Najvyšší súd

7So/103/2010

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci

navrhovateľky K. B., bytom O., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29.

augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre z 30. júna 2010, č. k. 23Sd/84/2010-25, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2010, č.k. 23Sd/84/2010-25, p o t v r d z u j e.  

  Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 30. júna 2010, č.k. 23Sd/84/2010-25, potvrdil rozhodnutie z 2. septembra 2009 číslo X. ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť navrhovateľky z 3. augusta 2009 o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nesplnila zdravotnú podmienku pre vznik nároku na uvedenú dávku, lebo podľa záverov posudku príslušnej posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom v Topoľčanoch z 21. augusta 2009 navrhovateľka   nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože jej zdravotné postihnutie nemá za následok pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu u navrhovateľky je len 40 %.

  Takto rozhodol   krajský súd po vyhodnotení Lekárskej správy posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave z 22. februára 2010 a   jej doplnenia z 10. júna 2010 vzhľadom k novému lekárskemu nálezu zo dňa 11. mája 2010, ktorý navrhovateľka predložila na pojednávaní Krajského súdu v Nitre dňa 19. mája 2010. Posudzujúca posudková lekárka pri oboch posúdeniach dospela k zhodnému záveru, že u navrhovateľky ide o choroby tráviacej sústavy - Crohnovu chorobu (regionálnu enteritídu), ktorú uznala za rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri ktorom je maximálna celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % podľa kap. X. odd. C, pol. 2. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Konštatoval, že pri určenej 40 % -nej miere poklesu zárobkovej činnosti navrhovateľka tak nesplnila jednu z podmienok priznania invalidného dôchodku, z ktorého dôvodu jej odporkyňa správne žiadosť o invalidný dôchodok zamietla.

Proti tomuto rozsudku, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie 60 % invalidity, podala odvolanie navrhovateľka. Prejavila s ním nespokojnosť a žiadala rozsudok súdu

prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom žiada opätovne prehodnotiť stupeň jej invalidity vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav. Uviedla, že vopred písomne zdokladovala zdravotné ťažkosti, ktoré súd považuje za relevantné, no v rozhodnutí ich napriek tomu spomína ako nezdokladované.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 250l OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.  

Podľa § 71 ods. 1 zákona   o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a   vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.

Z obsahu súdneho aj administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky na základe jej žiadosti zo dňa 3. augusta 2009 posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – pobočky so sídlom v Topoľčanoch dňa 21. augusta 2009, ktorým miera poklesu zárobkovej činnosti bola určená na 40 %. Na podklade tohto posudku odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie z 2. septembra 2009 číslo X. ktorým jej žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá. V dôsledku prejavenej nespokojnosti navrhovateľky s uvedeným rozhodnutím odporkyne návrhom z 22. septembra 2009 bol zdravotný stav navrhovateľky znova posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom v Topoľčanoch dňa 3. novembra 2009 so zhodným záverom, že nie je invalidná, lebo miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 40 %.  

  Pred predložením veci súdu prvého stupňa skúmala zdravotný stav navrhovateľky posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave MUDr. M. na zasadnutí dňa 22. februára 2010, kedy po vlastnom odbornom vyšetrení navrhovateľky a po zohľadnení výsledkov doloženého chirurgického vyšetrenia, opakovaného gastroenterologického vyšetrenia, dospela k zhodnému záveru s predošlými posudkami v tom,

že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú choroby tráviacej sústavy, a to Crohnova choroba (regionálna enteritída), ktoré podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení kap. X, odd. C, pol. 2, písm. c/ zodpovedá 40 % -ám poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

  Navrhovateľka na pojednávaní pred krajským súdom dňa 19. mája 2010 trvala na podanom návrhu. Predložila nový lekársky gastroenterologický nález zo dňa 11. mája 2010   a   krajský súd vrátil vec posudkovej lekárke sociálneho posúdenia Sociálnej poisťovne, ústrediu v Bratislave na opravu posudkového záveru a znovu posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, čo aj bolo vykonané Lekárskou správou posudkovej lekárky sociálneho poistenia MUDr. M. zo dňa 10. júna 2010, v ktorej opätovne menovaná posudková lekárka stanovila 40 % mieru poklesu zárobkovej schopnosti navrhovateľky, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – choroby tráviacej sústavy   podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, jeho kap. X., odd. C, pol. 2. písm. b).

  Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti   navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 40 % oproti zdravej fyzickej osobe je nepostačujúca pre priznanie nároku na invalidný dôchodok.

  Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ani nepredložila také lekárske nálezy, ktoré by prijatý záver o jej invalidite spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ v odvolaní uviedla, že „Vopred písomne zdokladovala zdravotné ťažkosti, ktoré súd považuje za relevantné, no v rozhodnutí ich napriek tomu spomína ako nezdokladované“, je potrebné uviesť, že krajský súd sa viac vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia s celkovým posudkom – Lekárskou správou posudkovej lekárky sociálneho poistenia   Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave z   22. februára 2010, ako s doplnením tohto posudku, Lekárskou správou z 10. júna 2010, pričom v doplnení je hneď v prvej vete uvedené, že v   Lekárskej správe z 22. februára 2010 došlo omylom k preklepu pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a že naďalej posudková lekárka trvá na tom, že Crohnova choroba podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %

podľa kap. X., odd. C., pol. 2, písm. b) prílohy zákona. Posudková lekárka posudkový záver zdôvodňovala tým, že zdravotný stav navrhovateľky od mája 2009 nevyžadoval mechanické

rozširovanie čreva, krvný obraz je v norme a nejde o ťažkú malnutríciu, pričom navrhovateľka je primeranej výživy.

Ani navrhovateľkou doložené gastroenterologické vyšetrenie z 11. mája 2010 nedokladuje floridné štádium ochorenia s komplikáciami, ako je tvorba vredov a polypov, fistula alebo perforácia čreva a nie je prítomná ťažká animalnutrícia, v dôsledku čoho by zdravotný stav navrhovateľky podmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly X, oddielu C, položky 2C.  

  Pretože odvolací súd nenašiel dôvod na doplnenie dokazovania, závery krajského súdu považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním.

  Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  

  Odvolací súd preto z   uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.

  O trovách odvolacieho konania   rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke nepriznal právo na ich náhradu, pretože   v odvolacom konaní nebola úspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011   JUDr. Ida Hanzelová, v.r.,

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová