ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne: E. X., narodená XX. U. XXXX, bytom v V. O. V., Y. Č.. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. mája 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. decembra 2018, č.k. 28Sa/22/2018-46, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19. decembra 2018, č.k. 28Sa/22/2018-46, m e n í tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 28. mája 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100%.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 19. decembra 2018, č.k. 28Sa/22/2018-46 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. mája 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. januára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“) zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 15. novembra 2017.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, 3, 4, 6, 8 a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom tiež označil aj procesný postup žalovanej a prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii a pri zabezpečovaní ktorých boli do veľkej miery závislí od procesnej aktivity žalobkyne a od jej schopnosti skutočnosti ňou uvádzané aj náležite podložiť relevantnými lekárskymi správami s primeranou výpovednou hodnotou, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, respektíve v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto smere súd považoval napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom. Posudkový lekár v rámci odvolacieho konania zrozumiteľne vysvetlil dôvodnosť prirovnania rozhodujúceho ochorenia žalobkyne k položke č. 35 oddielu G kapitoly XV podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pričom tiež vysvetlil, pre aké dôvody (najmä medicínskeho charakteru) nie je možné toto ochorenie žalobkyne prirovnať k položke č. 57.
4. Uviedol, že z odborného posudku o invalidite zo 17. mája 2018 vyplýva, že žalobkyňa po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne predložila novšie lekárske správy, vypovedajúce o ďalšom možnom vývoji jej zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zohľadnil vo svojom posudku a reagoval na ne. Z odborného posudku o invalidite tiež vyplýva, že hoci tu medzi oboma odbornými posudkami o invalidite žalobkyne bol primeraný časový odstup a hoci pri vypracúvaní druhého posudku boli k dispozícii aj závery ďalších lekárskych vyšetrení, tak v poradí druhý posudzujúci posudkový lekár sociálneho poistenia potvrdil závery prvého odborného posudku o invalidite z 15. novembra 2017 a tieto svoje odborné konštatácie, pre ktoré nerevidoval predchádzajúce posudkové závery, aj náležite odôvodnil. Krajský súd preto zastal názor, že žalovaná ako odvolací orgán v konaní o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zohľadnila všetky relevantné, v danom čase dostupné dôkazy, vypovedajúce o jej vtedajšom zdravotnom stave, svoje rozhodnutie náležite odôvodnila medicínskymi závermi posudkového lekára sociálneho poistenia a na tieto závery, ustaľujúce konkrétnym spôsobom skutkový stav, myšlienkovým postupom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti aplikovala príslušné právne normy.
5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadala a jednak nešlo o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať.
II.
7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
9. Zotrvala na dôvodoch uvádzaných už v podanej žalobe. Uviedla, že už vo veku 17 rokov jej zistili anémiu ťažkého stupňa, po stabilizovaní zdravotného stavu podstúpila prvú operáciu oboch dolnýchkončatín (haluxov) v roku 1994, nosila ortopedické pomôcky, avšak k zlepšeniu zdravotného stavu nedošlo. Po niekoľkých rokoch sa jej znovu stupňovali bolesti a v roku 2004 postúpila ďalšiu operáciu pravej nohy, v roku 2005 následnú reoperáciu. Po stabilizácii zdravotného stavu nastúpila do zamestnania, kde v roku 2007 utrpela pracovný úraz - tržnozmliaždenú ranu distálneho článku, ablaciu nechtu zmliaždenia tkanív, II. prst - tržnozmliaždenú ranu s poškodením DIP kĺbu, kostné úlomky, lacerancia tkanív, I. - III. prsta pravej nohy. V práci sa snažila prekonávať bolesti, užívala tabletky, ktoré spôsobili krvácajúci vred žalúdka. Bolesti nôh pretrvávajú, zdravotný stav ľavej nohy sa zhoršil. V roku 2017 podstúpila operáciu ľavej nohy. Funkcia oboch nôh je trvalo znížená. Následkom uvedených zdravotných problémov žalobkyni zistili v oblasti krížov na LS chrbtici pravostrannú skoliózu. Na základe imunoalergologického vyšetrenia z februára 2018 bol žalobkyni potvrdený 30% pozitívny test na liek Ciprinol a bola jej zistená alergia na chinolóny. Na nohách, ktoré ju stále bolia, sa jej vytvárajú otlaky, má problémy s hybnosťou, chôdza je bolestivá, noha je atypická s trvalými deformitami, nutnosť korigovania ortopedickou obuvou. Od 16. novembra 2016 je stále práceneschopná až doposiaľ. Po uplynutí roka práceneschopnosti už nedostáva žiadne dávky, takže je bez finančných prostriedkov, v dôsledku čoho si nevie zabezpečiť potrebné ortopedické pomôcky a obuv s výnimkou ortopedických vložiek, ktoré jej boli predpísané ortopédom.
10. Namietala nedôsledné a nekomplexné posúdenie zdravotného stavu zo strany posudkových lekárov, zdravotný stav sa žalobkyni zhoršil, pribudli ďalšie diagnózy. Navyše v septembri 2018 jej bola stanovená ďalšia diagnóza z dôvodu nárazu ramena do dverí.
11. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo postupom podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.
III.
12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 18. apríla 2019 s tým, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej; zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok bolo vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.
13. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
IV.
14. Vyjadrenie žalovanej bolo zaslané žalobkyni dňa 2. mája 2019 na vedomie.
V.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach;
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne;
21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. mája 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. januára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 nariadenia zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 15. novembra 2017.
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
23. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
24. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
25. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
27. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
28. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
29. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 31. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
32. Podľa § 156 ods. 1 písm. f/ zákona č. 461/2003 Z.z. zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára;
33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
34. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
35. Najvyšší súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného dávkového a posudkového spisu mal preukázané, že žalobkyňa na predpísanom tlačive dňa 23. novembra 2017 (žiadosť spísaná dňa 15. novembra 2017) požiadala o invalidný dôchodok. Rozhodnutím z 15. januára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 nariadenia predmetnú žiadosť žalobkyne zamietol. Podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 15. novembra 2017 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý zistil u žalobkyne jej pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; podklad pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala prepúšťacia správa chirurgia Nemocnica Bánovce (26. november 2010 - 29. november 2010) a lekárske vyšetrenia: ortopedické z 29. novembra 2016, 9. januára 2017 a 18. augusta 2017, ORL vyšetrenie zo 14. marca 2016, gastroenterologické zo 4. júna 2014, 3. júna 2015 a 16. augusta 2017. Posudkový lekár žalobkyne súčasne informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Pes transversplanus bilat., stav po opakovaných korekčných operáciách prstov bilat podľa Kapitoly XV, Oddiel G Položka 35 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. čomu zodpovedá 20%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (horná hranica) s 10%-ným navýšením za ostatné zdravotné postihnutia ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
36. Na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu z 15. januára 2018 zdravotný stav opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, dňa 18. apríla 2018, pričom dospel k rovnakému záveru ako pri posúdení dňa 15. novembra 2017 a spisový materiál odstúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko Trenčín, kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 17. mája 2018. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín, zohľadňujúc predloženú lekársku dokumentáciu (vrátane novodoloženého ortopedického vyšetrenia z 11. mája 2018, gastroenterologického z 13. septembra 2017 a 4. decembra 2017, rehabilitačného z 19. decembra 2017 a cievneho z 25. apríla 2018) ako aj na základe vlastného vyšetrenia dospel k zhodnému záveru, žežalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Stav po zlomenine posledných článkov prstov I. - III., PDK, opakované operačné riešenia podľa Kapitoly XV, Oddiel G, Položka 35 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola súčasne navýšená o 10% za ostatné zdravotné postihnutia ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
37. Na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 28. mája 2018, pod číslom XXX XXX XXXX X, zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. januára 2018.
38. Najvyšší súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
39. Po preskúmaní veci, konkrétne príslušných lekárskych posudkov vyhotovených v tu prejednávanej veci a tvoriacich podklad pre následné vydanie rozhodnutí na oboch stupňoch a tiež vzhľadom na obsah posudkového spisu súčasťou ktorého sú lekárske nálezy doložené účastníkom konania v priebehu dávkového konania dospel najvyšší súd k záveru, že posudky posudkových lekárov v prechádzajúcom bode uvádzané požiadavky na ich obsahovú stránku nespĺňajú. V posudkovom spise sa okrem lekárskych nálezov, zo záverov ktorých vychádzali aj jednotliví posudkoví lekári sociálneho poistenia, a ktoré zahrnuli do svojich lekárskych posudkov, sa nachádzajú ďalšie lekárske nálezy, ktoré posudkoví lekári nevyhodnocovali v kontexte komplexného preskúmania zdravotného stavu žalobkyne. Z posudkov nevyplýva, ako sa posudkoví lekári vysporiadali s ďalšími zdravotnými postihnutiami žalobkyne, predovšetkým týkajúcimi sa jej podporného a pohybového aparátu. Jedná sa predovšetkým o lekársku správu z rádiodiagnostického oddelenia z 3. apríla 2017 (MUDr. R. R.), v ktorom bola konštatovaná chondróza disku L5-S1, lézia disku L4-L5, deformačné zmeny stavcov a pravostranná skolióza, na ktorú žalobkyňa poukazovala už v podanom odvolaní z 19. februára 2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 15. januára 2018, a teda na uvedenú otázku sa žiadala zo strany posudkových lekárov relevantná odpoveď. Rovnako z nálezu z ortopedického vyšetrenia z 21. apríla 2017 (MUDr. L. U.) vyplýva diskopatia L5/S2 spondylartrosis, L hyperlordoza. Tieto závery boli opätovne potvrdené aj vyšetrením z 9. mája 2017 (FBRL ambulancia, MUDr. C. Z.), v ktorom ošetrujúci lekár konštatoval tiež diskopatiu L5/S2 spondylartrosis vrátane prehĺbenia bedrovej lordozy s Haz, dolným skríženým syndrómom so svalovou dysbalanciou.
40. Z tohto dôvodu najvyšší súd považoval za dôvodnú námietku žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol dostatočne posúdený najmä vo vzťahu k ochoreniam pohybového aparátu. Len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach (vrátane ďalších žalobkyňou do konania doložených) riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Žalovaná následne znovu rozhodne o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu z 15. januára 2018.
41. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu žalovanou nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) a preto rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej z 28. mája 2018 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
42. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.