ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci navrhovateľa Z. U., bytom v P., U.R.. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom v Prievidzi, Podjavorinskej ul. č. 3, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2. júla 2012, č.k. 15Sd/17/2012-39, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 2. júla 2012, č.k. 15Sd/17/2012-39, p o t v r d z u j e.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 2. júla 2012, č.k. 15Sd/17/2012-39, potvrdil rozhodnutie z 25.októbra 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nesplnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na uvedenú dávku. Zo záverov posudku MUDr. U.R., posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prievidzi z 5. októbra 2011 a zo 4. januára 2012 a zo záverov posudku MUDr. G. Z., posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne z 19. januára 2012 a neskôr z 24. apríla 2012 zistil, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu miera jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poklesla len o 25 %, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že jeho zdravotný stav nebol riadne zistený a predložená lekárska dokumentácia nebola dostatočným spôsobom posúdená, lebo jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo určené správne. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa posúdila 5. októbra 2011 a 4. januára 2012 MUDr. U.R., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka v Prievidzi a 19. januára 2012 a 24. apríla 2012 MUDr. G. Z., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne. Po osobnom vyšetrení navrhovateľa a po zohľadnení pripojenej zdravotnej dokumentácie MUDr. G. Z. zistil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je dorzalgia polytopná, zaradená v prílohe č. 4, postihnutia v rozpätí 20 % - 35 %, ktorá je u navrhovateľa zistená mierne nad spodnou hranicou rozpätia v rozsahu 25%. Ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľa označil za posudkovo nevýznamné, a preto nebola percentuálna výmera za iné zdravotné postihnutie navýšená.
Z posudkov posudkových lekárov vyplýva zhodné zistenie, že navrhovateľovi bola diagnostikovaná dorzalgia C chrbtice na podklade napriamenej lordózy a s počínajúcimi degeneratívnymi zmenami podľa RTG vyšetrenia v marci 2012, spina bifida C6, bez radikulárneho syndrómu, dorzalgia LS crbtice na CT vyšetrení vo februári 2009 overenej protrúzie L3 a L4, ľahká retrolistéza L5 o 2,5 cm a protrúzie L4 a L5 podľa MR vyšetrenia v máji 2011 s pseudoradikulárnym syndrómom, hypertenzia I. stupňa, artritis perihumeroscapularis bez presvedčivých RTG zmien v novembri 2011 s ľahkým obmedzením funkcie, gonarthrosis bilat. I. stupňa, epikondylopatia, na EMG senzitívna neuropatia nervus ulnaris, v anamnéze OP fissury konečníka v roku 1995, tachykardia v roku 2002 (ergometria a ECHO KG boli negatívne), vegetatívny disbalans a neurasténia a napokon v roku 2008 nefrolit so spontánnym odchodom vpravo. Z uvedených ochorení posudkoví lekári zhodne označili za rozhodujúce zdravotné postihnutie dorzalgiu polytopnú, ktorá zodpovedá 25 % zníženiu miery jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kap. XV, odd. E, položka 3.b. prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Rovnako potom posudkoví lekári zistili, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %.
Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o nesprávnom posúdení a vyhodnotení predloženej lekárskej dokumentácie odvolací súd nezistil a obsahu zdravotnej dokumentácie nezodpovedá tvrdenie, že sa posudkoví lekári nezaoberali lekárskou správou z 5. novembra 2011, keď následne ani z ambulantného zápisu MUDr. L. B. z 9. januára 2012 nevyplynuli iné diagnostické závery ako neskôr zistili posudkoví lekári. Uvádzané zdravotné problémy navrhovateľa teda posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že jeho zdravotný stav nebol správne zaradený pod príslušnú položku, uvedenú v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení, jeho tvrdenie nezodpovedá obsahu spisov. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nedoložil ďalšie lekárske správy o zhoršenom zdravotnom stave. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľa na odstránenie prípadných pochybností preto odvolací súd nezistil.
Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenurozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu.
Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní spochybnili alebo vyvrátili a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva jeho nesprávnosť.
Odvolací súd preto závery krajského súdu považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.