Najvyšší súd  

7So/13/2012

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

právnej veci navrhovateľa J. L., nar. X., bytom R. č. X., zastúpeného JUDr. Ladislavom

Faludim, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom vo Vidinej, Ul. 9. mája č. 20, proti

odporkyni Sociálnej   poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku dôchodku,   na

odvolanie navrhovateľa   proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. novembra

2011, č. k. 26Sd/180/2010-57, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z   3. novembra 2011, č. k. 26Sd/180/2010-57   z m e ň u j e   tak, že rozhodnutie

odporkyne z 29. júna 2010 číslo X.X.X. v spojení s rozhodnutím zo 16. novembra 2010 číslo

X.X.X. a rozhodnutie z 8. júla 2010 číslo X.X.X. v spojení s rozhodnutím z 27. októbra 2010

číslo X.X.X.   z r u š u j e   a vec mu vracia     na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

  Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. novembra 2011, č. k. 26Sd/180/2010-

57, potvrdil rozhodnutie z 29. júna 2010 číslo X. X., ktorým odporkyňa podľa § 66 ods. 3 a §

293m ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 2   7So/13/2012

(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok na sumu

341,40.-€ur mesačne s účinnosťou od 13. júna 2010 a rozhodnutie zo 16. novembra 2010

číslo X.X.X., ktorým odporkyňa zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa na sumu 343,40 €

mesačne s účinnosťou od uvedeného dňa.

  Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil aj rozhodnutie z 8. júla 2010 číslo X.X.X.

v spojení s rozhodnutím z 27. októbra 2010 číslo X.X.X., ktorými odporkyňa zamietla žiadosť

navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa podľa § 293ac, § 293m ods. 2

zákona o sociálnom poistení za čas od 1. januára 2008 do 12. júna 2010.

  Na základe vykonaného dokazovania dospel krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa

vo veci rozhodla na   základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého pri

správnej aplikácii zákonných ustanovení, účinných v čase rozhodovania vyvodila správne

právne závery. Jej rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového

poistenia navrhovateľa trvajúce popri poberaní starobného dôchodku do 31. decembra 2007

a rozhodnutie o zamietnutí jeho zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia trvajúce  

po 31. decembri 2007 zodpovedajú podľa názoru súdu prvého stupňa zákonu. Námietky

navrhovateľa, obsiahnuté v jeho opravnom prostriedku nepovažoval za dôvodné, lebo

odporkyňa správne vychádzala z   § 66 ods. 3   a § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení,

podľa ktorého pri rozhodovaní o zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového

poistenia trvajúce počas jeho poberania do 31. decembra 2007 určila pri výpočte zvýšenia

starobného dôchodku rozhodujúci všeobecný vymeriavací bod, platný v roku 2005, ktorý bol

totožný s rokom 2007, čo vyplynulo z potvrdenia Národnej rady Slovenskej republiky

a správne vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej pre rok 2010 vo výške  

9,2246 €, lebo dôchodkové poistenie navrhovateľa zaniklo v roku 2010. Vychádzajúc  

zo sumy starobného dôchodku navrhovateľa, ktorý poberal ku dňu zániku dôchodkového

poistenia, t. j. k   13. júnu 2010, odporkyňa správne matematicky určila jeho zvýšenie.

Námietky navrhovateľa týkajúce sa rozhodnutia o zamietnutí zvýšenia starobného dôchodku

za obdobie dôchodkového poistenia   získané počas jeho poberania po 31. decembri 2007

nepovažoval za dôvodné, pretože z dôvodovej správy k   zákonu č. 555/2007 Z.z., účinnej  

od 1. januára 2008 vyplynul úmysel zákonodarcu nezvyšovať po 31. decembri 2007 invalidný

dôchodok, prekvalifikovaný na starobný dôchodok, za obdobie dôchodkového poistenia

získané po 31. decembri 2007, ktorý bol pretransformovaný do zákonného § 293ac aj 293m

ods. 6 zákona o sociálnom poistení.

3   7So/13/2012

  Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že zistenie skutkového

stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, na základe vykonaného dokazovania. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo, aby

konanie prerušil, lebo právny predpis je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

V odvolaní poukázal na skutočnosť, že v dôsledku výkonu funkcie poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky v rozhodnom období od 5. júla 2006 do 12. júna 2010 poberal funkčný

plat, pričom odporkyňa po celý čas výkonu funkcie v rozhodnom období prijímala odvody pre

účely sociálneho poistenia, vrátane poistného na starobné poistenie. Na daný právny vzťah sa

má aplikovať právna úprava § 263 ods. 9,   § 293e a § 293m ods. 2 zákona o sociálnom

poistení, platná a účinná v   čase založenia daného právneho vzťahu. Namietal, že sa neho

vzťahuje § 66   zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 557/2007 Z. z.) s následnou

právnou úpravou prechodných ustanovení účinných od 1. augusta 2006.

  Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací   (§ 10 ods. 2, § 250s OSP)

preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP)

bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu

je potrebné zmeniť a napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušiť a vrátiť jej ich   na nové konanie.

  Podľa § 263 ods. 1 a ods. 9 a 10 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok, ktorý

bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa aj po 31. decembri 2003

považuje za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení v sume, v akej patril

k 31. decembru 2003 a vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi

účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ   pred 1. januárom 2004

dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa

považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok.

Ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky

nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto

zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa 4   7So/13/2012

vypláca ten dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty týchto dôchodkov pre

súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Podľa § 293m ods. 1, 2 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení ak poberateľ invalidného

dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 dovŕši dôchodkový vek a nárok

na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný dôchodok sa

odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok.

Na zvyšovanie starobného dôchodku podľa odseku 1 za obdobie dôchodkového

poistenia získané po dovŕšení dôchodkového veku a na zvyšovanie starobného dôchodku, na

ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok pred 1. augustom 2006, za obdobie

dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006, platí § 66 ods. 2 až 9 rovnako.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

Zo spisov vyplýva, že Národná poisťovňa, Správa fondu dôchodkového poistenia

v Bratislave ako právny predchodca odporkyne rozhodnutím zo 14. marca 1994 číslo X. X.

priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok s účinnosťou od 4. januára 1994.

Podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) splnil navrhovateľ

podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok dosiahnutím veku 60 rokov, teda  

9. júna 1998.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa invalidný dôchodok navrhovateľa považuje od

1. januára 2005 za starobný dôchodok v zmysle § 263 ods. 1 a ods. 9 zákona o sociálnom

poistení, lebo   navrhovateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov.

Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení,

preto na určenie výšky jeho starobného dôchodku nemožno použiť § 293ac zákona

o sociálnom poistení.

Na navrhovateľa sa teda nevzťahuje § 293ac zákona o sociálnom poistení, v konaní

o jeho starobnom dôchodku však nemožno použiť ustanovenie § 293m zákona o sociálnom

poistení, podľa ktorého odporkyňa postupovala, lebo navrhovateľ nedovŕšil vek, potrebný pre

vznik nároku na starobný dôchodok v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007.

Navrhovateľ až žiadosťou, nachádzajúcou sa v jeho   administratívnom spise (bez

dátumu) požiadal o zvýšenie starobného dôchodku za dobu od 1. augusta 2006 do 12. júna 5   7So/13/2012

2010, (presne od 5. júla 2006 do 12. júna 2010), kedy podľa potvrdenia Kancelárie Národnej

rady Slovenskej republiky bol poslanom Národnej rady a bolo za neho odporkyni zaplatené

poistné.

Navrhovateľovi nebol do podania žiadosti o túto dávku priznaný starobný dôchodok,

ale jeho pôvodný invalidný dôchodok sa za takúto dávku len považuje a nárok na starobný

dôchodok mu bez vykonania porovnávacieho výpočtu nemohol zaniknúť. Odporkyňa preto

vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha vyššej výmery starobného dôchodku,

musela jeho žiadosť považovať aj za žiadosť o priznanie starobného dôchodku, ktorý doteraz

navrhovateľovi priznaný nebol a bola povinná vypočítať výšku starobného dôchodku

navrhovateľa podľa zákona o sociálnom zabezpečení (spolu so zákonnými zvýšeniami)

a porovnať jeho výšku s invalidným dôchodkom, (ktorý sa za starobný dôchodok len

považuje). Len po vykonaní tohto prepočtu mohol zaniknúť nárok na dávku, ktorá je nižšia.  

Na základe žiadosti navrhovateľa o určenie výšky starobného dôchodku po započítaní

ďalšej doby poistenia (za obdobie výkonu funkcie poslanca) mala ďalej odporkyňa povinnosť

vypočítať navrhovateľovi výšku starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení

(vrátane zvýšení podľa príslušných právnych predpisov), lebo táto dávka mu nebola priznaná

a splnil podmienky nároku na jej výplatu po 31. decembri 2007, z dôvodu, že žiadosť o prepočet výšky dôchodku je podľa svojho obsahu súčasne žiadosťou o priznanie starobného

dôchodku.

Až následne mohla rozhodnúť o prípadnom zvýšení starobného dôchodku

navrhovateľa za dobu poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, nemohla tak však

urobiť s poukazom na § 293 m zákona o sociálnom poistení.

Odvolací súd preto zistil, že odporkyňa nesprávne postupovala, ak nárok navrhovateľa

posudzovala podľa § 293m zákona o sociálnom poistení.  

  S poukazom na uvedené, odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa   § 220

OSP zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. novembra 2011, č. k.  

26Sd/180/2010-57 tak, že odporkyňa bude povinná o uplatnenom nároku navrhovateľa znova

konať v zmysle intencií uvedených v dôvodoch tohto rozsudku, ktorými je správny orgán

s poukazom na § 250r OSP viazaný.  

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1, 2 v spojení s § 250k

ods.1 a § 151 ods.1 OSP, lebo úspešný navrhovateľ trovy konania nevyčíslil včas.

6   7So/13/2012

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2013   JUDr. Elena Závadská, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová