Najvyšší súd

7So/118/2011

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: B. K., narodená X., bytom K. č. X., V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29.

augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline z 28. apríla 2011, č.k. 25Sd/60/2011-25,   takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v v Žiline z 28. apríla

2011, č.k. 25Sd/60/2011-25   z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 28. apríla 2011, č.k. 25Sd/60/2011-25, podľa  

§ 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie z 20. januára 2011 číslo X. v spojení so zmenovým

rozhodnutím z 21. marca 2011 číslo X. 0, ktorým podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odporkyňa

priznala navrhovateľke starobný dôchodok v sume 330,90 € mesačne  

s účinnosťou od 15. decembra 2010.  

V priebehu konania odporkyňa rozhodnutím z 21. marca 2011 číslo X. 0 podľa § 65, §

274 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľke starobný dôchodok v sume

325 € mesačne s účinnosťou od 15. decembra 2010. Podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení

a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

404/2010 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľke zvýšila

starobný dôchodok na sumu 330,90 €   mesačne s účinnosťou od 1. januára 2011. Týmto

rozhodnutím zmenila rozhodnutie z 20. januára 2011 číslo X. 0 v časti odôvodnenia.

Vzhľadom k tomu, že dôchodkové nároky navrhovateľky boli posúdené v súlade s

príslušnými právnymi predpismi, súd napadnuté rozhodnutie odporkyne v spojení so

zmenovým rozhodnutím potvrdil podľa   § 250q ods. 2 OSP.  

Krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP navrhovateľke

nepriznal náhradu trov konania s poukazom na jej neúspešnosť v konaní.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala navrhovateľka odvolanie. Namietala

správnosť výpočtu jej starobného dôchodku a tvrdila, že z rozhodnutia odporkyne nie je

zrejmé, či pri výpočte dôchodku zvýhodnila doby   zamestnania v II. pracovnej kategórii  

v čase od 1971 do 1999. Poukázala tiež na obdobie svojej práceneschopnosti od 5. decembra

2003 do 28.februára 2004 a na obdobie poberania podpory v nezamestnanosti z úradu práce

od 1. marca 2004 do 1.novembra 2004 a od 19. novembra 2004 do 31. júla 2005, ktoré pre

výpočet jej starobného dôchodku neboli zohľadnené.

Odporkyňa žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla,

že navrhovateľka nepredložila súdu žiadne právne významné doklady, preukazujúce nové

skutočnosti, ktoré by mali vplyv na určenie výšky starobného dôchodku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 246c

OSP)   preskúmal   rozsudok súdu prvého stupňa   spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo  

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP upravuje obsahové náležitosti súdneho rozhodnutia.  

Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia je procesným právom účastníka, pretože len dostatočné  

a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia dáva účastníkovi možnosť náležite skutkovo a právne

argumentovať proti tomuto rozhodnutiu voči ktorému chce využiť možnosť podať opravný

prostriedok.

Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva potreba riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, i keď nie je potrebné zdôvodňovať každý argument

účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede

súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu. Dôvody

musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, nestačí len odkaz na

určité časti zákonov.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

poskytuje.

Zo spisov vyplýva, že súd prvého stupňa mal posudzovať zákonnosť rozhodnutia

odporkyne z 20. januára 2011 číslo X. v spojení so zmenovým rozhodnutím z 21. marca 2011

číslo X. 0 o priznaní starobného dôchodku v sume 330,90 €, aj s prihliadnutím na

navrhovateľkine námietky o výške dôchodku.

Krajský súd však pri posudzovaní vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa

dôsledne nerešpektoval zásady, obsahujúce požiadavku na spravodlivý súdny proces.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol obsah napadnutého rozhodnutia odporkyne,

obsah vyjadrenia odporkyne a prednesy účastníkov konania na pojednávaní. Pokiaľ na tom

základe bez bližšieho odôvodnenia a právnej argumentácie v opravnom prostriedku

namietaných skutočností len skonštatoval, že „dôchodkové nároky navrhovateľky boli

posúdené v súlade s príslušnými právnymi predpismi" a poukázal na obsah rozhodnutia

odporkyne, jeho rozsudok nie je v súlade s § 157 ods. 2 OSP, pretože   je nepresvedčivý,

nezrozumiteľný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Nemožno z neho zistiť, akými

úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní o opravnom prostriedku navrhovateľky a samotný jeho

záver, podľa ktorého „dôchodkové nároky navrhovateľky boli posúdené v súlade  

s príslušnými právnymi predpismi" požiadavkám zákona nezodpovedá.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody konštatoval, že napadnutým rozsudkom

súdu prvého stupňa došlo k porušeniu procesného práva navrhovateľky, lebo rozsudok,  

z ktorého nemožno zistiť, akými úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní preskúmavanom

rozhodnutí odporkyne nezabezpečuje navrhovateľke právo na spravodlivý súdny proces,   ak navyše jeho záver o správnosti rozhodnutia odporkyne bol podľa názoru odvolacieho súdu

predčasný, lebo z neho nemožno zistiť, na akom skutkovom základe súd rozhodoval a akými

skutkovými okolnosťami a právnymi predpismi sa pri rozhodovaní riadil.

Odvolací súd preto nedostatky v procesnom postupe súdu prvého stupňa považoval za

natoľko závažné, že rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 OSP  

v spojení s   § 246c ods. 1 OSP a § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova, vysporiada sa so všetkými

námietkami navrhovateľky a vo veci znovu rozhodne s náležitým odôvodnením.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa znovu rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho

konania (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012   JUDr. Elena Závadská, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová