Najvyšší súd 6Sžf/44/2014 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ KLASIK – L, s. r. o., so sídlom
Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, IČO: 36 822 094, zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom,
advokátom so sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/68084/2013 zo dňa
12. februára 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
7S/60/2013
č. k. - 29 zo dňa 07. augusta 2013, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/60/2013 - 29 zo dňa 07. augusta 2013 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením č. k. 7S/60/2013 - 29 z 07. augusta 2013 Krajský súd v Košiciach (ďalej
aj „krajský súd“) podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) zastavil
pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie vo veci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100307/1/68084/2013 zo dňa 12. februára 2013, ktorým bol potvrdený 6Sžf/44/2014
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9800403/5/1643218/2012/Vas
zo dňa 12. júla 2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca do vydania predmetného
uznesenia súdny poplatok neuhradil, a to ani po doručení výzvy súdu na jej zaplatenie,
ktorá bola doručená jej právnemu zástupcovi dňa 09. mája 2013.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP,
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP) žalobca odvolanie, v ktorom súčasne požiadal o oslobodenie
od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP. Svoje odvolanie voči uzneseniu krajského
súdu o zastavení konania odôvodnil tým, že je podnikateľským subjektom a jeho súčasná
situácia mu nedovoľuje súdny poplatok zaplatiť. Žalobca poukázal na to, že je subjektom
spojeným s M. V. a účastníkom mnohých súdnych sporov a celková suma poplatkov, ktorými
je žalobca zaťažený, predstavuje až niekoľko desiatok tisíc eur. Preto súdom vyrubená
poplatková povinnosť mu prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Svoje odvolanie voči uzneseniu krajského súdu o zastavení konania teda žalobca
odôvodnil výlučne skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré mali odôvodniť priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP
v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti uzneseniu krajského súdu
nie je možné priznať úspech.
Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca
sa žalobou podanou na krajskom súde 22. apríla 2013 domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. 1100307/1/68084/2013 zo dňa 12. februára 2013, ktorým bol potvrdený 6Sžf/44/2014
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9800403/5/1643218/2012/Vas
zo dňa 12. júla 2012.
Keďže žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, krajský súd
mu výzvou zo dňa 06. mája 2013 uložil, aby v lehote 10 dní od jej doručenia zaplatil súdny
poplatok za žalobu v sume 70 eur podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov
ZSP. Zároveň žalobcu poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Zástupca žalobcu
prevzal výzvu dňa 09. mája 2013.
Žalobca na výzvu nereagoval a súdny poplatok nezaplatil, preto krajský súd
uznesením č. k. 7S/60/2013 – 29 zo dňa 07. augusta 2013 konanie vo veci zastavil.
Dňa 21. augusta 2013 bolo na krajskom súde doručené odvolanie proti uzneseniu
o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a návrh na oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Výzvou zo dňa 04. septembra 2013 vyzval krajský súd žalobcu na zaslanie
vyplneného tlačiva preukazujúceho majetkové pomery žalobcu a taktiež predloženie
daňového priznania za daň z príjmov právnickej osoby za rok 2012, ako aj výpis z bankového
účtu spoločnosti ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti.
Uznesením č. k. 7S/60/2013 - 42 zo dňa 19. septembra 2013 rozhodol krajský súd o návrhu tak, že žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 8. októbra 2013
podal žalobca proti predmetnému uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č. k. 6Sžf/141/2013 zo dňa 14. apríla 2014, tak že odvolaním
napadnuté rozhodnutie potvrdil. Ani po vydaní predmetného uznesenia žalobca súdny
poplatok neuhradil.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká
podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,
ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 10 ods. 1 ZPS, ak nebol zaplatený súdny poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil
v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy, ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku 6Sžf/44/2014
musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného
podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota
od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie
alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace. Túto lehotu
môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.
Najvyšší súd považuje za potrebné dodať, že platobná nedisciplinovanosť účastníka
je sama o sebe nežiaduca, nakoľko súdy zbytočne zaťažuje a ak účastník v tejto
nedisciplinovanosti napriek výzve a upozorneniu na následky pokračuje, ide o konanie,
za ktoré musí niesť procesnú zodpovednosť (pozri bližšie napr. uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. III. ÚS 59/2000 zo 16. marca 2000).
Z vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd zastal názor, že postup a rozhodnutie
krajského súdu bolo vydané v súlade s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch
a preto napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil (§ 250ja ods. 3 OSP
v spojení s § 219 ods. 1 OSP).
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250k OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011)
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2015
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Karin Fedorová