7So/107/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci navrhovateľky Ing. M. F., nar. XX. Z. XXXX, bytom V. L.. XXX, XXX XX F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. júna 2012, č. k. 23Sd/307/2011-34, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. júna 2012, č. k. 23Sd/307/2011-34, p o t v r d z u j e.

Účastníčky nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 11. júna 2012, č. k. 23Sd/307/2011-34, potvrdil rozhodnutie zo 16. septembra 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky z 5. septembra 2011 o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nesplnila zdravotnú podmienku pre vznik nároku na uvedenú dávku, lebo podľa záverov posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Nitre z 5. septembra 2011 a aj podľa záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Nitre z 5. marca 2012 navrhovateľka nie je invalidná, lebo jej zdravotné postihnutie nemá za následok viac ako 40 %, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale miera poklesu takejto schopnosti je len 35 %.

V odôvodnení uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Nitre 5. septembra 2011 a 16. novembra 2011, ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre 7. decembra 2011 po doplnení 5. marca 2012 a 3. mája 2012. Závery uvedených posudkov boli zhodné a boli doložené zdravotnou dokumentáciou, ako aj výsledkami vlastného vyšetrenia navrhovateľky. Zhodli sa v závere, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je stav po operácii bedrovej chrbtice prechondrózu L5-S1 s pretrvávajúcim pseudoradikulárnym syndrómom S1 vľavo, pri miere poklesu zárobkovej schopnosti 35 % podľa kap. XV, odd. E, pol. 4b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. V posudkoch je uvedené, že navrhovateľka bola operovaná v júni 2011 pre poškodenie medzistavcovej platničky L5-S1 a bola vykonaná náhrada implantátu, ktorého postavenie je dobré, boli vyhodnotené aj novo doložené lekárske správy z vyšetrení navrhovateľky doplnkami z 5. marca 2012 a z 3. mája 2012 so zhodným záverom, ako v predošlých posudkoch. Dokumentované boli bolesti v krížoch po operácii bedrovej chrbtice s občasnou iritáciou koreňa S1 vľavo. Klinický nález bol prakticky negatívny. Ani zhodnotenie ďalšieho nálezu z 10. apríla 2012 z Vojenskej nemocnice v Ružomberku nedokladovalo zhoršenie jej zdravotného stavu, preto krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a napadnuté rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude jednoznačne posúdený a zhodnotený jej zdravotný stav so zohľadnením všetkých vykonaných dôkazov. Namietala, že jej problém spočíva vo vyžarovaní bolesti do oblastí, ktoré sami osebe nie sú poškodené. Na základe zhoršenia zdravotného stavu predložila v konaní nové lekárske správy, lebo došlo k recidíve radikulárneho dráždenia, a to neurochirurgický nález zo 14. marca 2012, neurologický nález z 22. februára 2012 a neurochirurgický nález z 27. marca 2012. Tvrdila, že posudkový lekár bez dostatočného odôvodnenia trval na svojich záveroch, že navrhovateľke bol zistený len ľahký radikulárny syndróm L5-S1 vľavo, hoci nové lekárske nálezy svedčia o prítomnosti radikulárneho dráždenia, pričom nezdôvodnil, na základe čoho zistil, že ide len o ľahkú formu a nevysvetlil rozpor medzi svojím pôvodným odborným posudkom zo 7. decembra 2011 a doplnkom tohto posudku z 3. mája 2012. Žiadala, aby posudok o jej zdravotnom stave vypracoval iný posudkový lekár, lebo jej pracovná činnosť bola nesprávne vyhodnotená. Zdôraznila, že pracuje ako zootechnička v teréne, s vyššími nárokmi na fyzickú zdatnosť. Ak aj vykonávala sčasti administratívnu prácu, šlo len o dva dni v týždni, zvyšok trávila v teréne fyzickou prácou. Uviedla, že ani výkon administratívnej činnosti by pre ňu za súčasného zdravotného stavu nebol možný, nakoľko nevydrží dlhšie v jednej polohe (t.j. ani dlhšie sedieť). Nesúhlasila so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia vzhľadom na to, že má vysokoškolské vzdelanie. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.

Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.

Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky posúdil MUDr. X. F., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - pobočky so sídlom v Nitre 5. septembra 2011 a po podaní opravného prostriedku MUDr. D. U. posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - pobočky so sídlom v Nitre 16. novembra 2011. Zhodli sa v tom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s postihnutím statodynamiky chrbtice a určili mieru poklesu zárobkovej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky pretoto postihnutie 35 % podľa kap. XV., oddielu E, pol. 4b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Po predložení veci súdu prvého stupňa skúmal 7. decembra 2011 zdravotný stav navrhovateľky MUDr. F. I., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Nitre a po vlastnom odbornom vyšetrení navrhovateľky aj po zohľadnení obsahu prepúšťacej správy z jej hospitalizácie na neurologickom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku v čase od 7. júna 2011 do 13. júna 2011 (kde bola 8. júna 2011 navrhovateľke vykonaná operácia bedrovej chrbtice - artroplastika L5-S1 implantátom) a po oboznámení sa s obsahom jej neurologického vyšetrenia z 30. novembra 2011 a neurochirurgického vyšetrenia zo 6. decembra 2011 určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky stav po operácii bedrovej chrbtice pre chondrózu L5-S1 s pretrvávajúcim pseudoradikulárnym syndrómom S1 vľavo a stanovil jej 35 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, pol. 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Túto percentuálnu mieru poklesu nenavýšil pre žiadne iné ochorenie. Uviedol, že od operácie v júni 2011 pretrváva bolestivosť bedrovej chrbtice s iritáciou do ľavej nohy, avšak bez radikulopathie, bez poruchy motoriky a trofiky dolných končatín.

Navrhovateľka Krajskému súdu v Nitre predložila 6. februára 2012 lekárske správy, ktoré vyhodnotil posudkový lekár MUDr. F. I. v doplnku posudku v lekárskej správe z 5. marca 2012. Po zohľadnení neurologického vyšetrenia navrhovateľky zo 7. decembra 2012 uviedol, že radikulopathia S1 vľavo ním nebola dostatočne preukázaná, lebo navrhovateľka nemá prítomné žiadne patologické reflexy, poruchu trofiky ani motoriky. K záverom z EMG vyšetrenia navrhovateľky z 9. januára 2012 uviedol, že popísalo chronické axonálne postihnutie nervov dolných končatín v koreňovej distribúcii S1 vľavo v rámci radikulopathie. Neurochirurg 20. januára 2012 konštatoval stav po artroplastike L5-S1 vľavo. Uvedené nálezy podľa jeho odborného stanoviska dokumentujú bolesti v krížoch po operácii bedrovej chrbtice s občasnou iritáciou koreňa S1 vľavo. Uviedol, že klinický nález je prakticky negatívny. Naďalej považoval mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % za správnu. V lekárskej správe z 3. mája 2012 MUDr. F. I. zhodnotil ďalšie lekárske vyšetrenia predložené navrhovateľkou na pojednávaní krajského súdu 16. apríla 2012, a to : neurologický nález z 22. februára 2012, ohľadne ktorého uviedol, že je prakticky rovnaký ako zo 7. decembra 2011 a tiež zo 14. marca 2012 a 27. marca 2012. Potvrdil stav po artroplastike L5-S1 a iritačný syndróm v dermatóme L5-S1 vľavo. Neurologický nález z 10. apríla 2012 pracoviska Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku hodnotil ako popis známych skutočností, ktoré nedokladujú zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, ale poukazujú na pretrvávajúci ľahký radikulárny syndróm L5-S1, bez poruchy trofiky svalov, paréz a sfinkterových porúch.

Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % oproti zdravej fyzickej osobe je nepostačujúca pre priznanie nároku na invalidný dôchodok.

Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by záver o jej invalidite spochybnili alebo vyvrátili. Už vyhodnotené lekárske správy poslala navrhovateľka aj odvolaciemu súdu 6. marca 2013. Odvolaciemu súdu z uvedenej predloženej zdravotnej dokumentácie z najnovšieho obdobia navrhovateľkou v odvolacom konaní nevyplýva iný, ako už prijatý záver. Navyše zdravotný stav z hľadiska podmienok invalidity, môže posudkový orgán skúmať až po ukončení liečby, príp. absolvovaní operácie a potrebného času na stabilizáciu zdravotného stavu.

Odvolací súd preto nezistil dôvod na doplnenie dokazovania, závery krajského súdu považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.

Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať invalidný dôchodok a o preskúmanie miery poklesu schopnostialebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke nepriznal právo na ich náhradu, lebo v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá na ich náhradu nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok