Najvyšší súd Slovenskej republiky
7So/126/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky C. K. bytom v B., zastúpenej JUDr. J.F., advokátom v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku predčasného starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. júna 2009, č. k. 7Sd/135/2008 – 47, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. júna 2009, č. k. 7Sd/135/2008 – 47, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
JUDr. J. F. priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov za zastupovanie navrhovateľky vo výške 60,44 €, ktorá mu bude vyplatená cestou tunajšej učtárne do 10 dní od doručenia rozsudku. Trovy v súvislosti s vyplatením odmeny za zastupovanie znáša štát.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. júna 2009, č. k. 7Sd/135/2008 – 47, potvrdil rozhodnutie zo 6. augusta 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 67 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke predčasný starobný dôchodok vo výške 6 915 Sk mesačne. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia a doplnení dokazovania krajský súd dospel k záveru, že je vecne správne, nakoľko navrhovateľka splnila obidve podmienky stanovené v § 67 zákona o sociálnom poistení pre priznanie tejto dávky, lebo bola poistená najmenej 15 rokov a suma jej predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Na námietku navrhovateľky, že jej neboli hodnotené roky 2000 až 2003, kedy poberala čiastočný invalidný dôchodok a bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, krajský súd nemohol prihliadnuť, lebo doba poberania čiastočného invalidného dôchodku nie je náhradnou dobou podľa § 9 ods. 1 písm. h) a d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení“). Krajský súd uviedol, že navrhovateľke bola zhodnotená doba, kedy bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov v roku 2000, ale doba vedenia v evidencii nezamestnaných od 1.januára 2001 do 31. decembra 2003 navrhovateľke nemohla byť hodnotená pre dôchodkové účely, lebo jej v uvedenom období nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Krajský súd tiež zistil, že rok 1997 bol navrhovateľke hodnotený ako obdobie dôchodkového poistenia v plnom rozsahu 365 dní ako doba nároku na nemocenské, ale bol vylúčený z rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu v súlade s § 63 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
Námietkami navrhovateľky ohľadom invalidného dôchodku sa krajský súd nezaoberal, lebo v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového zabezpečenia súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia proti ktorému smeruje opravný prostriedok podaný navrhovateľom. Krajský súd poukázal na to, že predmet súdneho konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom a inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím sa preto zaoberať nemôže.
Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na konanie krajskému súdu, nakoľko tento nerešpektuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe garantované čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Zároveň žiadala odvolací súd, aby zohľadnil jej životnú situáciu, keď priznaná dávka predstavuje zanedbateľnú sumu vzhľadom na to, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s plnoletým synom, ktorý trpí ťažkou chorobou a preto rozhodnutie súdu je pre navrhovateľku príliš tvrdé.
Odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c a § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 82 ods. 2,3 zákona o sociálnom poistení dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.
Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
Z dávkových spisov vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný predčasný starobný dôchodok vo výške 6 915 Sk mesačne počnúc od 1. júla 2008, lebo v tento deň splnila zákonom predpokladané podmienky pre nárok na uvedenú dávku.
Navrhovateľka v konaní nepredložila žiadne relevantné doklady, ktoré by kvalifikovaným spôsobom nasvedčovali tomu, že by krajský súd resp. odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nesprávne hodnotili roky 1997, 2001 až 2003. Zákon o sociálnom poistení striktne upravuje podmienky pre uznanie nároku na predčasný starobný dôchodok a neumožňuje prihliadať na ťažkú životnú situáciu žiadateľa.
V konaní nedošlo ani k porušeniu čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ustanovuje zákon (v danom prípade zákon o sociálnom poistení). V súlade s jeho ustanoveniami odporkyňa výšku dôchodkovej dávky navrhovateľke správne vypočítala.
Skutočnosti, ktorými navrhovateľka v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu v odvolacom konaní neboli zistené. Navrhovateľka ani v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, nepreukázala splnenie podmienok na započítanie inej doby dôchodkového poistenia, než ktorá bola zohľadnená v napadnutom rozhodnutí, a to ani dodatočne.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľka v konaní nebola úspešná, a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
Právnemu zástupcovi navrhovateľky, ktorý jej bol ustanovený súdom podľa § 30 OSP priznal náhradu hotových výdavkov a odmenu za zastupovanie za 1 právny úkon á 53,49 € (podanie odvolania) a + x režijný paušál 6,95 €, celkom 60,44 €, ktorá mu bude vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov.
Trovy v súvislosti s vyplatením tejto odmeny znáša štát, nakoľko podľa výsledkov konania nie je možné uložiť túto povinnosť účastníkom konania, keďže navrhovateľka nebola v konaní úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová