7 So 10/2008

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthothyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky Š. Š. bytom v R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. novembra 2007, č. k.   23Sd /196/2007 – 24, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. novembra 2007, č. k. 23Sd /196/2007 – 24,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 28. novembra 2007, č. k. 23Sd/196/2007 – 24, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 29. mája 2007 číslo X. v spojení s rozhodnutím z 1. júna 2007 číslo X. a s rozhodnutím z 5. júna 2007 číslo X., ktorými bol podľa § 263 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v spojení s § 29 ods. 3 a § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) navrhovateľke odňatý invalidný dôchodok s účinnosťou od 16. júla 2007 (teda odo dňa, nasledujúceho po dni, za ktorý už bol vyplatený) a súčasne jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, považovaný za invalidný dôchodok s odôvodnením, že od 9. októbra 2006 už nesplňuje zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, lebo nie je invalidná, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Súčasne jej bolo k čiastočnému invalidnému dôchodku, považovanému za invalidný dôchodok priznané zvýšenie o 225 Sk mesačne na celkovú sumu 3 820 Sk mesačne s účinnosťou od 16. júla 2007 s poukazom na § 82 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd zistil, že rozhodnutia odporkyne sú vecne správne, lebo boli doložené dostatočne vykonaným dokazovaním a zodpovedajú zákonu.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia jej nárokov lebo posudkoví lekári z Nitry sú proti nej zaujatí. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodnutia odporkyne zrušil ako vecne nesprávne.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.  

Z dávkových spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, nariadenej na marec 2004 posúdila posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne – pobočky so sídlom v Nitre 30. júla 2007 a následne 28.augusta 2007 po doplnení 24. októbra 2007 v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006Z.z. aj posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne

- ústredia so sídlom v Nitre. Po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky a z predložených lekárskych správ zhodne zistili, že navrhovateľka trpí na onkologické ochorenie, stav po kvadrektómii a excentrácii uzlín z pravej axily pre invazívny duktálny ca gr. II T1NIMO v roku 2000, stav po rádioterapii a chemoterapii a na vertebrogénny algický syndróm cervikálny a lumbálny bez príznakov radikulárnej lézie. Posudkové orgány sa zhodli aj v záveroch, že navrhovateľka už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom poistení od 9. októbra 2006, ale s účinnosťou od uvedeného dňa je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné a duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností zdravých občanov vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka môže vykonávať práce bez väčšej fyzickej záťaže, najmä bez väčšej záťaže horných končatín, napr. prácu v sklade alebo na vrátnici.

  Medzi závermi posudkov posudkových komisií neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať. Námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní nemohol odvolací súd zohľadniť, lebo uvádzané zdravotné problémy boli posudkovým orgánom známe a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Iné závery nevyplývajú ani z lekárskych správ doložených navrhovateľkou v priebehu konania. Nesvedčia o takom zdravotnom stave navrhovateľky, ktorý by už nebol hodnotený, a ktorý by mohol mať vplyv na iné určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľky preto odvolací súd nezistil, lebo ani samotná navrhovateľka neoznačila konkrétne dôvody, pre ktoré by posudkoví lekári v obvode okresu Nitra mali byť proti nej osobne zaujatí. Takéto pochybnosti nevyplývajú ani z obsahu spisov a ani samotná navrhovateľka nespochybňovala osobnú nezaujatosť lekárov, ktorí vyšetrovali jej zdravotný stav ešte v priebehu jeho skúmania.

  V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku zhoršenia ochorení, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie rozsahu jej invalidity a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  

  Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť s dôsledkami na nárok na invalidný dôchodok zodpovedá zákonu.

  Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní spochybnili alebo vyvrátili a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva jeho nesprávnosť. Odvolací súd preto závery krajského súdu považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.

O trovách odvolacieho konania   rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal, lebo v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2009   JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová