7Nds/2/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: X. D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, B. L., právne zast. V4 Legal, s.r.o, AK so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, so sídlom Štúrova 2078, Čadca, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný.

Miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Krajský súd v Žiline.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline právoplatným uznesením č.k. 25Sa/77/2016-62 zo dňa 16. januára 2017 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako miestne príslušnému s poukazom na § 9 ods. 2 a § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že žalobkyňa je občianka Poľskej republiky, preto z dôvodu nezistenej miestnej príslušnosti za účelom odstránenia tejto procesnej prekážky postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave.

2. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 3 SSP z dôvodu nesúhlasu so svojou príslušnosťou, pričom poukázal na § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, čo je v danej veci sídlo žalovanej v Čadci. V danej veci nie je možné postupovať podľa § 13 ods. 3 SSP, pretože žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a z obsahu spisu nevyplýva, že sa na jej území zdržuje. Podľa § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať iba v prípade, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP. V závere Krajský súd v Bratislave poukázal tiež na konštantnú rozhodovaciu prax v obsahovo totožných veciach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj na skutočnosť, že prejednanie veci Krajským súdom v Žiline je z územného hľadiska pre účastníkov konania výhodnejšie, pretože predstavuje rýchlejší a hospodárnejší prístup k súdnej ochrane v súlade so základným princípomkonania obsiahnutým v čl. 17 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorému sa v nadväznosti na § 5 ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec nebola Krajskému súdu v Bratislave postúpená správne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Žiline.

4. Z predloženého spisového materiálu Krajského súdu v Bratislave Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobkyňa ako opomenutý účastník, žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline dňa 24. októbra 2016 sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 47305-1/2013-CA zo dňa 21. októbra 2013, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobkyni ako zamestnankyni zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. júla 2012 podľa slovenskej legislatívy, žiadajúc rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa je fyzickou osobou, občiankou Poľskej republiky s trvalým pobytom v Poľsku a na území Slovenskej republiky sa nezdržuje a ani nepodniká.

5. Podľa § 9 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.

6. Podľa § 13 ods. 1 až 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku 3. Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

7. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

8. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle § 13 ods. 3 SSP, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť súdu v sociálnych veciach osobitne.

10. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky, keďže cieľom tohto ustanovenia bolo všeobecne v správnych konaniach zabezpečiť menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takútopodmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP. Ustanovenie § 13 ods. 3 SSP síce upravuje osobitnú miestnu príslušnosť v sociálnych veciach, to však neznamená, že vo veciach, v ktorých toto osobitné ustanovenie nie je použiteľné, nemožno použiť všeobecné ustanovenie § 13 ods. 1 SSP.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu § 9 ods. 2 SSP. Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

12. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca, ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v zmysle § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

14. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.