7So/11/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: K. C., bytom Z. XX, R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. decembra 2016, č.k. 23Sd/151/2016-29, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky o d m i e t a.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1.

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom z 12. decembra 2016, č.k. 23Sd/151/2016-29, potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27. januára 2016, ktorým bola podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok z 1. decembra 2015. Odporkyňa dôvodila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Nitra navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisov a po vykonanom dokazovaní preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 3 OSP ako vecne správne potvrdil. Posudok posudkových lekárov sociálneho poistenia považoval za dostatočné, ktoré nevnášajú pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľky o dávku. Posudkový lekár ústredia riadne zdôvodnil posúdenie závažnosti rozhodujúceho zdravotného postihnutia a dostatočne sa vysporiadal aj s novými lekárskymi nálezmi, ktoré predložila navrhovateľka na pojednávaní a tiež aj zdôvodnil jeho postup pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože nemala v konaní úspech.

2.

Proti rozsudku krajského súdu podala dňa 13. februára 2017 navrhovateľka odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť žiadajúc rozsudok krajského súdu a preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušiť. Krajskému súdu vytýkala rýchlosť pojednávania a nedostatočné odôvodnenie rozsudku a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia MUDr. K. U.. S rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok nesúhlasí. Zdravotný stav sa neustále zhoršuje, absolvuje nové vyšetrenia a liečbu, trpí neustálymi bolesťami a má za to, že posúdenie podľa kapitoly XV, oddiel E položka 3 písm. b/ prílohy k zákonu o sociálnom poistení, nie je správne, čím vyslovila nedôveru. Podrobne poukázala na postup odporkyne v konaní o nároku na jej starobný dôchodok. S postupom pri rozhodovaní o výške starobného dôchodku nesúhlasí aj z toho dôvodu, že nebolo rozhodnuté na základe listinného dokladu, ktorý predložila krajskému súdu na pojednávaní dňa 14. januára 2015. Konkrétne sa týka dôkazu z Prahy.

3.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je potrebné odmietnuť.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Z obsahu súdneho spisu, najmä z priloženej doručenky vyplýva, že rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku zo dňa 12. decembra 2016, č.k. 23Sd/151/2016-2, bol navrhovateľke doručený do vlastných rúk dňa 26. januára 2017. Túto skutočnosť navrhovateľka potvrdila na príslušnej doručenke preukazujúcej prevzatie uvedeného rozsudku.

Nasledujúcim dňom 27. januára 2017 (piatok) začala navrhovateľke v zmysle § 57 ods. 1 OSP plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania a skončila 10. februára 2017, t.j. piatok - bežný pracovný deň a zároveň posledný deň na podanie odvolania. Odvolanie proti predmetnému rozsudku bolo navrhovateľkou osobne podané na podateľni krajského súdu až dňa 13. februára 2017 (pondelok), teda oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Vzhľadom na uvedené dôvody, najvyšší súd postupom podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ a § 204 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP, odvolanie navrhovateľky bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi navrhovateľkou v odvolaní uvedenými, ako oneskorené odmietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a § 492 ods. 2 SSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 3 veta tretia zák. č. 7572004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.