Najvyšší súd

7So/127/2009

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľa M.T., bytom v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. júna 2009, č.k. 5Sd/34/2007-41,

takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   z 2. júna

2009, č. k. 5Sd/34/2007-41, p o t v r d z u j e.

  Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. júna 2009, č.k. 5Sd/34/2007-41, potvrdil

rozhodnutie z   29. marca 2007 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa

o starobný dôchodok s účinnosťou od 5. februára 2004 s odôvodnením, že nespĺňa

podmienky, uvedené v § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a v § 273 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) lebo nezískal potrebných najmenej desať rokov dôchodkového

poistenia, ale celkovú preukázanú dobu poistenia (zamestnania) má len 9 rokov a 228 dní.

  Zmenovým rozhodnutím z 29. marca 2007 číslo X. v spojení s rozhodnutím z 18. mája

2007 číslo X. a s rozhodnutím z   5. júna 2007 číslo X. odporkyňa zamietla žiadosť

navrhovateľa o starobný dôchodok s odôvodnením, že navrhovateľ nesplnil podmienky

uvedené v § 273 ods. X. zákona o sociálnom poistení, keď získal dobu poistenia len v rozsahu

1 rok a 17 dní. Uvedené rozhodnutia boli nahradené rozhodnutím z 12. septembra 2007 číslo

X., ktorým bola žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok opätovne zamietnutá

s odôvodnením, že do 5. februára 2007 získal navrhovateľ celkovú dobu dôchodkového

poistenia len 1 rok a 65 dní dôchodkového poistenia, teda nesplnil podmienku potrebnej doby

zamestnania.

  Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľovi bol  

od 1. januára 2001 priznaný výsluhový dôchodok a pre jeho priznanie a výšku boli

zhodnotené doby, ktoré oznámením zo 6. marca 2007 pre predmetné konanie vykázal

Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v Bratislave (ďalej len „VÚSP“). Krajský súd preto

považoval postup odporkyne za správny, keď doby uvedené v oznámení už nezhodnotila ako doby poistenia pre vznik nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku  

zo všeobecného systému od 5. februára 2004. Dobu zamestnania, ktorá mu bola zhodnotená

pre nárok a výšku výsluhového dôchodku odporkyňa podľa názoru súdu prvého stupňa

nemohla opätovne hodnotiť pre nárok na priznanie starobného dôchodku na základe žiadosti

z 5. februára 2007.  

  Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok

zmeniť a preskúmavané rozhodnutia odporkyne zrušiť, lebo odporkyňa pri posudzovaní jeho

nároku vychádzala z nesprávneho právneho názoru. Uviedol, že podmienku trvania 10 rokov

zamestnania, resp. dôchodkového poistenia splnil. Podľa názoru navrhovateľa doba poistenia

vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia od 1. decembra 1980 do 31. novembra

1991, ktorá mu bola zohľadnená pri nároku na výsluhový dôchodok sa nezmenila na vojenskú

službu v dôsledku mimosúdnej rehabilitácie, ale ide o dobu, ktorá je spoločnosťou dodatočne

uznaná ako doba služby vojaka z povolania a výhoda z mimosúdnej rehabilitácie nemá vplyv

na povinnosť započítať mu uvedenú dobu aj pre posúdenie nároku na starobný dôchodok  

vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

  Odporkyňa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c OSP)

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 125 ods. 11 zákona   č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) výsluhové dôchodky priznané a vyplácané

podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších

predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto

zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti (1. júla 2002) a od tohto dňa sa zvyšujú

o 5%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva

alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje  

z osobitného účtu.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení profesionálnemu vojakovi sa  

do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna

služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný

výsluhový dôchodok.

Podľa § 60 ods. 3 a 6 zákona o sociálnom poistení dôchodkového poistenia nie je

obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto

obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok,

vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo

sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa

takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

Podľa § 65 ods. 1, X. zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31. decembra

2007) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej  

10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

  Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 273 ods. X. zákona o sociálnom poistení poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný

na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok pred   1. januárom 2004

a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003,

má nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2003. Výška starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku

tohto poistenca sa určuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane

úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.  

Z dávkových spisov odporkyne aj administratívneho spisu VÚSZ vyplýva, že

navrhovateľovi bol rozhodnutím VÚSZ z 5. marca 2001 číslo X. od 1. januára 2001 priznaný

výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov,

v znení neskorších predpisov. Pre výšku výsluhového dôchodku bolo zohľadnených 44 rokov

služby, a to doba od 29.decembra 1956 do 31. júla 1969 v I. kategórii, doba od 1. augusta

1969 do 30. novembra 1980 v II. kategórii, doba od 1. decembra 1991 do 31. decembra 1999

v I. kategórii, doba od 1. januára 2000 do 31. decembra 2000 a doba od 1.decembra 1980 do

31. novembra 1991 v II. kategórii v dôsledku mimosúdnej rehabilitácie. S účinnosťou od 1.

júla 2002 sa tento výsluhový dôchodok považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona 328/2002 Z.z.

Navrhovateľ požiadal 5. februára 2007 o priznanie starobného dôchodku  

od 5. februára 2004 teda za účinnosti zákona o sociálnom poistení.

  Navrhovateľ dovŕšil vek, potrebný pre vznik nároku na starobný dôchodok aj na

pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, po vylúčení doby výkonu služby

v ozbrojenom zbore z doby poistenia vo všeobecnom systéme (teda doby od 1. decembra

1980 do 31. marca 1991) získal v zamestnaní, hodnotenom vo všeobecnom systéme len 1 rok

a 65 dní dôchodkového poistenia, teda nesplnil podmienku potrebnej doby 10 rokov poistenia

(zamestnania).

Odporkyňa preto nepochybila, keď v rozhodnutí z 12. septembra 2007 číslo X.

zohľadnila navrhovateľovi celkovú dobu 1 rok a 65 dní obdobia dôchodkového poistenia

do 5. februára 2004, teda do dňa, od ktorého navrhovateľ žiadal o priznanie starobného

dôchodku a jeho žiadosť o starobný dôchodok zo všeobecného systému zamietla s odôvodnením, že pre vznik nároku na starobný dôchodok nesplnil podmienku potrenej

odpracovanej doby.

Pokiaľ aj v predchádzajúcom rozhodnutí z 29. marca 2007 číslo X. jeho žiadosť

odporkyňa zamietla s poukazom na § 26a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení,  

a nepriznala mu pomerný starobný dôchodok, bolo aj v tomto prípade podmienkou vzniku

nároku na uvedenú dávku získanie 10 rokov poistenia (zamestnania), ktorú navrhovateľ

nesplnil ani v čase dovŕšenia 60 roku svojho života (3. novembra 2000).  

V odôvodnení tohto rozhodnutia odporkyňa nesprávne uviedla, že navrhovateľ získal

dobu zamestnania 9 rokov a 228 dní, lebo podľa údajov v osobnom liste dôchodkového

zabezpečenia, ktoré je prílohou tohto rozhodnutia, doby zamestnania do 31. marca 1991

(vrátane), boli navrhovateľovi zhodnotené v priznanom výsluhovom dôchodku, ktorý poberá

od 1. januára 2001 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov

v znení neskorších predpisov a dvojité započítanie doby poistenia (zamestnania) zákon

nedovoľuje.

Pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že uvedené doby mu majú byť započítané aj pre

nárok na výsluhový dôchodok, aj pre nárok na starobný dôchodok, nezodpovedá jeho záver

zákonu. Takéto dvojnásobné zhodnotenie doby zamestnania aj vo všeobecnom systéme

sociálneho poistenia   aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia   nie je uvedené

v žiadnom ustanovení zákona, práve naopak (aj s poukazom na § 60 ods. 3 a 6 zákona

o sociálnom poistení)   vtedy, ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových

poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. Z uvedeného vyplýva,

že dobu poistenia v období od 1.decembra 1980 do 31. marca 1991 možno navrhovateľovi

započítať len raz a ak k jej započítaniu došlo v osobitnom systéme sociálneho poistenia

v dôsledku dobra, poskytovanému v zákone o mimosúdnych rehabilitáciách, nemôže byť tá

istá doba poistenia započítaná navrhovateľovi aj vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia pre nárok na starobný (pomerný starobný) dôchodok.  

  V rozhodnutí z 18. mája 2007 číslo X. a v rozhodnutí z 5. júna 2007 číslo X.,

odporkyňa pozmenila svoje rozhodnutie z 29. marca 2007 zistila celkovú preukázanú dobu

len 1 rok a 17 dní obdobia dôchodkového poistenia, a preto nárok navrhovateľovi na starobný

dôchodok od 5. februára 2004 nevznikol.

V dôvodoch týchto rozhodnutí už správne uviedla, že doba zamestnania  

od 29. decembra 1956 do 31. marca 1991 a od 1. decembra 1991 do 31. decembra 2000 a aj

doba evidencie v nezamestnanosti od 1. apríla 1991 do 31. septembra 1991 bola už

navrhovateľovi zhodnotená na účely priznania výsluhového dôchodku, a preto nie je možné

ju opätovne hodnotiť pre dôchodkové účely, z ktorého dôvodu podľa § 273 ods. 2. zákona

o sociálnom poistení žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok v oboch uvedených

rozhodnutiach zamietla.

  Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď považoval rozhodnutia odporkyne

o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného

systému dôchodkového poistenia v ich vzájomnej súvislosti za vecne správne.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa  

§ 219 OSP.

  Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo navrhovateľ

nebol v odvolacom konaní úspešný a odporkyňa nárok na ich náhradu nemá (§ 250k ods. 1

OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová