Najvyšší súd

7So/122/2010

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. L. K., nar. X., bytom P., R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8,

o invalidný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne  

z 31. mája 2010, č.k. 14 Sd/284/2008-36, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne z 31. mája 2010, č.k. 14 Sd/284/2008-36 o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom   z   31. mája 2010, č.k. 14Sd/284/2008-36,   podľa § 250q  

ods. 2 a § 250j ods.2 písm. c) a d) OSP zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X.   z 11. júna

2008 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

do rúk jeho právneho zástupcu X. € náhrady trov konania.

Súd prvého stupňa zistil, že   odporkyňa vydala rozhodnutie na základe preskúmania

trvania invalidity navrhovateľa podľa § 263a   ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom

trvanie invalidity bolo preskúmavané len podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa

neposudzovala nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení

za účelom zistenia, ktorý invalidný dôchodok je vyšší. Postupovala preto v rozpore s § 263a

ods. 5 zákona o sociálnom poistení. V dôsledku toho odporkyňa nezistila skutočný stav veci

v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci, a preto vec nesprávne právne posúdila.

  7So/122/2010  

O náhrade trov konania   krajský súd rozhodol s poukazom na ustanovenia vyhlášky  

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb  

a § 149 ods. 1, §160 ods. 1 OSP.

Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie. Uviedla, že

navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných  

do 31. decembra 2003. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky zo 16. apríla 2004

posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne P. posúdil dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa na účely invalidného dôchodku a navrhovateľ bol

uznaný za invalidného aj podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.   Namietala, že navrhovateľ bol uznaný za

čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a nárok na

výplatu tohto dôchodku trval k 31. decembru 2003. Preto sa podmienky trvania nároku na

dôchodok a jeho sumu aj naďalej posudzujú len podľa právnych predpisov účinných do 31.

decembra 2003 a nie je možné postupovať podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil a   rozhodnutie

odporkyne číslo X. z 11. júna 2008 potvrdil ako vecne správne.

Najvyšší súd ako súd   odvolací (§ 10 ods.2 OSP)   preskúmal napadnutý   rozsudok

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie

je možné vyhovieť.

Podľa druhej vety § 250s OSP proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie

správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2  

písm. a) a b).  

V prejednávanej veci krajský súd zrušil rozhodnutia odporkyne z dôvodov uvedených

v § 250j ods. 2 písm. c) a d) OSP,   s tým že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na

posúdenie veci o invalidný dôchodok a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Odvolací súd po preskúmaní súdneho a dávkového spisu dospel k rovnakému

právneho záveru ako súd prvého stupňa a naň v plnom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

V prejednávanej veci navrhovateľovi vznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa   7So/122/2010  

zákona o sociálnom zabezpečení a súčasne mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa

zákona o sociálnom poistení. Potom v zmysle § 263a ods. 5 cit. zákona Sociálna poisťovňa

musí rozhodnúť aj o nároku na výplatu jedného z týchto dvoch dôchodkov a o zániku nároku

na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Z uvedeného dôvodu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne nie je možné napadnúť

odvolaním. Na tejto skutočnosti nemení nič ani nesprávne poučenie v napadnutom rozhodnutí

súdom prvého stupňa, pretože takéto nesprávne poučenie nemôže byť v rozpore so zákonným

znením prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu uvedenom v § 250s OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolanie odporkyne podľa § 218 ods. 1

písm. c) OSP v spojení s § 246c OSP odmietol.

Úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto

odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP v spojení  

s § 250l ods. 2 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V   Bratislave 9. júna 2011   JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová