UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. P. C., nar. XX. M. XXXX, bytom ul. H. XX/XX, C., Poľská republika, občan Poľskej republiky, právne zast. V4 Legal, s.r.o, so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava za účasti: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 47 237 201, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42367-3/2019-BA zo dňa 16. júla 2019, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný.
Miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Krajský súd v Žiline.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline právoplatným uznesením č. k. 29Sa/3/2019-24 zo dňa 03. októbra 2019 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako miestne príslušnému s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že chýbajú podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP. Žalobca nemá trvalý pobyt na Slovensku, ani tu nevykonáva podnikateľskú činnosť, pričom na území sídla obvodu Krajského súdu v Žiline sa nezdržuje a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Krajský súd tiež poukázal na to, že právna úprava špeciálnej miestnej príslušnosti správneho súdu v sociálnych veciach podľa § 13 ods. 3 SSP vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o miestnej príslušnosti, v danom prípade § 13 ods. 1 SSP.
2. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 3 SSP z dôvodu nesúhlasu so svojou príslušnosťou, pričom poukázal na § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni. Uviedol, že v danej veci nie je možné postupovať podľa § 13 ods. 3 SSP, pretože žalobca nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a z obsahu spisu vyplýva, že sa na jej území ani nezdržuje. V závere Krajský súdv Bratislave poukázal tiež na konštantnú rozhodovaciu prax v obsahovo totožných veciach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že Krajskému súdu v Bratislave nebola postúpená správne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Žiline.
4. Z predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 23. septembra 2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42367-3/2019-BA zo dňa 16. júla 2019, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 36595-1/2019-CA zo dňa 11. februára 2019, ktorým Sociálna poisťovňa pobočka Čadca, ako prvostupňový orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, určila, že žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy. Žalobca je fyzickou osobou, občanom Poľskej republiky s trvalým pobytom v Poľsku a na území Slovenska sa nezdržuje a ani nepodniká.
5. Podľa § 9 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.
6. Podľa § 13 ods. 1 až 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku 3. Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
7 Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
8. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
9. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 SSP, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť súdu v sociálnych veciach osobitne.
10. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky, keďže cieľom tohto ustanovenia bolo všeobecne v správnych konaniach zabezpečiť menšiu vzdialenosť súdu prvej inštanciek účastníkovi konania. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP. Napriek tomu, že ustanovenie § 13 ods. 3 SSP upravuje osobitnú miestnu príslušnosť v sociálnych veciach, neznamená to, že vo veciach, v ktorých toto osobitné ustanovenie nie je použiteľné, nemožno použiť všeobecné ustanovenie § 13 ods. 1 SSP.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP. Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.
12. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca, ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v zmysle § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje tiež na tú skutočnosť, že prejednanie veci Krajským súdom v Žiline je z územného hľadiska pre účastníkov konania výhodnejšie, pretože predstavuje rýchlejší a hospodárnejší prístup k súdnej ochrane v súlade so základným princípom konania obsiahnutým v čl. 17 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorému sa v nadväznosti na § 5 ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
15. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.