ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľky: K. I., bytom M., L. XX, zastúpená: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd 209/2015- 116 zo dňa 25. marca 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sd 209/2015- 116 zo dňa 25. marca 2019 v časti týkajúcej sa veci samej p o t v d r z u j e.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd 209/2015- 116 zo dňa 25. marca 2019 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Konanie pred krajským súdom
I.
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd alebo súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom č. k. 19Sd 209/2015- 116 zo dňa 25. marca 2019 potvrdil rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X I. a II. zo dňa 08.06.2016 podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP ). Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. 2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho spisu mal preukázaný nasledovný skutkový stav. Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.09.2015, bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára SP, pobočky Levice nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 08.06.2016 odporkyňa zrušila rozhodnutie zo dňa 22.09.2015 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku a rozhodnutím II. z 08.06.2016 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 20.04.2016 v sume 132,30 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol navrhovateľke určený podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kal. roky, pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kal. roky 1984-2015. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kal. roky pred 01.01.1984 a ani kal. roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného SP, alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č.100/1988 Zb. v kal. roku 1984 - 313 dní, 1985 - 327 dní, 1987 - 183 dní, 1988 - 276 dní, 1989 - 44 dní, 1991 - 159 dní, 1992 - 96 dní, 1993 - 192 dní, 1996 - 275 dní, 1997
- 274 dní, 1998 - 243 dní, 1999 - 11 dní, 2000 - 8 dní, 2001 - 10 dní, 2002 - 126 dní, 2003 - 151 dní. Za tieto jej patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol stanovený hodnotou 11,2582. V rozhodujúcom období úhrnom získala 8240 dní dôchodkového poistenia, to znamená 22,5754 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod bol určený 0,4987. Podľa § 63 ods. 4 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v r. 2016 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,5990. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, t. j. 20.04.2016 navrhovateľka získala 12379 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľka dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa 31.03.2022. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka získala 2171 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 14550 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 39,8631 rokov obdobia dôchodkového poistenia pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2016 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 v roku 2015, ktorá je 10,6865 eur, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy štvrťrok kalendárneho roka 2015, t.j. 861,- eur a priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, t.j. 837,- eur a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. q/ tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 20.04.2016 je 10,9930 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 - 10,6865 eur a indexu 1,02867383 zaokrúhlená na štyri desatinné miesta. Suma invalidného dôchodku bola určená 131,30 eur mesačne, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5990 x 39,8631 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 x 50 % = 131,30 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 1 euro mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú § 1 písm. g/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z.), na 132,30 eur mesačne. Navrhovateľke nebolo hodnotené do obdobia dôchodkového poistenia doba v evidencii nezamestnaných, pretože jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a po 31.12.2000 sa táto doba nepovažuje za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. Taktiež jej nebolahodnotená doba evidencie nezamestnaných občanov od 01.01. 2004 do 24. 01. 2005, od 02. 09. 2005 do 31. 05. 2006 a od 01. 12. 2012 do 19. 04. 2016, pretože toto obdobie nie je dôchodkovým poistením podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. 3. Krajský súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a konania im predchádzajúceho preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 71 ods.1 až 10, postupom podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľky. 4. Krajský súd konštatoval, že nezistil nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav navrhovateľky je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala listinnými dôkazmi, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity, pred dátumom 20.04.2016, tak, ako to určil posudkový lekár SP, ústredia. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že zmenové rozhodnutia I. a II. odporkyne zo dňa 08. 06. 2016 sú vecne správne, a preto ich podľa § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil rozsudkom 19Sd/209/2015 - 46 zo dňa 11. júla 2016.
5. Na základe odvolania navrhovateľky proti tomuto rozsudku krajského súdu, ktorým najmä namietala nesprávne posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktorý neprihliadol na predložené lekárske nálezy a nesprávne vyhodnotil zhoršenie jej zdravotného stavu, nesúhlasiac s dátumom vzniku invalidity, Najvyšší súd SR uznesením č. 7So/75/2016-75 zo dňa 28.02.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 19Sd/209/2015-46 zo dňa 11.07.2016 a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. Po vrátení veci krajský súd nariadil pojednávanie dňa 19.11.2018, kedy právna zástupkyňa navrhovateľky predložila súdu doplnok k lekárskemu posudku G.. E., zo dňa 31.10.2018, ktorý súd predložil posudkovej lekárke ústredia so sídlom v Banskej Bystrici dňa 21.11.2018 s tým, aby k tomuto doplnku zaujala stanovisko, najmä čo sa týka konkrétnych odborných lekárskych správ z reumatologického vyšetrenia, z ktorého je možné určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapt. XV., odd. E, položka 3 písm. b/, resp. posúdiť podľa písm. c/ z percentuálneho rozpätia 40-50 % a od ktorého dátumu. Je potrebné aj náležite zdôvodniť dátum vzniku invalidity navrhovateľky od 20.04.2016, keďže táto žiadala uznať invaliditu od 25.08.2015. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Banskej Bystrici dňa 18.12.2018 opätovne posúdila zdravotný stav navrhovateľky, opätovne posúdila lekárske nálezy, najmä neurologické vyšetrenia z 01.07.2015, z 24.11.2015 z 18.01.2016, z 01.04.2016, z 23.10.2018, MR vyšetrenie chrbtice z 02.07.2013, ako aj odborný posudok vypracovaný G.. E. zo dňa 20.04.2016, ako aj doplnok lekárskeho posudku zo dňa 31.10.2018, ortopedické vyšetrenie zo dňa 06.07.2015, rehabilitačné vyšetrenie z 27.10.2015 a 12.01.2016. Posudková lekárka uviedla, že navrhovateľka trpí dorzalgiami, chronickým cervikokraniálnym a cervikobrachiálnym syndrómom, chronickým lumboischialdickým syndrómom, osteopéniou, artróza - koxartróza II. stupňa obojstranne, artróza - gonartróza I. stupňa obojstranne, stav po operácii karpálnych kanálov obojstranne s reziduálnym útlakom stredového nervu obojstranne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila choroby podporného a pohybového aparátu, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím chrbtice s často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu podľa kapt. XV., odd. E, položka 3, písm. c/. Vo svojom posudkovom závere posudková lekárka uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky posudzuje opakovane z dôvodu nesúhlasu s určeným dátumom vzniku invalidity.
7. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú podľa zákona č. 461/2003 Z.z. smierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % od 20.04.2016 pre ochorenie chrbtice pri dokumentovaných degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách s prejavmi koreňového dráždenia v zmysle radikulopathie C6 vpravo, C7 vľavo a L5 obojstranne. Súdna znalkyňa - neurológ vo svojom objektívnom vyšetrení popísala slabosť svalstva horných končatín, tŕpnutie horných končatín, čo svedčí pre koreňové dráždenie pri vysunutej medzistavcovej platničke C5-6 pri cervikokraniálnom a cervikobrachiálnom syndróme. Poruchu funkcie driekovej chrbtice hodnotí ako ťažko obmedzenú s príznakmi koreňového dráždenia L5 obojstranne. Pri dátume vzniku invalidity posudková lekárka rešpektovala nález znalkyne, ako aj predložené EMG vyšetrenie periférnych nervov horných aj dolných končatín. Skorší dátum vzniku invalidity neurčila vzhľadom k tomu, že predloženými odbornými lekárskymi nálezmi nebola preukázaná ťažká porucha funkcie chrbtice a ani prejavy koreňového dráždenia. A ako dôkaz uviedla neurologické vyšetrenie z 01.07.2015, v ktorom sa uvádza: „Krk - šija neoponuje, kinetika krčnej chrbtice s obmedzením od strednej polohy pri inklinácii a lateroflexii, distonické svalstvo trapézov obojstranné, horné končatiny - reflexy symetrické, svalová sila hybnosť a citlivosť v norme, taxia správna, dolné končatiny - pyramídové javy neprítomné, RŠO symetrické, svalová sila citlivosť a hybnosť v norme, v hrudnej a driekovej oblasti, svalová distónia, chôdza samostatná s alternáciou“. V objektívnom náleze neurológa nie je popísaná ťažká porucha funkcia chrbtice. Diagnostický záver neurológ urobil skôr na základe morfologického nálezu podľa vyšetrenia chrbtice MR a nie na základe funkčnej poruchy. Taktiež pri vyšetrení fyziatrom 29.10.2015 je chôdza v norme, chrbtica v stoji je v osi, predklon voľný, SI zhyby voľné, reflexy so zmenou kože a podkožia v oblasti L3, L4, L5-S1 s maximom v oblasti L4-5 vľavo, napínací manéver a lasseque je obojstranne negatívny. Taktiež obrátený lasseque je negatívny (podľa tohto vyšetrenia nie je prítomné koreňové dráždenie v driekovej chrbtici). Krčná chrbtica - tuhšie šijové svalstvo, porucha kinetiky s funkčnými blokádami hlavových kĺbov vpravo, C5, C6, C7. Opäť je popísaná len mierna funkčná porucha krčnej chrbtice. Pri kontrolnom vyšetrení neurológom v novembri 2015 je opäť neurológom popísaná len mierna funkčná porucha krčnej a driekovej chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia. Pri uvedenom zdravotnom postihnutí by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola maximálne 30 % podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. O tom, že nešlo o ťažkú funkčnú poruchu krčnej aj driekovej chrbtice svedčí aj to, že si jej stav nevyžadoval intenzívnu infúznu liečbu s hospitalizáciami na neurologickom oddelení, neboli potrebné obstreky pod CT kontrolou (periradikulárna liečba), neabsolvovala liečbu ozónom a ani kúpeľnú liečbu. Určitým spôsobom sa na intenzívnejšom vnímaní bolesti krčnej a driekovej chrbtici podieľa jej psychický stav u premorbídne akcentovanej osobnosti s chronifikovanou anxióznou poruchou, pre ktorú bola v minulosti v liečbe psychiatra (už v r. 1989 počas pobytu vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku na neurologickom oddelení bola vyšetrená aj psychiatrom pre funkčnú nadstavbu. Vtedy psychológ pri vyšetrení zhodnotil osobnosť účastníčky konania ako neurotickú s anxióznymi fóbiami a so sklonom k hysterickým reakciám). Aj pri vyšetrení psychiatrom dňa 11.12.2012 je osobnosť účastníčky konania hodnotená ako premorbídne akcentovaná s chronifikovanou anxióznou poruchou, čo výrazne negatívne ovplyvňuje celkový stav účastníčky konania, najmä prežívanie vertebrogénnych ťažkostí. Vzhľadom k uvedenému zotrváva posudková lekárka na miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre ťažkú funkčnú poruchu statiky a dynamiky krčnej chrbtice a dátum vzniku invalidity od 20.04.2016 nemení. 8. Krajský súd po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že posudkový záver posudkového lekára je vyvodený na základe všetkých odborných lekárskych správ z neurologických vyšetrení, ktoré mal k dispozícii, spolu s odborným posudkom G.. E.Č., ako aj doplnkom. Uviedol, že taktiež posudková lekárka zdôvodnila dátum vzniku invalidity, ktorý nemôže byť skorší tak, ako to požaduje navrhovateľka, pretože predloženými odbornými lekárskymi nálezmi z júla 2015, októbra 2015 nebola preukázaná ťažká porucha funkcie chrbtice ani prejavy koreňového dráždenia, ani kontrolné neurologické vyšetrenie z novembra 2015 nepreukazuje ťažkú poruchu funkcie chrbtice, ale len miernu funkčnú poruchu krčnej a driekovej chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku, súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky, doplnil svoj posudkový záver na základe doplnku lekárskeho posudku G.. E., ktorý si navrhovateľka dala vyhotoviť a svoj posudok náležite zdôvodnil. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia podľa predložených lekárskych nálezov, ako i vlastného vyšetrenia navrhovateľky vyhodnotil, že zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity s mierou poklesu 50 % vporovnaní so zdravou fyzickou osobou a dátum vzniku invalidity ponechal od 20.04.2016, pretože vyšetrenia navrhovateľky pred týmto obdobím neodôvodňovali vznik invalidity.
9. Krajský súd dospel k záveru, že zmenové rozhodnutia I. a II. odporkyne zo dňa 08.06.2016 sú vecne správne, a preto ich podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil. 10. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke trovy konania nepriznal, pretože nemala v konaní úspech.
II.
Odvolanie navrhovateľky proti rozsudku krajského súdu
11. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd 209/2015-116 zo dňa 25. marca 2019 zmenil v celom rozsahu tak, že rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X I. a II. zrušuje a vec mu vracia na nové konanie alebo rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd 209/2015-116 zo dňa 25. marca 2019 zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové prejednanie. Navrhovateľka si súčasne uplatnila náhradu trov konania.
12. Navrhovateľka v dôvodoch odvolania poukazom na skutkové zistenia namietala, že skutkové závery krajského súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery prvostupňového súdu sú bez opory v právnych predpisoch. Navrhovateľka predovšetkým namietala, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné a súd prvého stupňa nerešpektoval záväzný právny názor súdu vyššej inštancie, čo zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.
12.1. Navrhovateľka tvrdila, že predmetom prvostupňového súdneho konania bolo najprv preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.09.2015 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Správnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne spochybňovali tak lekárske správy ošetrujúcich lekárov navrhovateľky, ako i odborný lekársky posudok vypracovaný G.. Q. E., súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, neurológia a pediatria, ktorý si navrhovateľka dala vypracovať na vlastné náklady počas prebiehajúceho súdneho konania. Súdna znalkyňa v uvedenom posudku uviedla, že pacientka aj napriek opakovanej lekárskej starostlivosti má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav chrbtice a podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % s možnosťou percentuálneho navýšenia o 10 %. Po predložení uvedeného odborného lekárskeho posudku súd vrátil spis posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne na opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky. Posudkový lekár určil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % od 20.4.2016, t. j. odo dňa vyhotovenia odborného lekárskeho posudku. Následne Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X I. zo dňa 08.06.2006 zrušila svoje pôvodné rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.09.2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a súčasne vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľky, keďže rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X II. zo dňa 08.06.2016 rozhodla o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke v sume 132,30 eur mesačne odo dňa 20.04.2016. Navrhovateľka dôvodila, že od tohto momentu bol predmetom prvostupňového konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov odporkyne, ktorým bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok, nakoľko navrhovateľka síce súhlasila s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 50 %, avšak nesúhlasila s určením dátumu vzniku invalidity odo dňa 20.04.2016.
12.2. Navrhovateľka ďalej poukazom na skutkové zistenia vo vzťahu k rozsudku krajského súdu č. k. 19Sd/209/2015 - 46 zo dňa 11.07.2016, jej odvolania proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa a k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So 75/2016 - 75 zo dňa 28.02.2018 uviedla, že v zmysleuvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu si dala vypracovať G.. Q. E. doplnok k lekárskemu posudku zo dňa 31.10.2018, z ktorého vyplynul záver, že nepriaznivý zdravotný stav u navrhovateľky bol pozorovaný už od roku 1989, avšak v marci 2015 boli splnené podmienky pre invalidizáciu pacientky, nakoľko bola zvažovaná operácia poškodenej platničky v hrudnej chrbtici. Navrhovateľka mala za to, že z uvedeného doplnku k posudku je možné z posudkového hľadiska určiť viac ako 30 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (konkrétne podľa posudku 50 % s možnosťou navýšenia o 10 %) a od dátumu marca 2015.
12.3. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom posudkového lekára Sociálnej poisťovni, ktorý po oboznámení sa s doplnkom k lekárskemu posudku G.. E. zo dňa 31.10.2018, konštatoval, že zotrváva na miere poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre ťažkú funkčnú poruchu statiky a dynamiky krčnej chrbtice a dátum vzniku invalidity od 20.04.2016 nemení. Navrhovateľka nesúhlasila ani s argumentáciou krajského súdu, keď bez akéhokoľvek prihliadnutia na doplnok k lekárskemu posudku G.. E. zo dňa 31.10.2018 uviedol, že nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené, ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku, súd nezistil. Navrhovateľka tvrdila, že posudkový lekár podľa krajského súdu rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky, čo však nie je pravdivé, nakoľko samotný posudkový lekár skonštatoval, že účasť navrhovateľky na ústnom pojednávaní nie je potrebná, keďže predložené dôkazné prostriedky sú postačujúce pre opätovné objektívne a hlavne komplexné zhodnotenie zdravotného stavu účastníčky konania.
12.4. Navrhovateľka zdôraznila, že krajský súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval záväzný právny názor najvyššieho súdu vysloveným v rozhodnutí zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 7So/75/2016. Dôvodila, že v intenciách názoru najvyššieho súdu zabezpečila a riadne doložila do súdneho spisu doplnenie odborného posudku G.. Q. E., z ktorého bolo preukázateľne zistené, na základe ktorých konkrétnych odborných lekárskych správ z neurologických vyšetrení je možné z posudkového hľadiska určiť viac ako 30 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a od ktorého dátumu, t.j. od marca 2015. Poukazom na judikatúru najvyššieho súdu navrhovateľka zdôraznila, že nerešpektovanie záväzného právneho názoru je nutné považovať za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 2/2014).
12.5 Navrhovateľka ďalej uviedla, že dátum vzniku invalidity Sociálna poisťovňa určila opätovne dňom 20.04.2016, t.j. odo dňa vyhotovenia odborného lekárskeho posudku samotnou navrhovateľkou. Zdôraznila, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia viackrát a opakovane vyhodnotili nesprávne navrhovateľkin zdravotný stav. O objektívnosti odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových lekárov mal prvostupňový súd pochybovať, nakoľko tak zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, ktorú mala Sociálna poisťovňa po celý čas k dispozícii, ako i prípadných vlastných neurologických vyšetrení vykonaných posudkovými lekármi, bolo možné zistiť dlhodobo nepriaznivý stav navrhovateľky už v čase podania návrhu na priznanie invalidného dôchodku. Navrhovateľka tiež zdôraznila, že v prípade, ak by si nedala na vlastné náklady vypracovať odborný lekársky posudok, do dnešného dňa by Sociálna poisťovňa mala za to, že nespĺňa podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Ďalej navrhovateľka tvrdila, že tak zo spisovej dokumentácie, zdravotnej dokumentácie, z odborného lekárskeho posudku, ako i logickej interpretácie je zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav pacientky nenastal dňom 20.04.2016
- dňom vypracovania odborného lekárskeho posudku, ale v tom čase už len boli zdokumentované prejavy jej nepriaznivého zdravotného stavu.
12.6. Záverom k veci samej navrhovateľka zdôraznila, že ak mal krajský súd pochybnosti o záveroch G.. E., resp. mal za to, že jej závery boli posudkovým lekárom spochybnené, mal vykonať jej výsluch, tak ako to navrhovala navrhovateľka na pojednávaní, na ktorý návrh na doplnenie dôkazov krajský súd neprihliadol a dokazovanie v uvedenom smere nevykonal.
12.7. Navrhovateľka sa nestotožnila s rozhodnutím krajského súdu ani v časti trov konania. Namietala, že krajský súd rozhodol o trovách konania nesprávne, keď jej náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemala úspech. Poukazom na to, že Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X I. zo dňa 08.06.2016 zrušila svoje pôvodné rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.09.2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a súčasne vyhovela opravnému prostriedku, navrhovateľka dôvodila, že z uvedeného konania Sociálnej poisťovne jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka mala minimálne v časti úspech v konaní a teda nárok na náhradu trov konania, ako i právneho zastúpenia.
III. Vyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľky
13. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadrila. S dôvodmi, ktorými navrhovateľka v odvolaní namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nesúhlasila. Navrhovala, aby odvolací súd podľa § 219 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
14. V dôvodoch vyjadrenia odporkyňa uviedla, že navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Mala za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, z hľadiska skutkového sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Trvala na tom, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity od skoršieho dátumu, keďže dátum vzniku invalidity stanovili posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne od 20. apríla 2016, kedy bolo potvrdené rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, ktoré malo u navrhovateľky následok vznik invalidity. Poukázala na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky v rámci odvolacieho konania zohľadnil odborný posudok vypracovaný G.. E., súdnou znalkyňou, ako aj doplnok a stanovenie dátumu vzniku invalidity vo svojom posudku dôsledne odôvodnil. Odporkyňa považovala závery napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Nitre za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním.
IV. Rozhodnutie najvyššieho súdu
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1,2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a 491 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky vo veci samej nie je dôvodné.
16. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
17. Podľa § 491 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Z.z. (SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadkupredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
18. Podľa § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
19. Predmetom prieskumného konania na odvolacom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd 209/2015-116 zo dňa 25. marca 2019, ktorým krajský súd podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X I. a II. zo dňa 08.06.2016.
20. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
21. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci boli rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X I. a II. zo dňa 08.06.2016, ktorými odporkyňa rozhodovala o invalidnom dôchodku navrhovateľky. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 08.06.2016 odporkyňa zrušila rozhodnutie zo dňa 22.09.2015 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. z 08.06.2016 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 20.04.2016 v sume 132,30 eur mesačne.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací upriamuje pozornosť tiež na to, že v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou (opravným prostriedkom) nie je súdom skutkovým. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
24. Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie súdu o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov (§§ 250 l a nasl. OSP) sapostupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 250 l ods.1,2 OSP). Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1 OSP). Súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu, napadnutého opravným prostriedkom účastníka správneho konania a konania mu predchádzajúceho súd vykoná na základe administratívneho spisu správneho orgánu (§ 250d ods.1 OSP). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie (§ 250q OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci preskúmavacieho súdneho konania súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach krajský súd n ie je viazaný len rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či správny orgán konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu - odporkyne, náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí odporkyne, napadnutých opravným prostriedkom navrhovateľky, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí odporkyne pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, a to, že napadnuté rozhodnutia odporkyne je potrebné považovať za vecne a právne správne.
VI. Právne posúdenie odvolacím súdom
26. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 27. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 28. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 29. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho, a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec, musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účeluzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únii. 30. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutkových okolností posudzovaného prípadu v nadväznosti na právnu úpravu zákona o sociálnom poistení, odvolací súd za zásadnú spornú otázku v preskúmavanej veci považoval, či odporkyňa pre správne určenie dátumu vzniku nároku na invalidný dôchodok navrhovateľky správne zistila a správne vyhodnotila skutkové okolnosti preukazujúce zdravotný stav navrhovateľky podmieňujúci pokles jej pracovnej spôsobilosti, so zameraním zvýšenej pozornosti na dátum vzniku invalidity. 31. Najvyšší súd po vyhodnotení dôvodov navrhovateľkou uplatnených v odvolaní vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odporkyne konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.
32. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
33. Podľa § 71 ods. 1,2,3,4,5,6,7 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
34. Podľa § 153 ods. 1, 3, 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnejpobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
35. Podľa § 156 ods. 1 písm. f/ zákona č. 461/2003 Z.z., zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára.
36. Podľa § 196 ods. 6,7 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
37. Najvyšší súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť fyzických osôb posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 uvedeného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
38. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že odporkyňa čiastočne vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľky podanému proti rozhodnutiu zo dňa 22.09.2015, č. XXX XXX XXXX X o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok, keď rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 08.06.2016 zrušila rozhodnutie zo dňa 22.09.2015 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. z 08.06.2016 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 20.04.2016 v sume 132,30 eur mesačne. Podkladom pre vydanie rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X - I. a II. zo dňa 08.06.2016 boli odborný lekársky posudok vypracovaný G.. Q. E., súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, neurológia a pediatria zo dňa 20.04.2016, ktorý si navrhovateľka dala vypracovať na vlastné náklady počas prebiehajúceho súdneho konania a posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 31.05.2016. Súdna znalkyňa v uvedenom posudku uviedla, že pacientka aj napriek opakovanej lekárskej starostlivosti má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav chrbtice a podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % s možnosťou percentuálneho navýšenia o 10 %; súdna znalkyňa v uvedenom posudku sa k otázke vzniku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky nevyjadrila. Posudkový lekár sociálneho poistenia na žiadosť súdu po predložení uvedeného odborného lekárskeho posudku opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľky, vychádzajúc z novo doloženého lekárskeho nálezu - EMG vyšetrenie z 12.04.2016 a lekárskeho posudku z 20.04.2016, ako aj samotného vyšetrenia navrhovateľky, určil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky na 50 % od 20.04.2016, t. j. odo dňa vyhotovenia odborného lekárskeho posudku. Posudkový lekár v uvedenom posudku súčasne záverom uviedol, žeskorší dátum vzniku invalidity nie je možné stanoviť, nakoľko odbornými lekárskymi nálezmi nebola u navrhovateľky preukázaná ťažká porucha chrbtice, ani koreňové dráždenie v oblasti krčnej a driekovej chrbtice.
39. Krajský súd vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. a II. zo dňa 08.06.2016 potvrdil rozsudkom č. k. 19Sd/209/2015 - 46 zo dňa 11.07.2016. Na základe odvolania navrhovateľky proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu, v ktorom navrhovateľka predovšetkým nesúhlasila s určením dátumu vzniku jej invalidity, Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 7So 75/2016 - 75 zo dňa 28.02.2018 uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil názor, že podklady pre rozhodnutie v danom prípade nezodpovedajú požiadavkám ust. § 71 ods. 4 písm. a), osobitne však písm. b) zákona o sociálnom poistení, pretože neboli vyhodnotené a v rozhodnutí zdôvodnené výsledky komplexných vyšetrení navrhovateľky, či možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie či rekvalifikácie, majúc za to, že napriek tomu, že v súdnom konaní bol dňa 20. apríla 2016 vypracovaný odborný posudok o zdravotnom stave žiadateľky o invalidný dôchodok, ktorý bol podkladom pre určenie stupňa a rozsahu degeneratívnych zmien na chrbtici a medzistavcových platničkách posudzovanej, medzi účastníkmi konania zostala spornou otázka dátumu vzniku nároku na dávku, ktorej skutočnosti prvostupňový súd nevenoval náležitú pozornosť. Súdu prvého stupňa najvyšší súd v ďalšom konaní uložil povinnosť vykonať dôkazy na overenie oprávnenosti uplatneného nároku na invalidný dôchodok od 25. augusta 2015 doplnením odborného posudku G.. Q. E.O.Z., alebo vypracovaním znaleckého posudku touto znalkyňou. Konštatoval, že z takto doplneného dokazovania musí byť preukázateľne zistené, na základe ktorých konkrétnych odborných lekárskych správ z neurologických vyšetrení je možné z posudkového hľadiska určiť viac ako 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z percentuálneho rozpätia 20-35 %) podľa kapitoly XV, oddiel E položka 3 písm. b/, resp. posúdiť podľa písm. c/ (z percentuálneho rozpätia 40 %-50 %) a od ktorého dátumu. Na základe výsledkov z doplneného dokazovania, potrebného na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, a jeho následného vyhodnotenia súd prvého stupňa opätovne rozhodne o opravnom prostriedku navrhovateľky.
40. Navrhovateľka po vrátení veci v intenciách názoru najvyššieho súdu predložila krajskému súdu doplnok k lekárskemu posudku G.. Q.. E. zo dňa 31.10.2018, ktorý si dala sama vypracovať a z ktorého vyplynul záver, že nepriaznivý zdravotný stav u navrhovateľky bol pozorovaný už od roku 1989, avšak v marci 2015 boli splnené podmienky pre invalidizáciu pacientky, nakoľko bola zvažovaná operácia poškodenej platničky v hrudnej chrbtici. Posudkový lekár sociálneho poistenia na žiadosť súdu po predložení doplnku k lekárskemu posudku G.. Q.. E. opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľky, vychádzajúc z lekárskych nálezov, najmä neurologického vyšetrenia z 01.07.2015, z 24.11.2015, z 18.01.2016, z 01.04.2016, z 23.10.2018, MR vyšetrenia chrbtice z 02.07.2013, z odborného posudku G.. Q.. E. zo dňa 20.04.2016 a z doplnku k tomuto lekárskemu posudku zo dňa 31.10.2018, z ortopedického vyšetrenia zo 06.07.2015, rehabilitačného vyšetrenia z 27.10.2015 a 12.01.2016. Posudkový lekár v závere svojho posudku zo dňa 18.12.2018 konštatoval, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil 50 % a dátum vzniku invalidity 20.04.2016 nezmenil. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím chrbtice s často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu podľa kapt. XV., odd. E, položka 3, písm. c/. Posudkový lekár neurčenie skoršieho dátumu vzniku invalidity odôvodnil tým, že predchádzajúcimi odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré zistenia opísal v posudku, nebola preukázaná ťažká porucha funkcie chrbtice a ani prejavy koreňového dráždenia, ako dôkaz poukázal na neurologické vyšetrenie z 1. júla 2015, na vyšetrenie fyziatrom z 27. októbra 2015 a na kontrolné vyšetrenie neurológom z novembra 2015, v posudku uvádzajúc konkrétne výsledky z uvedených lekárskych nálezov. Vo svojom posudkovom závere posudkový lekár uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky posudzuje opakovane z dôvodu nesúhlasu s určeným dátumom vzniku invalidity.
41. Po preskúmaní veci, konkrétne príslušných lekárskych posudkov vyhotovených v prejednávanej veci a tvoriacich podklad pre následné vydanie rozhodnutí a tiež vzhľadom na obsah posudkového spisu, súčasťou ktorého sú lekárske nálezy doložené navrhovateľkou ako účastníkom konania v priebehu dávkového konania, dospel najvyšší súd k záveru, že posudky posudkového lekára vo vyššie uvedenom bode ( 37 ) uvádzané požiadavky na ich obsahovú stránku spĺňajú. V posudkovom spise okrem lekárskych nálezov, zo záverov ktorých vychádzal posudkový lekár sociálneho poistenia, a ktoré zahrnul do svojich lekárskych posudkov, sa nenachádzajú ďalšie lekárske nálezy, ktoré by posudkový lekár nevyhodnocoval v kontexte komplexného preskúmania zdravotného stavu navrhovateľky. Z posudkov vyplýva, ako sa posudkový lekár vysporiadal so zdravotnými postihnutiami navrhovateľky, predovšetkým týkajúcimi sa jej poškodenia chrbtice vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky podmieňujúcej jej invaliditu, vychádzajúc z lekárskych nálezov predložených navrhovateľkou. Ide predovšetkým: 1/ o lekársku správu z neurologického vyšetrenia z 01.07.2015, z ktorej objektívny lekársky nález posudkový lekár citoval a k zisteniam z nej vyplývajúcich posudkový lekár konštatoval, že v objektívnom náleze neurológa nie je popísaná ťažká porucha chrbtice, diagnostický záver neurológ urobil skôr na základe morfologického nálezu podľa vyšetrenia chrbtice magnetickou rezonanciou, a nie na základe funkčnej poruchy; 2/ o lekársku správu z vyšetrenia fyziatrom z 27.10.2015, z ktorej posudkový lekár tiež lekársky nález citoval a k uvedeným zisteniam konštatoval, že opäť je popísaná len mierna funkčná porucha krčnej chrbtice; 3/ o lekársku správu z kontrolného vyšetrenia neurológom z novembra 2015, ku ktorým zisteniam z nej vyplývajúcich posudkový lekár konštatoval, že neurológ opäť popisuje len miernu funkčnú poruchu krčnej a driekovej chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia.
42. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky, že jej zdravotný stav nebol dostatočne posúdený, najmä vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku jej invalidity. V danej súvislosti odvolací súd poukazom na to, že len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj vo vzťahu určenia vzniku závažnej poruchy zdravia odôvodňujúcej počiatok invalidity, konštatuje, že posudok posudkového lekára posudkového poistenia z 18. decembra 2018 tieto požiadavky spĺňa. Posudkový lekár v danom prípade po vrátení veci z najvyššieho súdu a predložení doplnku k lekárskemu posudku G.. Q.. E. opätovne vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky z hľadiska jej zdravotného postihnutia - funkčná porucha chrbtice, opätovne vyhodnotil mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, venujúc osobitne pozornosť k zisteniam preukazujúcim vznik ťažkej poruchy chrbtice, podmieňujúcim určenie dátumu vzniku invalidity a v závere posudku sa dôsledne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam uvedených v predložených lekárskych správach, pričom svoj záver o tom, že dátum vzniku invalidity 20.04.2016 nemení, náležite a presvedčivo odôvodnil.
43. Vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa v konaní a rozhodovaní o priznanie nároku na invalidný dôchodok navrhovateľky veci venovala náležitú pozornosť. Vo veci si zadovážila dostatok skutkových podkladov, z ktorých náležite a v dostatočnom rozsahu správne zistila skutočný stav a na základe jeho vyhodnotenia dospela pri správnej právnej úvahe k správnemu právnemu záveru o tom, že navrhovateľka pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 50 % a vznikom invalidity dňom 20.04.2016. Pokiaľ krajský súd rozhodnutia odporkyne napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľky, ako vecne a právne správne potvrdil napadnutým rozsudkom, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom.
44. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd v danej veci vyhodnotil námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorými namietala, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, zanedôvodné.
45. Odvolací súd za nedôvodnú považoval tiež námietku navrhovateľky, ktorou namietala, že súd prvého stupňa nerešpektoval záväzný právny názor súdu vyššej inštancie, čo zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces. K uvedenej námietke odvolací súd konštatuje, že zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu vyplýva, že prvostupňový súd po vrátení veci najvyšším súdom v ďalšom konaní postupoval v intenciách názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení sp.zn. 7So/75/20116 z 28.02.2018, keď doplnil dokazovanie oboznámením sa s doplnkom k lekárskemu posudku G.. Q.. E. z 31.10.2018 a vec predložil posudkovému lekárovi posudkového poistenia, ktorý v posudku zo dňa 18.12.2018, tak ako je vyššie uvedené (bod 40, 41), náležite zdôvodnil určenie dátumu vzniku invalidity v prípade navrhovateľky.
46. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľky, ktorou vytýkala súdu prvého stupňa, že nevyhovel jej návrhu na vypočutie znalkyne G.. Q.. E. na pojednávaní súdu k doplnku k jej lekárskemu posudku. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V súlade s uvedenou právnou úpravou Občianskeho súdneho poriadku je na úvahe súdu, či dokazovanie vykonané v správnom konaní zopakuje, resp. doplní za účelom zistenia čo najúplnejšieho skutočného stavu veci, pre správne posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu napadnutého opravným prostriedkom účastníka konania. Zo skutkových zistení daného prípadu je zrejmé, že znalkyňa G.. Q.. E. svoj záver vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku invalidity v prípade navrhovateľky opísala a zdôvodnila v doplnku k lekárskemu posudku zo dňa 31.10.2018. Pokiaľ krajský súd návrhu navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom uvedenej znalkyni na pojednávaní súdu nevyhovel a pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo skutkových podkladov vyplývajúcich z doplnku k lekárskemu posudku, považujúc ich za dostačujúce, sa nedopustil procesného pochybenia majúceho vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa však pochybil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s návrhom navrhovateľky na doplnenie dokazovania nijak nevyporiadal, avšak uvedené procesné pochybenie prvostupňového súdu odvolací súd nepovažoval za tak závažné, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku.
47. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie najvyšší súd postupom podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení s § 250ja ods. 3, veta druhá OSP, v spojení s § 250 l ods. 2, s § 246c ods. 1 a s § 219 ods.1, 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa veci samej potvrdil.
48. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods.1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP, s § 250 l ods.2, s § 246c ods.1 OSP a v spojení s § 492 ods. 1 SSP. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol bez vyhodnotenia skutkových okolností vyplývajúcich zo spisu, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
49. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.