7So/124/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. U.B., narodený XX. G. XXXX, bytom R. M. F., U. W.. XXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Podobom, Dubnica nad Váhom, Bratislavská č. 354/32, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 21. júna 2012, č.k. 12Sd/281/2011-43 v spojení s opravným uznesením z 3. augusta 2012, č.k. 12Sd/281/2011- 52, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 21. júna 2012, č. k. 12Sd/281/2011-43 v spojení s opravným uznesením z 3. augusta 2012, č.k. 12Sd/281/2011-52 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 21. júna 2012, č. k. 12Sd/281/2011-43 v spojení s opravným uznesením z 3. augusta 2012, č.k. 12Sd/281/2011-52, podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie z 31. augusta 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo podľa pripojeného lekárskeho posudku z 10. augusta 2011 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40 %.

Krajský súd právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. T. U. priznal odmenu za právne zastupovanie v sume 299,95 € podľa § 246c a § 140 vety prvej OSP za štyri úkony právnej pomoci, paušálnu náhradu hotových výdavkov, náhradu cestovného a náhradu za premeškaný čas. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že v konaní podľa piatej časti OSP nemá na náhradu trov nárok.

V odôvodnení uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky v Považskej Bystrici aj Sociálnej poisťovne ústredia s pracoviskom v Trenčíne riadne posúdili, či navrhovateľ má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a aký má pokles schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť. V lekárskych posudkoch zdôvodnili, prečo navrhovateľ nespĺňa podmienky pre priznanie invalidity. Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania o zhodnotenie jeho zdravotného stavu súdnym znalcom nepokladal krajský súd za účelné s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol, v čom spočívajú nezrovnalosti v lekárskych posudkoch. Tiež neprihliadol na predložené nové lekárske správy s odôvodnením, že dokladujú len kontrolné vyšetrenia a nevyplýva z nich zmena diagnostického záveru. Rozhodnutie odporkyne preto potvrdil ako vecne správne.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, lebo nevykonal všetky potrebné dôkazy a rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na skutočnosť, že lekárske správy posudkových lekárov nie sú úplné, lebo zohľadňujú pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len myopatiu ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak nie poruchu výkonnosti. Navrhol preto na posúdenie tejto skutočnosti ustanoviť súdneho znalca z odboru neurológie. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny lebo odvolanie nepovažovala za dôvodné. Uviedla, že zdravotný stav navrhovateľa a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdili na účely súdneho konania vecne príslušné orgány, posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Lekárske posudky sú podľa jej názoru z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odborným vyšetreniami a nálezmi, zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa hodnotil MUDr. U. S., posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Považská Bystrica v lekárskom posudku 10. augusta 2011 a MUDr. C. A., posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Bratislava, vysunuté pracovisko v Trenčíne v lekárskej správe z 8. novembra 2011. Po zhodnotení zdravotnej dokumentácie aj zdravotných záznamov, predložených navrhovateľom (neurologické vyšetrenie z 27. júna 2011, reumatologické vyšetrenie z 30. augusta 2011, genetické vyšetrenie z 27. mája 2011, chirurgické vyšetrenie - sono z júna 2011, psychiatrické vyšetrenie zo 6. mája 2010, prepúšťacia správa z hospitalizácie bez dátumu, neurologické vyšetrenie z 3.novembra 2011) a po vlastnom vyšetrení navrhovateľa dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je myopatia - ľahká porucha, zaradená podľa Prílohy č. 4 kapitola XV oddiel D položka 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení s tým, že navrhovateľ nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 % (z rozmedzia 30 % - 40 %). Obsahom tohto lekárskeho posudku sa stotožnil so závermi lekárskej správy MUDr. U. S., posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica z 10. augusta 2011, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie odporkyne.

Z obsahu lekárskeho posudku, ktorý je citovaný v rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa zaoberal klinickým postihom svalstva ( „ je prakticky nulový, schôdza a drep sú bez obmedzení, žiadne obmedzenie na DK overil neurológ, výpadky nie sú prítomné ani pridnešnom vyšetrení"). Podľa názoru odvolacieho súdu posudkový lekár v tejto lekárskej správe dodržal všeobecné posudkové hľadisko zdravotného postihnutia podľa prílohy 4 zákona o sociálnom poistení.

Podľa obsahu zápisnice zo súdneho pojednávania z 21. júna 2012 navrhovateľ predložil krajskému súdu novšie lekárske správy a nálezy, s ktorými sa súd nezaoberal a stotožnil sa s názorom odporkyne, že nové lekárske správy sú len z kontrolných vyšetrení bez zmeny diagnostického záveru.

Krajský súd však pochybil, pretože pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia súd rozhoduje o zákonom nároku na dávku dôchodkového poistenia na základe skutkového stavu veci v čase jeho vyhlásenia (§ 153 ods. 1 v spojení s § 246c OSP).

Navrhovateľ v odvolacom konaní predložil lekárske správy a nálezy z neurologických a chirurgických vyšetrení, ktorým sa podrobil po novembri 2011. S ich obsahom sa posudkové orgány nemali možnosť zaoberať, hoci môžu svedčiť o jeho nepriaznivejšom zdravotnom stave než v čase jeho posudzovania posudkovými lekármi. Vzhľadom na ich obsah ako aj na dlhú dobu od posledného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade existujú pochybnosti ohľadne zisteného zdravotného stavu navrhovateľa pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na priznanie invalidného dôchodku.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP), pretože v doterajšom konaní vykonané dokazovanie nepovažoval za dostačujúce pre vlastné rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vykonať doplňujúce znalecké posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa so zameraním na rozsah jeho zdravotného poškodenia a zistením jeho následkov na mieru zachovania jeho pracovnej schopnosti. Súčasne dáva do pozornosti ustanovenie § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

Až po vykonanom doplňujúcom dokazovaní bude možné o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia znovu rozhodnúť.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci súčasne rozhodne aj náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.