UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J. W., nar. XX. M. XXXX, bytom B. XX, G.-G., Poľská republika, občan Poľskej republiky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX- 2/2019-BA zo dňa 09. augusta 2019, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/89/2019 nie je dôvodný.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave právoplatným uznesením č. k. 7Sa/89/2019-11 zo dňa 28. novembra 2019 postúpil vec na ďalšie konanie miestne príslušnému Krajskému súdu v Žiline s poukazom na § 6 ods. 2 písm. c), § 9 ods. 2, § 13 ods. 1 a 3, § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že v uvedenej veci je sídlom orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni, sídlo pobočky žalovanej v Čadci patriacej do územnej pôsobnosti Okresného súdu Čadca, ktorého obvod prislúcha do územnej pôsobnosti Krajského súdu v Žiline, pričom nie je možné postupovať podľa § 9 ods. 2 a § 13 ods. 3 SSP.
2. Krajský súd v Bratislave poukázal tiež na skutočnosť, že prejednanie veci Krajským súdom v Žiline je z územného hľadiska pre žalobkyňu výhodnejšie, pretože predstavuje rýchlejší a hospodárnejší prístup k súdnej ochrane v súlade so základným princípom konania obsiahnutým v čl. 17 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorému sa v nadväznosti na § 5 ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom.
3. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 3 SSP z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou.
4. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline vec bola postúpená nesprávne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Krajský súd v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého je na konanie miestne príslušný Krajský súd v Bratislave, keď v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, a teda je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 SSP.
5. Krajský súd v Žiline mal preukázané, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ani miesto podnikania, nezdržiava sa na území obvodu Krajského súdu v Žiline a samotné sídlo zamestnávateľa žalobkyne na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Poukázal tiež na to, že právna úprava výlučnej miestnej príslušnosti správneho súdu v sociálnych veciach § 13 ods. 3 SSP vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o miestnej príslušnosti, t.j. v danom prípade § 13 ods. 1 SSP. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo rovnakých veciach č. k. 5Nds/5/2018, 5Nds/6/2018, 5Nds/8/2018, 5Nds/13/2018, 2Nds/6/2018, 2Nds/7/2018.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Žiline postúpená správne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Žiline.
7. Z podkladov predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12. novembra 2019 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-2/2019-BA zo dňa 09. augusta 2019, vrátane prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Čadca č. XXXXX-2/2019-CA zo dňa 15. apríla 2019, žiadajúc rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Čadca zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa je fyzickou osobou, občanom Poľskej republiky s trvalým pobytom v Poľsku a na území Slovenska sa nezdržuje a ani nepodniká.
8. Podľa § 9 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.
9. Podľa § 13 ods. 1 až 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku 3. Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
10. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
11. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na územíSlovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 SSP, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť súdu v sociálnych veciach osobitne. Aj keď § 13 ods. 3 SSP upravuje osobitnú miestnu príslušnosť v sociálnych veciach, to podľa názoru najvyššieho súdu neznamená, že vo veciach, v ktorých toto osobitné ustanovenie nie je použiteľné, nemožno použiť všeobecné ustanovenie § 13 ods. 1 SSP.
13. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne je potrebné považovať sídlo jej pobočky. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP. Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.
15. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca, ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v zmysle § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
17. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.