zmene stanovenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkový lekár ďalšie ochorenia, predovšetkým zdravotné postihnutie - Choroby podporného a pohybového aparátu (Kapitola XV, oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) vyhodnotil ako posudkovo nezávažné i napriek tomu, že toto zdravotné postihnutie bolo pôvodne v predchádzajúcich lekárskych správach z 15. februára 2016 (pobočka), z 27. júla 2016 (pobočka) a z 13. septembra 2016 (ústredie) stanovené za rozhodujúce zdravotné postihnutie s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 20% a navyše bez toho, aby sa závery plynúce z neurologických vyšetrení z 1. júna 2015, z 27. januára 2016 a z 24. júna 2016 ako aj z 1. februára 2017 (z ktorej vychádzal posudkový lekár v lekárskom posudku zo 7. novembra 2017) zásadným spôsobom vzájomne od seba líšili.
Z uvedených dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 220 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP zmenil tak, že zrušil rozhodnutie zo 14. marca 2016, číslo: XXX XXX XXXX 0, v znení rozhodnutia z 1. decembra 2017, číslo: XXX XXX XXXX 0, a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
V novom posudku je potrebné prihliadnuť aj na novšie v odvolaní uvádzané lekárske nálezy (z rádio- diagnostického oddelenia z januára 2018, zo psychiatrickej ambulancie z decembra 2017, z neurologickej ambulancie z 12. januára a z 31. januára 2018), zhodnotiť vplyvy dopadu takto zisteného základného zdravotného postihnutia na pracovný potenciál navrhovateľky, vyhodnotiť zdravotný stav navrhovateľky z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, určiť a odôvodniť mieru poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť, zodpovedajúcu tomuto postihnutiu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí posúdiť možnosť jej zvýšenia v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.
O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 492 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá OSP a v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 224 ods. 1, 2 OSP. Úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.