Najvyšší súd

7So/107/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E., nar. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný

dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1.

júna 2010, č. k.   20Sd/276/2009-52 a č.k. 20Sd/63/2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 1. júna 2010, č. k. 20Sd/276/2009-52 a č.k. 20Sd/63/2010   z r u š u j e   a vec mu vracia

na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom z 1. júna 2010, č. k.  

20Sd/276/2009-52 a č.k. 20Sd/63/2010, prvou vetou výroku konanie vo veci rozhodnutia

z 10. novembra 2009 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný

dôchodok ku dňu 31. augustu 2006, zastavil. Ďalším výrokom rozhodnutie z 10. marca 2010

číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku

ku dňu 1. januára 2005, potvrdil. Navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania.

  V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že konanie vo veci rozhodnutia

z 10. novembra 2009 číslo X. zastavil z dôvodu, že odporkyňa v rámci autoremedúry

rozhodnutím z 10. marca 2010 zrušila napadnuté rozhodnutie z 10. novembra 2009 z dôvodu,

že bolo nesprávne vydané.

  Rozhodnutie z 10. marca 2010   číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť

navrhovateľky o starobný dôchodok k 1. januáru 2005, krajský súd potvrdil z dôvodu, že

podľa evidenčného listu k 1. januáru 2005 navrhovateľka získala 7 399 dní, t. j. 20 rokov a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku doby zamestnania najmenej

25 rokov podľa § 21 ods. 2 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len

„zákona o sociálnom zabezpečení“) na nárok na starobný dôchodok. Mal v konaní

preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou výsluhového dôchodku za obdobie služby

v ZVJS od 1. júna 1972 do 31. mája 1993, z   ktorého dôvodu nemohlo byť toto obdobie

započítané do doby dôchodkového poistenia v zmysle § 60 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z

o sociálnom poistení (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“). Konštatoval, že je predsa

logické, že jedna doba dôchodkového poistenia nemôže byť započítaná dvakrát, raz pre

potreby získania výsluhového dôchodku a druhýkrát pre potreby získania starobného

dôchodku.  

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu zrušiť, alternatívne zmeniť a rozhodnutie odporkyne z 10. marca 2010

číslo X. Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušiť. Odvolala sa aj proti výroku o trovách

konania. Uviedla v odvolaní, že je evidentné, že ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o sociálnom

zabezpečení a ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje rozdielne

dôchodkový vek poistenca. Už v čase splnenia podmienky dôchodkového veku 25. januára

2003 mala odpracovaných v občianskom zamestnaní 18. rokov a 122 dni a ku dňu 1. januára

2005, odkedy žiada priznať starobný dôchodok, 20 rokov a 99 dní. V tom čase stačilo pre

priznanie starobného dôchodku mať odpracovaných 10 rokov, ktorú podmienku tiež mala

splnenú. Aplikáciou § 273 zákona o sociálnom poistení bola nútená splniť podmienku nároku

na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 vek 62 rokov a pre splnenie podmienky

odpracovaných rokov bolo vyžadovaných 25 rokov podľa zákona o sociálnom zabezpečení.

S touto otázkou sa súd doteraz nezaoberal a ani jej ju nevysvetlil. Takýto postup ju značne

diskriminuje oproti ostatným poberateľom starobných dôchodkov. Vytkla súdu,   že

nepostupoval tak, aby jej poskytol spravodlivú ochranu jej práv.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu ako správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a 250s OSP)

preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

je ho potrebné ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia rozhoduje o zákonnom

nároku na dávku dôchodkového poistenia na základe skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1

v spojení s § 246c OSP). Ak v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku

orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie rozhodnutie, týkajúce sa nároku na niektorú

z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je

zrejmé, že sa stalo už len samo predmetom konania a nahradilo v plnom rozsahu predtým

vydané rozhodnutie. O takomto novom vydanom rozhodnutí treba rozhodnúť popri predošlom

a pokiaľ ho zmeňuje, v spojení s ním, lebo sa týka takisto nároku vyplývajúceho  

zo spoločného základu a ohľadne ktorého bol podaný opravný prostriedok. Obdobne treba

postupovať aj v prípade, keď odporkyňa v priebehu konania o nároku na niektorú z dávok

vydá viacero rozhodnutí.

Súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia o zákonnom nároku na dávku

dôchodkového poistenia, je dvojstupňové.  

Dôvodom tohto zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu je, že odporkyňa vydala

rozhodnutie dňom 12. marca 2010 (ktorým je priznaný nárok navrhovateľke od 25. januára

2010) a ďalšie rozhodnutie zo dňa   7. septembra 2010   (ktorým je zvýšený starobný

dôchodok od 25. januára 2010),   obidve pod číslom X., nachádzajúce sa v dávkovom spise

odporkyne a ktoré krajský súd preskúmava v konaniach pod č. k.  

20Sd/121/2010 a č.k. 20Sd/156/2010.

Vzhľadom na skutočnosť, že nové rozhodnutia boli vydané odporkyňou v rámci

jedného konania, v ktorom sa navrhovateľka domáha priznania starobného dôchodku,

odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súvisiace s preskúmavaným rozhodnutím

odporkyne z 10. marca 2010 je potrebné preskúmať a vyporiadať sa so všetkými

okolnosťami, významnými pre posúdenie ich vecnej stránky vo vzájomných súvislostiach

v rámci jedného konania, za ktorým účelom je potrebné spojiť návrhy na preskúmanie

jednotlivých rozhodnutí do jedného spoločného konania.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že keď sú odporkyňou vydané v jeden deň viaceré

rozhodnutia, ako napr. v danej veci dňa 10. marca 2010 (č.l. 23 a 24-25 súdneho spisu), bolo

by vhodné, aby ich odporkyňa presnejšie označila, ako napr.: 1, 2... alebo I., II...

Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu predmetného konania odporkyňa znova

o dávke rozhodla, jej rozhodnutia sa stali predmetom konania, pričom v záujme rešpektovania

práva navrhovateľky na dvojstupňové súdne konanie, odvolací súd musel napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 3 OSP a vec vrátiť krajskému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom je povinnosťou krajského súdu postupovať

v naznačenom smere a preskúmať i uvedené ďalšie, v priebehu tohto konania vydané

rozhodnutia odporkyne a vyporiadať sa všetkými okolnosťami právne a skutkovo

významnými pre posúdenie ich vecnej stránky.

V novom rozhodnutí krajský súd zároveň rozhodne o náhrade trov celého konania  

(§ 224 ods. 3 v spojení s § 250k OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011   JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová