Najvyšší súd
7So/122/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. L. K., nar. X., bytom P., R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8,
o invalidný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 31. mája 2010, č.k. 14 Sd/284/2008-36, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 31. mája 2010, č.k. 14 Sd/284/2008-36 o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 31. mája 2010, č.k. 14Sd/284/2008-36, podľa § 250q
ods. 2 a § 250j ods.2 písm. c) a d) OSP zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 11. júna
2008 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
do rúk jeho právneho zástupcu X. € náhrady trov konania.
Súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa vydala rozhodnutie na základe preskúmania
trvania invalidity navrhovateľa podľa § 263a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom
trvanie invalidity bolo preskúmavané len podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa
neposudzovala nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení
za účelom zistenia, ktorý invalidný dôchodok je vyšší. Postupovala preto v rozpore s § 263a
ods. 5 zákona o sociálnom poistení. V dôsledku toho odporkyňa nezistila skutočný stav veci
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci, a preto vec nesprávne právne posúdila.
7So/122/2010
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na ustanovenia vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
a § 149 ods. 1, §160 ods. 1 OSP.
Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie. Uviedla, že
navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky zo 16. apríla 2004
posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne P. posúdil dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa na účely invalidného dôchodku a navrhovateľ bol
uznaný za invalidného aj podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Namietala, že navrhovateľ bol uznaný za
čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a nárok na
výplatu tohto dôchodku trval k 31. decembru 2003. Preto sa podmienky trvania nároku na
dôchodok a jeho sumu aj naďalej posudzujú len podľa právnych predpisov účinných do 31.
decembra 2003 a nie je možné postupovať podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie
odporkyne číslo X. z 11. júna 2008 potvrdil ako vecne správne.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie
je možné vyhovieť.
Podľa druhej vety § 250s OSP proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie
správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2
písm. a) a b).
V prejednávanej veci krajský súd zrušil rozhodnutia odporkyne z dôvodov uvedených
v § 250j ods. 2 písm. c) a d) OSP, s tým že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenie veci o invalidný dôchodok a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Odvolací súd po preskúmaní súdneho a dávkového spisu dospel k rovnakému
právneho záveru ako súd prvého stupňa a naň v plnom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).
V prejednávanej veci navrhovateľovi vznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa 7So/122/2010
zákona o sociálnom zabezpečení a súčasne mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa
zákona o sociálnom poistení. Potom v zmysle § 263a ods. 5 cit. zákona Sociálna poisťovňa
musí rozhodnúť aj o nároku na výplatu jedného z týchto dvoch dôchodkov a o zániku nároku
na dôchodok, ktorý sa nevypláca.
Z uvedeného dôvodu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne nie je možné napadnúť
odvolaním. Na tejto skutočnosti nemení nič ani nesprávne poučenie v napadnutom rozhodnutí
súdom prvého stupňa, pretože takéto nesprávne poučenie nemôže byť v rozpore so zákonným
znením prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu uvedenom v § 250s OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolanie odporkyne podľa § 218 ods. 1
písm. c) OSP v spojení s § 246c OSP odmietol.
Úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP v spojení
s § 250l ods. 2 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. júna 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová